Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Dvojitá kvalita potravín: Tichá vojna globálnej tzv. elity a jej korporácií. Na Východe predávajú odpad a na Západe kvalitu. Sme druhotriedny národ Európy? Nie je toto skutočný rasizmus?

Dvojitá kvalita potravín: Tichá vojna globálnej tzv. elity a jej korporácií. Na Východe predávajú odpad a na Západe kvalitu. Sme druhotriedny národ Európy? Nie je toto skutočný rasizmus?

23. 2. 2017

vytlačiť článok

Miro Lisál poukazuje na dvojaký meter nadnárodných korporácií, ktoré cielene zásobujú strednú a východnú Európu nekvalitným spotrebným tovarom, predovšetkým však potravinami

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ŠVPS SR) prostredníctvom jej ústredného riaditeľa Jozefa Bíreša potvrdila to, čo sa medzi spotrebiteľmi zatiaľ len dlhodobo šepkalo. Nadnárodné potravinové korporácie považujú ľudí v strednej a východnej Európe za druhotriednych, pretože potraviny, čo ponúkajú spotrebiteľom na Západe, sú omnoho kvalitnejšie ako tie, ktoré si nielen Slováci, ale aj Česi, Chorváti, Bulhari, Estónci, Rumuni, Litovčania či Lotyši kupujú v zahraničných super a hypermarketoch.

Nadnárodné korporácie si tak zrejme stále myslia, že potraviny a ďalší tovar nižšej kvality dokážu pod tou istou značkou a v rovnakom obale výhodne predať v chudobnejšej časti Európy spotrebiteľom, a oni si to ani nevšimnú. Nie je toto ten skutočný rasizmus, o ktorom sa v Bruseli toľko diskutuje?

Argument o iných chutiach

Obyvatelia strednej a východnej Európy nielenže majú výrazne nižšie platy než ľudia na Západe, no za nekvalitný tovar, ktorým sme tu doslova zaplavený, musia ešte aj viac zaplatiť. Spotrebitelia z bývalých socialistických krajín už dávno nie sú druhou triedou, pretože by inak neboli v „prosperujúcej“ Európskej únii, ako  však vidíme, zbaviť sa tejto nálepky nebude voči nadnárodným korporáciám vôbec jednoduché. Riešenie tu je, pretože najväčšiu silu majú ľudia ukrytú v peňaženkách.  Ak by si to spotrebitelia uvedomili a spojili sa, mohli by všetok nekvalitný západný tovar bojkotovať. Necháme sa teda stále potravinovou mafiou donekonečna klamať?

Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná na tlačovej besede 14.  februára 2017 oboznámila Slovákov s tým, že po laboratórnych analýzach 22 výrobkov, ktoré sa predávajú v Rakúsku a na Slovensku pod rovnakou značkou, patria tie u nás predávané k menej kvalitným v porovnaní s tými u našich západných susedov:

„Výsledky testov potvrdili obavy, ktoré sme už viackrát komunikovali aj na európskej pôde. Až u polovice výrobkov sme našli výrazné rozdiely značne ovplyvňujúce ich kvalitu. To všetko, samozrejme, v neprospech medzinárodných produktov, predávaných na Slovensku. Spotrebiteľ má právo na rovnakú kvalitu tej istej značky bez ohľadu na krajiny pôvodu alebo krajiny nákupu. Argument, že spotrebitelia uprednostňujú rôzne regionálne chute, neobstojí. Slovenský spotrebiteľ určite neočakáva umelé sladidlá a farbivá, viac éčok alebo menší podiel mäsa ako ten rakúsky.“ 

Potravinári počas kontroly vzoriek 22 potravín, ktoré nakúpili v maloobchodoch v Bratislave a v rakúskych obciach Kitsee a Hainburg, porovnávali farbu, konzistenciu, chuť, vôňu, etikety a celkový vzhľad potravín. Podľa profesora Bíreša najhoršie obstáli známe nealkoholické nápoje nadnárodných značiek, kde pre slovenských zákazníkov bolo viac sladidiel a konzervačných látok. Pri koreninách dodávaných na Slovensko bola vyššia vlhkosť a menší podiel prírodných farbív, pri čaji mali zase čajové vrecúška nižšiu gramáž a intenzitu vône, mäsové výrobky mali menší percentuálny podiel mäsa a tak by sa dalo pokračovať. Až u polovice testovaných výrobkov sa našli výrazne rozdiely, ktoré ovplyvňujú ich kvalitu.

Čo sa týka rozdielov v cenách na Slovensku a v Rakúsku, ŠVPS SR zo zákona nemá v kompetencii sledovať ceny jednotlivých výrobkov, no je všeobecne známy paradox, že spotrebiteľ v strednej a východnej Európe si nekvalitné výrobky kupuje veľakrát drahšie,  ako sú ponúkané ľuďom na Západe, kde sa za kvalitu platí podstatne menej. Otázne preto je, prečo majú nadnárodné korporácie takú nezmyselnú cenovú politiku, keďže tu je jednotný európsky trh s rovnakými spotrebiteľmi?

Rovnaké skúsenosti ako slovenskí spotrebitelia, majú i v Českej republike, ale aj v Chorvátsku, kde na dvojitú kvalitu výrobkov poukázali niektoré štúdie, a už dávnejšie si to všimli obyvatelia týchto krajín. Český prieskum napríklad ukázal, že viac ako polovica z testovaných potravinárskych výrobkov s nemeckým trhom, mala nižšiu kvalitu a dokonca bola drahšia. Rovnaký obal výrobku v Nemecku a v Českej republike neznamenal ten istý výrobok, pretože nadnárodné korporácie sa stále domnievajú, že tovar nižšej kvality vo východnej Európe bez problémov predajú. Spotrebitelia sa však v Českej republike búria, a nepovažujú sa za druhotriedny európsky národ.

Čítajte TU: Geneticky sprznené potraviny: Gén, ktorý dokáže roztrhnúť žalúdok. Pesticídy sú už aj v materskom mlieku. V Amerike je asi 70 miliónov postihnutých. Cukor a pšenica ako hlavné spúšťače. Ubránime sa? Pomôže nám prezident Trump?

Občania druhej kategórie

S vlastným výskumom začala aj chorvátska europoslankyňa Biljana Borzanová, ktorá je členkou Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. V spolupráci s chorvátskym úradom potravín sa má chorvátsky výskum zamerať okrem potravín aj na kozmetiku a čistiace prostriedky, ako sú zubné pasty či pracie prášky. Po otestovaní a analýze vybraných produktov, sa chce s výsledkami prezentovať aj na pôde Európskeho parlamentu. Ako povedala: „Musíme bojovať, nielen hovoriť. Nechceme byť občanmi druhej kategórie. Rozšírenie únie na východ sa konalo pred desiatimi rokmi. A len nedávno, v rámci Stratégie pre jednotný trh, ktorá bola prijatá, sa uznáva rozdiel v kvalite produktov pre západné a východné trhy.“

Z uvedených štúdií jednoznačne vyplýva, že nadnárodné korporácie sa snažia na obyvateľoch z bývalých komunistických krajín vytĺcť peniaze aj za doslova odpad, a pritom sa vyhovárajú na osobitosti národných chutí, čo nemôže v žiadnom prípade obstáť napríklad pri pracích práškoch. Prečo napríklad pracie prášky známych značiek na Západe majú lepší prací účinok než tie, ktoré sa predávajú vo východnej Európe? Na to poukazujú nielen testy, ale prišli na to už aj obyčajní spotrebitelia, ktorí žijú pri západných hraniciach a mali možnosť neraz si to osobne vyskúšať.

Zmeniť celú európsku legislatívu tak, aby bol predaj rovnakých výrobkov pod rovnakou značkou no s iným zložením zakázaný, nebude však také jednoduché, pretože lobing nadnárodných korporácií v Bruseli bude obrovský, keďže by s určitosťou prišli o svoje veľké zisky na úkor chudobnejších obyvateľov Európskej únie. V tomto prípade by sa však do bojkotovania takýchto potravín mali pustiť aj samotní spotrebitelia, ktorí by mali uprednostňovať omnoho kvalitnejšie výrobky domácich producentov. Ak by totiž nadnárodné korporácie začali strácať v strednej a východnej Európe svoje obrovské zisky, svoju obchodnú politiku by museli radikálne zmeniť, pretože by sa mohlo stať aj to, že na trhoch v chudobnejšej časti Európy by mohli stratiť svoju dominantnosť. Pre domácich výrobcov by to však zrejme bola dobrá správa, pretože by sa opäť mohli v obchodoch predávať kvalitné výrobky, ktoré tu kedysi mali svoje miesto, no nadnárodné korporácie ich svojimi nízkymi cenami z trhu vytlačili.

Chemické továrne na „jedlo“

Spotrebitelia v strednej a východnej Európe boli od začiatku 90. rokov minulého storočia až donedávna skalopevne presvedčení, že na prehýbajúcich sa pultoch obchodných reťazcov je konečne bohatý a rozmanitý výber, nie ako za komunizmu. Málokto si však uvedomuje, že v skutočnosti sú takmer všetky potraviny a ďalšie spotrebné tovary produkované len niekoľkými spoločnosťami, ktoré vlastnia stále väčšie a väčšie portfólio výrobkov a značiek. A hľadať v potravinách nejakú lepšiu kvalitu je úplne zbytočné, pretože väčšina potravín „svetových“ značiek je vyrábaných len z niekoľkých plodín.

Aj keď sa to bude zdať pre mnohých ľudí až neuveriteľné, fakty hovoria jasnou rečou. Priemyselná výroba potravín, ktorú v rukách drží len niekoľko nadnárodných korporácií, nie je ničím iným len chemickým laboratóriom, kde sa experimentuje s tým, ako ľuďom dať chuť, vôňu, závislosť a v neposlednom rade aj rôzne choroby, ktoré tieto chemikálie spôsobujú. To, čo v 70. rokoch minulého storočia povedal Henry Kissinger, dnes do bodky platí: „Keď máte kontrolu nad potravinami, máte pod kontrolou populáciu.“ 

Preto sa aj globálne investičné bankové spoločnosti akou je napríklad americká spoločnosť Goldman Sachs preorientovali na potraviny, pretože tie k životu potrebuje každý jeden človek. Špekulatívne obchodovanie s takými komoditami ako pšenica, ryža a kukurica však spôsobili, že desiatky miliónov ľudí po celom svete trpia hladom. A aby toho nebolo málo, celý svet doslova apokalypticky pustoší americká chemická korporácia Monsanto, ktorá svojimi chemickými výrobkami a geneticky modifikovanými organizmami (GMO) zaplavuje celý svet a postupne aj všetky potraviny, ktoré nachádzame v zahraničných supermarketoch.  

Prvým výrobkom Monsanta bolo známe umelé sladidlo sacharín, ktoré sa začalo synteticky vyrábať z toluénu (mimochodom túto definíciu sacharínu nájdete aj v  slovníku cudzích slov). So sacharínom sa ešte aj dnes môžete stretnúť v mnohých nápojoch a sladkostiach, pretože sa používa namiesto cukru – toto sladidlo je totiž až 500-krát sladšie ako cukor. A aj keď štúdie na zvieratách potvrdili, že po dlhodobej konzumácii sa u nich objavila rakovina močového mechúra, maternice a kože, sacharín sa ešte aj dnes veselo používa nielen na Slovensku a v Českej republike, ale vo väčšine štátov sveta. Lobovanie Monsanta nepozná hraníc, o čom sa mohli presvedčiť mnohí európski aj americkí politici.

Čítajte TU: Ionizácia potravín: V mene zdravia alebo zisku? Výrobcovia zaryto mlčia. Rakovina z jedla? Biznis všetko odobrí. Nevieme, čo konzumujeme. Chýba vedecký výskum

Ďalším sladidlom, ktoré v pravom zmysle slova dobylo svet, keďže bolo samotným americkým Pentagónom zaradené na zoznam bojových neurotoxických látok, je aspartam. Ten aspartam, ktorý bol v roku 1980 vďaka trom nezávislým vedeckým štúdiám zakázaný americkou vládnou agentúrou FDA (Food and Drug Administration, čiže Správa potravín a liečiv). Štúdie zistili, že spôsobuje nádory na mozgu, a tak sa v potravinách nemôže používať. Ani to však nezabránilo používanie aspartamu v potravinách a už na konci roku 1983 sa začal používať ako sladidlo v nealkoholických nápojoch najprv v USA a potom aj na celom svete. Do tohto podvodu s aspartamom bol zapletený Donald Rumsfeld (bývalý americký minister obrany), ktorý bol predsedom spoločnosti GD Searle (obchodná značka spoločnosti Pfizer), kde sa toto sladidlo podarilo náhodne objaviť pri pokuse vytvoriť liek na žalúdočné vredy. V roku 1985 patent na výrobu aspartamu potom kúpila spoločnosť Monsanto, ktorá ním zaplavila celý svet. 

S aspartamom sa môžete stretnúť aj na Slovensku, je vo väčšine „light“ nápojov známych značiek (od Coca-Coly Zero cez Kofolu bez cukru až po sladené minerálky ako napr. Kláštorná), v rôznych džúsoch aj pre deti, žuvačkách (Orbit, Airwaves, Spearmint) a dokonca aj v liekoch (Paracetamol, Septofort, Tantum verde). Mnohí ľudia o tom nemajú ani tušenie, pretože životu nebezpečný aspartam sa dnes už skrýva za označením E 951.  Mnohí spotrebitelia časom pociťujú bolesti hlavy, búšenie srdca, epilepsiu, zvyšovanie hmotnosti, halucinácie, depresiu či nespavosť.  Paradoxne, ak si proti týmto príznakom zoberú liek, často sa tam opäť nachádza aspartam.

Dobráci z Monsanta

V 90. rokoch minulého storočia sa už Monsanto, ktoré bola dovtedy „len“ chemickou korporáciu, začalo predstavovať ako poľnohospodárska firma, ktorej hlavným cieľom je pomáhať poľnohospodárom na celom svete, aby mohli pestovať zdravšie potraviny a obmedzovať škodlivý vplyv na životné prostredie. Svojimi prípravkami pre poľnohospodárov infikovalo celý svet. Najprv to bol rastový umelý hormón rBGH pre hovädzí dobytok – somatotropín. Monsanto ho uviedlo na trh v roku 1994 pod značkou Posilac, ktorý sa dojniciam vstrekoval kvôli vyššej produkcii mlieka. To, že kravy neuveriteľne trpeli pre mastitídu (nákazlivý zápal vemena) a do mlieka sa tak dostával aj hnis, nechceli producenti mlieka zaslepení vidinou vyššieho zisku vôbec vidieť.

V roku 2012 sa GM plodiny pestovali na viac ako 170-tich miliónoch hektároch poľnohospodárskej pôdy v 28 krajinách sveta, v ktorých dnes žijú skoro 4 miliardy ľudí, takže až 60% celosvetovej populácie je ohrozených vplyvom GMO od Monsanta, ktoré je zodpovedné za 90% celej produkcie GM semien sóje, kukurice, ryže, cukrovej repy, bavlny, zemiakov a ďalších plodín.

A to, že dnes v USA už fakticky žiadne verejné osivo neexistuje, keďže tu už v roku 2008 vošiel do platnosti aj prvý zákaz uchovávania semien na ďalší rok, čo sa postupne rozširuje aj na ďalšie krajiny (India je toho dobrým príkladom), kde sa doslova ruinujú všetci malí aj veľkí poľnohospodári pre špinavý biznis Monsanta, sa radšej v mainstreamových médiách ani nehovorí.

V regáloch supermarketov sa tak už dnes nachádza asi 90% výrobkov s obsahom kukuričnej alebo sójovej geneticky modifikovanej prísady. Od rôznych keksov a sladkostí, cez jogurty, syry, marmelády, kečupy, džúsy až po akože mäso, ktoré len tak vyzerá. Všetky potraviny sa na obaloch tvária zdravo, no pod obalom je len chemická masa umelých sladidiel, kukuričného škrobu, soli, bielej múky a rôznych prešpekulovaných prídavných látok. GM kukuricou sa kŕmi dobytok, ošípané aj kurčatá, pretože je lacná a zvieratá rýchlo naberajú na hmotnosti. Chovateľov však akosi netrápi, že dobytok nemá tráviacu sústavu vyvinutú na to, aby sa kŕmil kukuricou.

Geneticky modifikovaná kukurica sa tak stala hlavnou potravinárskou plodinou, ktorou je presiaknutý celý potravinový reťazec. A práve tu sa dostávame až k tomu, že väčšina potravín „svetových“ značiek je vyrábaných len z niekoľkých plodín, a ľudia tak doslova konzumujú odpad, ktorý sa sem priviezol zo Západu. Tam však spotrebitelia pochopili, že umelé sladidlá a rôzne sójové a kukuričné prísady už vo svojich potravinách nechcú, a tak sa nadnárodné korporácie preorientovali na strednú a východnú Európu, kde sme im to doslova „zožrali“ aj s navijakom. To, čo sa dá povedať o veľkej časti západnej Európy, sa však nedá povedať o USA, kde podľa Environmental Working Group, skonzumuje priemerný obyvateľ USA ročne viac ako 87 kilogramov GM potravín, a to aj napriek tomu, že podľa prieskumov by mnohí Američania odprisahali, že žiadne GM potraviny nikdy nekonzumovali.

Čítajte TU: Slovákom chýba patriotizmus, prejavuje sa to aj v nákupoch. Boli sme agrárna krajina, dnes potraviny dovážame! Kvantita prevalcovala kvalitu. Jeme chémiu? Môžeme si za to sami!

Obézni z "otravín"

Epidémia obezity sa z USA postupne prenáša na celý svet a na následky nadváhy umierajú každý rok státisíce ľudí. Všetko má však svoj účel, pretože globálne „elity“ v spolupráci s nadnárodnými korporáciami premýšľajú na desaťročia a generácie dopredu. Mediálna manipulácia pomocou klamlivej reklamy dokonale ohlupuje ľudí, v čom jej pomáha aj účelové znižovanie inteligencie prostredníctvom obezity. Cieľom je predsa vychovať poslušné národy, ktoré sa už nebudú môcť vzoprieť vládnucej elite, pretože na to nebudú mať síl ani dostatok rozumu, a budú len závislé na svojich dávkach chemických potravín.

Nadnárodné potravinové korporácie idú na to veľmi cielene, cez naše deti, aby si tak vychovali svojich budúcich závislých a poslušných zákazníkov. Reklamami typu, že deti potrebujú viac vitamínov, viac energie, vápnika pre zdravé kosti si kupujú nielen mysle detí, ale aj peňaženky dospelých, ktorí svojim ratolestiam umelé chemické potraviny neodmietnu. Prečo napríklad nadváha a obezita neexistovala pred príchodom nadnárodných potravinových korporácii ako McDonald´s, Coca-Cola, Nestlé, Mars a ďalšie? Prečo obezita za posledných 40 rokov stúpla až na 40% celej populácie?

Paradoxom totiž je, že ľudia kupujú lacnejšie produkty vo väčších množstvách, pretože sú v akcii, no máloktorý spotrebiteľ si uvedomí krutú pravdu, že z umelých potravín sa nikdy nenaje dosýta a vždy bude chcieť ďalšie presladené a presolené „otraviny“. Základom týchto „otravín“ sú totiž nezdravé sacharidy, glukózo-fruktózové sirupy, umelé sladidlá a éčka od výmyslu sveta, pšeničná múka, kukuričný škrob a nestráviteľná sója, s minimálnym obsahom vlákniny, zdravých tukov, bielkovín, minerálov a vitamínov. A podplatiteľní politici na najvyšších miestach bruselskej a americkej administratívy sú ochotní za peniaze od potravinových korporácií schváliť a pretlačiť medzi obyčajných ľudí doslova potravinovú apokalypsu.

Z toho následne profituje farmaceutický priemysel, ktorého ročné náklady na choroby spôsobené nadváhou a obezitou rastú každým rokom neuveriteľnou rýchlosťou. Celosvetová epidémia obezity stojí v súčasnosti viac ako zmeny klímy a už konkuruje ozbrojeným konfliktom vo svete aj terorizmu. Podľa poradenskej spoločnosti McKinsey Global Institute, ak sa zrátajú spoločné náklady na zdravotnú starostlivosť, na stratu produktivity a ďalšie výdavky na zmiernenie jej vplyvu, ročné náklady na obezitu v súčasnosti dosahujú úroveň 2 biliónov amerických dolárov, čo činí 2,8% výkonu svetovej ekonomiky! Ak bude tento trend pokračovať v nastavenom trende, podľa McKinsey Global Institute by v roku 2030 mohla byť takmer polovica svetovej dospelej populácie obéznou!

V tejto súvislosti by mali mať všetci ľudia na pamäti slová Billa Gatesa z 18. februára 2010 na kalifornskej konferencii TED (Technology, Entertainment, Design), ktorý po celom svete presadzuje pestovanie geneticky modifikovaných rastlín a nové experimentálne očkovacie látky, keď povedal: „V súčasnosti žije na tomto svete 6,8 miliardy obyvateľov, už čoskoro to môže byť až 9 miliárd. Ak odvedieme pomocou nových očkovacích látok, zdravotnej starostlivosti a reprodukčnej medicíny (aj pomocou GMO, pozn. autora) skutočne dobrú prácu, môžeme toto číslo o 10 až 15% znížiť.“

Ako z tohto potravinového kolotoča von? Ľudia by mali prestať kupovať nezdravé chemicky upravené potraviny, ktoré nielenže zaťažujú rozpočty rodín, ale zvyšujú aj riziko ďalších zdravotných komplikácií. Každý človek by si mal uvedomiť, že za rok prejde žalúdkom dospelého muža až jedna tona potravín, a ak budú tieto stovky kilogramov potravín len masou chemických látok, umelých sladidiel, soli a cukru, tak to každého človeka skôr alebo neskôr ovplyvní na zdraví. Pocit nasýtenia z kvalitnej potraviny je ďaleko komplexnejší ako z konzumácie lacného fastfoodového jedla, ktorému chýbajú minerály, vitamíny, vláknina a ďalšie zdraviu prospešné látky.  Takže v konečnom dôsledku zjete menej a teda aj ušetríte.

Ľudia by sa mali veľmi rýchlo zobudiť a vo vojne, ktorú im vyhlásil potravinársky priemysel, začať už konečne bojovať prostredníctvom našej najväčšej zbrane, o ktorú sa každý deň zvádza krutý boj na celom svete – s peniazmi vo vlastných v peňaženkách. 


reklama

Tagy článku

Odporúčame

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť textu? Masová degenerácia mozgov. Kruh sa uzatvára, bude ešte horšie. Cesta k záchrane pred „debilizáciou“ existuje. Začneme znova čítať?

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o tom vedeli. Čo robiť, aby nás mobilný telefón negriloval? Wi-Fi siete sú skvelé, lenže...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o...

to top