Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Zásadné triky proti nádche a ďalším chorobám: Repa proti únavovému syndrómu? Ako (ne)pomáhajú našej imunite „dobré baktérie“ v kapsulách. Tichá genocída v našich črevách. Načo bola babičkám kyslá kapusta?

Zásadné triky proti nádche a ďalším chorobám: Repa proti únavovému syndrómu? Ako (ne)pomáhajú našej imunite „dobré baktérie“ v kapsulách. Tichá genocída v našich črevách. Načo bola babičkám kyslá kapusta?

31. 12. 2016

vytlačiť článok

Erika Magdalena Peprná sa venuje miestam v našom tele, na ktoré bohužiaľ väčšina z nás radšej zabúda – hoci by si vďaka ich správnemu fungovaniu mohla ušetriť veľa peňazí aj starostí (nielen zdravotných) –, a pridáva dva osvedčené recepty

Len čo sa vonku poriadne ochladilo, už to zase začína – nádchy a chrípky všetkého druhu „kosia“ slovenskú populáciu. Čoskoro nastúpi „chrípková epidémia“. A tak každý hľadá recept, ako čo najlepšie vyliečiť podobné „sezónne“ ochorenia. Takéto recepty, samozrejme, existujú. Ale každý asi uzná, že najlepším receptom je ich vôbec nedostať.

Kadiaľ vedie cesta k zdraviu? Cez kuchyňu!

Lenže ako to zariadime? Väčšina z nás predsa žije v krajne (emočne aj fyziologicky) stresujúcom prostredí plnom toxínov (ako to nazýva prof. Anna Strunecká, v „dobe jedovej“) – ale nie každý môže len tak odísť z práce a presťahovať sa kamsi do prírody, aby „žil zdravo“.

Erika M. Peprná

Málokto si uprostred všetkého toho zhonu uvedomí, že netreba „emigrovať“ mimo mesta – a že oveľa viac ako chemické laboratóriá a lekárske ordinácie môže nášmu zdraviu pomôcť miestnosť, ktorú máme doma takmer všetci: kuchyňa.

Presnejšie povedané, veľmi jednoduché recepty, ktoré znamenajú návrat k vareniu podľa našich babičiek. Medzi nimi je potom na prvom mieste opätovné zavedenie konzumácie potravín, ktoré boli naši predkovia zvyknutí jesť denne – ale z nášho jedálnička vymizli. A naopak vyhýbanie sa iným potravinám, ktoré konzumujeme obvykle niekoľkokrát denne – hoci nám ubližujú.

Kyslá kapusta do dažďového pralesa!

Z potravín našich babičiek treba na mieste prvom spomenúť kvasenú zeleninu – kapustu, repu, ale aj ďalšie plodiny. Ak ich konzumujeme správne, čo sa však dnes deje len málokedy, môžu výrazne pomôcť nášmu zdraviu. A to nielen v prípade, že trpíme virózami a chorobami dýchacích ciest. Kvasené potraviny nám pomôžu poradiť si aj s mnohými modernými „zabijakmi“. Napríklad s chronickým únavovým syndrómom alebo rakovinou, autoimunitnými ochoreniami a chorobami pečene. Urobia nám službu, ktorú naopak nezvládnu rôzne komerčne predávané probiotiká.

Ako je to možné?

Moderná veda už niekoľko rokov zisťuje, že naše črevá a tráviaci trakt sú oveľa viac než len „továreň“ na „zomletie“ jedla, ktoré si vložíme do úst. „Mikroflóra“, teda „zbierka baktérií“, ktoré v sebe nosíme, je obrovský ekosystém, ktorý asi najviac pripomína Amazonský prales vo vreckovom vydaní. Bez neho by sme v podstate neprežili.

Nech žije horčica

Čítajte TU: Zdravý zázrak v každej slovenskej kuchyni: chráni pred rakovinou, uľavuje pri migréne a umožňuje pozbierať črepy ilúzií a začať odznova. Poznali ho už naše prababičky...

Os črevá – mozog – baktérie

Mikroflóra je zásadná pre fungovanie imunity a mnohé výskumy naznačujú, že súvisí s naším myslením a náladou – a ich zdravím. Pre túto zvláštnu „funkciu“ čriev sa ujal termín „os črevá – mozog“. Zatiaľ presne nevieme, ako všetko „mechanicky“ funguje – ale čo vieme, je, že je viac ako pravdepodobné, že správne fungovanie čriev zásadne ovplyvňuje našu reakciu na všadeprítomný stres. Niektorí vedci však v modernej dobe navrhujú upraviť tento termín na „os črevá – mozog – mikroflóra“, pretože sa zdá, že práve „dažďový prales“ v nás hrá pri fungovaní celého systému prím.

„Amazónia“ sa skladá podľa niektorých odhadov až z tisícky rôznych druhov bakteriálnych kolónií. Baktérie obývajú naše vnútornosti (hlavne hrubé črevo, v menšej miere tenké črevo a žalúdok) v neuveriteľnom počte. V jednom grame hmoty v črevách je ich až 1 000 miliárd. „Zbierku“ dopĺňajú rôzne huby, archeóny a vírusy.

Nerozumieme si... A ani nebudeme

Väčšina týchto baktérií síce spadá do zhruba tridsiatich až štyridsiatich známych druhov – ale celkovo „pralesu“ vnútri nás nerozumieme a možno ani nikdy nebudeme. Vedci totiž s prekvapením zisťujú, že mnohé baktérie sa mimo prostredia čreva vôbec nedajú kultivovať. Ako v celom ľudskom tele aj tu skrátka platí, že nemôžeme fungujúci celok len tak rozmontovať na časti, aspoň nie úplne. Vieme len, že keď sa niečo pokazí, je nám dosť zle.

„Dobré“ baktérie nám pomáhajú rôznymi spôsobmi, ale opäť poznáme len niektoré z nich, prípadne nerozumieme všetkým. Medzi ich hlavné prínosy patrí napríklad pomoc pri vývoji lymfatického tkaniva v črevách (väčšinou známeho pod anglickou skratkou GALT). To je výrazne zodpovedné za fungovanie našej imunity. Tkanivo GALT si „vyberá“ a žije s „pralesom“ v symbióze: „dobré“ baktérie toleruje, iné nie. Rôzne druhy baktérií potom ovplyvňujú imunitný systém tak, aby produkoval zápal alebo ho naopak zmiernil – podľa toho, čo je pre telo najlepšie.

Teda – ak celá mikroflóra funguje tak, ako má. Čo sa nestane, ako naznačujú závery niektorých štúdií, ak je vývoj nejakým spôsobom narušený – napríklad tým, že je predčasne narodené dieťa očkované podľa bežnej schémy...

A ak celý systém nefunguje tak, ako má, je „otupený“ a mimo rovnováhy, môže sa naopak podieľať na vyvolaní autoimunitnej choroby, poruchách imunity, prípadne nálady alebo nervového systému.

Zázvor

Čítajte TU: Každoročná dráma: Dajte sa očkovať, lebo uvidíte! Ako sa liečiť z chrípky? Ideálne tak, že ju nedostanete. Americký lekár ordinuje zázvor na srdce. Načo sú slušným ľuďom Zlodeji?

Tichá genocída v mene zdravia

„Dobré bacily“ nám zároveň pomáhajú s trávením či vstrebávaním živín a s udržaním rovnováhy hormonálneho systému. Sú pre nás skrátka nevyhnutné. Pritom však v modernej dobe robíme všetko pre to, aby sme ich zlikvidovali.

V súčasnej spoločnosti prebieha „tichá genocída“ – ťaženie proti baktériám, ktoré sú od čias Pasteura a spol. považované za „arcilotrov“ spôsobujúcich choroby. Už aj moderná veda vie, že takýto jednoduchý, mechanický prístup neobstojí. Napriek tomu sa stále likvidujú mikroorganizmy, kde sa len dá: počnúc antibakteriálnymi mydlami a končiac antibiotikami podávanými vo veľkej miere napríklad hospodárskym zvieratám.

Superbaktérie desia lekárov

V Európe je síce „bežné“ preventívne podávanie antibiotík zvieratám chovaným na mäso zakázané, ale podľa mnohých zdrojov sa tento zákaz jednoducho obchádza tým, že sú zvieratá „liečené“ aj pri tej najmenšej zámienke. Stopy antibiotík tak neustále nachádzame nielen v „priemyselnom“ mäse, ale aj v mlieku a mede...

Malé množstvá antibiotík, ktoré tak do seba ustavične „ládujeme“ s bežným jedlom (nehľadiac na množstvá, ktoré nám k tomu radšej pre každý prípad „nadelia“ lekári), majú pre naše zdravie dvojaký nepríjemný dôsledok: jednak narúšajú fungovanie ekosystému „Amazonského (črevného) pralesa“ a tým aj našu imunitu, jednak prispievajú k vytváraniu druhov odolných „baktérií-hrdinov“, na ktoré už bežne podávané antibiotiká neúčinkujú.

Lekárov tieto „superbaktérie“ dosť desia. Či je ich strach oprávnený alebo či sa dá proti „superbugs“ (ako sa im hovorí v angličtine) nejako bojovať, je téma na iný článok. Ich objavenie je však v každom prípade dokladom, že s celou tou politikou „vojny“ proti mikróbom „nie je čosi v poriadku“.

Mak

Čítajte TU: Tichá menšina sa rozrastá: Epidémia modernej doby. Migrénu možno liečiť, nielen "potlačiť". Pomôže ubiť pacienta Makovicou? Prastaré tajomstvo alebo čo robiť, keď nič nezaberá?

Jogurty sú neúčinné

Ale čo máme robiť? Jesť „priemyselné“ probiotiká z lekárne či obchodu s potravinami? Takáto stratégia sa skôr nedá odporučiť.

Čo sa týka bežne predávaných jogurtov a jogurtových mliek, majú dve nevýhody: po prvé sa väčšina „dobrých baktérií“ v nich obsiahnutých ani „neprepasíruje“ cez žalúdočné šťavy, po druhé a predovšetkým sú väčšinou sladené – a obrovská konzumácia cukru je ďalším faktorom, ktorý narúša zdravie nášho vnútorného „terénu“. Cukor totiž milujú všetky baktérie bez rozdielu, pričom tie „zlé“ ho vedia využívať ešte lepšie ako tie „dobré“.

Probiotiká, futbalisti a hokejisti

A čo probiotiká z lekárne? Niektoré možno dokážu pomôcť, ale, ako uvádza americký lekár Dr. Joseph Mercola, ktorý sa vo svojej práci zameriava na výživu a potravinové doplnky, musíte si dať pozor na dve veci:

Primárne, ak nemáte kapsuly, ktoré obsahujú pokiaľ možno 50 miliárd a viac baktérií, potom nemáte vlastne nič (respektíve nič funkčné).

Ďalším problémom je to, že aj keď probiotiká užívate, vo väčšine prípadov tým nič nedosiahnete – rôzne štúdie totiž ukazujú, že po tom, ako ich prestanete brať, sa úroveň „dobrých“ baktérií vráti presne tam, kde bola predtým.

Tadiaľ teda cesta nevedie. Napokon, možno je to aj dobrá správa. Nedávno totiž v Prahe prednášal jeden slávny profesor čínskej medicíny, okrem iného aj o zdraví zažívacieho traktu. Probiotiká krajne neodporúčal, pretože, ako povedal, „je to rovnaké, akoby sme v zložito organizovanej modernej spoločnosti začali z ničoho nič dotovať a podporovať len jednu alebo dve profesie – napríklad futbalistov a hokejistov“.

Jánošík

Čítajte TU: Utajené „superjedlo“ z Ánd je na všetkých slovenských stoloch: Záchrana alebo jed? Recept na detox. Lieči artritídu, žalúdočné vredy, akné aj rakovinu. Môže spôsobiť lepru? Ako vyrobiť nervový jed

Ako nejesť vôbec nič

Svet, v ktorom sú všetci vo vláde hokejisti alebo futbalisti, si asi nevieme predstaviť ani na športovo naladenom Slovensku. Presne tak si naše črevo nedokáže predstaviť „nadvládu“ piatich či desiatich bakteriálnych „kmeňov“ nad ostatnými. Tretím problémom probiotík potom býva fakt, že väčšina ľudí má už zo zlej a toxínmi presýtenej stravy také biedne vnútorné prostredie v črevách, že probiotiká sa v ňom aj tak neuchytia (a niekedy môžu problémy ešte zhoršiť).

Skrátka – opäť narážame na obvyklý problém modernej medicíny: ľudské telo sa nedá umelo „opraviť“ ako stroj. Možno stojí za pokus brať kvalitné probiotiká. Ale oveľa lepšie je zmeniť spôsob stravovania.

Vynechať väčšinu cukru a mäsa z mäsokombinátov. Jesť málo, avšak kvalitného mäsa – a najmä v zime dopĺňať diétu o kvalitné kvasené výrobky. Kyslú kapustu je najlepšie si pripraviť doma: kapusta, ktoré sa dnes predáva hotová, je totiž obvykle pasterizovaná a/alebo plná konzervačných látok a z probiotického hľadiska nestojí za nič. Výrobe kvasených zeleninových produktov sa venuje veľa kníh. Dva recepty za všetky nájdete ďalej v článku.

Že je to ťažké? Že ide o „kniežacie rady“? Väčšina ľudí sa na mňa zdesene obracia s nasledujúcou otázkou: „Takže to znamená, že už nebudem môcť jesť vôbec nič?“

Odpoveď na túto otázku v podstate znie: áno. Vôbec nič. Alebo len málo. Ale nejde o prechod na obávanú aj módnu „pránickú výživu“. Ide o to, aby sme nejedli veľa z toho, čo sme v uplynulých dvadsiatich až päťdesiatich rokoch zvyknutí považovať za jedlo. Problém je totiž v tom, že o žiadne jedlo nejde.

V pohodlnom, ale smrtiacom objatí škrtiča supermarketov všetkého druhu sme si postupne zvykli na „priemyselné“ potraviny, ktoré nášmu organizmu nič neprinášajú. Naše úžasne múdre telá sa nás vlastne len snažia o celom probléme prostredníctvom choroby informovať.

Čiže snažiť sa potom problém opraviť rovnakými „priemyselnými“ vitamínmi alebo probiotikami v kapsulách znamená, že budeme ťahať za kratší koniec. V skutočnosti nám aj nášmu zdraviu (vrátane odolnosti proti zimným virózam) pomôže jediné: poriadne sa zamyslieť, čo nakupujem a jem.

Keby to urobili všetci, asi by to znamenalo (kontra)revolúciu v potravinárstve.

A možno nielen v ňom.

Recepty

Repný kvas (z výborného servera VyzivujiciTradice.cz) – ukrajinský recept

Na 1,9 l:

  • 3 väčšie červené repy v biokvalite, olúpané a nahrubo nakrájané;
  • 1/4 hrnčeka (asi 60 ml) nepasterizovanej srvátky (pasterizovaná nie je vhodná, baktérie sú mŕtve);
  • 1 polievková lyžica morskej soli (radšej nebielenej);
  • filtrovaná voda.

Všetko sa premieša, dobre utesní (aby neplesnivelo) vo fľaši a nechá stáť 2 dni pri izbovej teplote. Potom premiestnite do chladničky a užívajte ideálne po každom jedle. Keď väčšinu tekutiny vypijete, môžete zvyšok doplniť vodou a urobiť ďalšiu „várku“, a až potom repu vyhodiť. Prípadne nechať trochu zmesi na „naočkovanie“ novej várky.

Kyslá kapusta

Kapustu nakrájajte, pridajte soľ, rascu, cibuľu – ak ju máte radi. Vložte do suda či veľkej fľaše a zalejete 6 % až 8 % roztokom kuchynskej soli. Nálev odstráni vzduch, a tak sa vytvoria podmienky pre mliečne kvasenie.

Liečivý šalát z kyslej kapusty

Potrebujete 3 lyžice kyslej kapusty (pre zmenu môžete využiť akúkoľvek podobu kvasenej zeleniny), lyžičku rozomletého ľanového a lyžičku rozomletého konopného semienka a 1 lyžičku konopného oleja. Všetko zmiešajte a získate pokrm, ktorý je označovaný za detoxikačný zázrak.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť textu? Masová degenerácia mozgov. Kruh sa uzatvára, bude ešte horšie. Cesta k záchrane pred „debilizáciou“ existuje. Začneme znova čítať?

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o tom vedeli. Čo robiť, aby nás mobilný telefón negriloval? Wi-Fi siete sú skvelé, lenže...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o...

to top