Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Staronová cesta ku kráse a prirodzenosti: Je zdravé sa neumývať? Chemik, ktorý sa dvanásť rokov nesprchoval, predáva Matku Špinu. Umývali by ste dieťa fridexom?

Staronová cesta ku kráse a prirodzenosti: Je zdravé sa neumývať? Chemik, ktorý sa dvanásť rokov nesprchoval, predáva Matku Špinu. Umývali by ste dieťa fridexom?

20. 9. 2016

vytlačiť článok

Erika Magdalena Peprná prináša ďalší návod na to, ako sa zvoľna vrátiť k praktikám našich babičiek a starých otcov a svojej vlastnej prirodzenosti – bez toho, aby sme opustili vymoženosti modernej civilizácie

Čo by sa stalo, keby sme sa nikdy neumývali alebo aspoň nie tak, ako sme zvyknutí?

Otázka, ktorá zrejme mnohým z našej dnešnej populácie ani nenapadne. A pokiaľ áno, nájdu si rýchlu odpoveď v spomienke na posledného „bezďáka“, ktorého stretli v električke: Boli by sme špinaví, smradľaví a chorí. Ale je to pravda?

Erika M. Peprná

Povedzme si rovno, že nie tak úplne. V každom prípade platí, že súčasná miera telesnej hygieny je jednou z najväčších – a pozoruhodne nenápadných – „bublín“ sveta okolo nás. Nafúknutú ju udržujú predovšetkým lákavo a „chutne“ vyzerajúce reklamy, systematické znižovanie sebavedomia (predovšetkým žien) a celkom obyčajný zvyk. A veľmi pravdepodobne nás vôbec neudržiava zdravých – naopak, prispieva k množstvu chorôb, ktoré si na seba „šijeme“ vlastne my sami.

Hnutie proti umývaniu

Pre mnohých prekvapivú odpoveď možno podporí prípad jednej mladej dámy, s ktorou som mala kedysi tú česť pracovať. Pochádzala z jednej stredoázijskej krajiny. Vyzerala a správala sa štýlom, ktorý úplne ladil s jej dôležitou pracovnou pozíciou vo vyššom manažmente a zahŕňal dokonalú eleganciu a jemnú vôňu. K môjmu vtedajšiemu zdeseniu mi raz len tak mimochodom oznámila, že je „u nich“ bežné kúpať sa v lepšom prípade len raz za týždeň. V lepšom prípade.

Vtedy som – oddojčená americkým štýlom „keď si neumyjem vlasy, nesmiem vyjsť ráno z domu“ – skoro omdlela. Ako je to možné, že to na nej nie je vidieť?! Pýtala som sa.

Existuje narastajúci počet ľudí, ktorí sa úplne alebo takmer úplne zaobídu bez vymožeností kozmetického priemyslu. A to aj v našom civilizačnom okruhu. A hlásia lepšiu kvalitu vlasov, pokožky aj zdravia. A znovu sa zdesene pýtame: Ako je to možné? Sú to azda nejakí „slniečkári“ so špinou za nechtami? Ani nie. Rozhodne nie z prevažnej časti. Na väčšine ľudí to vôbec nespoznáme.

Mikrovlnka

Čítajte TU: Škodí „mikrovlnka“ nášmu zdraviu? Alebo ide o bezpečné, moderné riešenie? Ak nás udržiava nažive svetlo, je tu problém

Zdravie a vôňa

Vráťme sa najprv k bezdomovcom. Ich charakteristický odér (ktorý, ako by povedal anglický spisovateľ Terry Pratchett, má často svoju vlastnú osobnosť, ktorá dokáže obsadiť aj celú jesennú električku) je nepochybne produktom faktu, že sa pohybujú v skutočne špinavom prostredí bez toho, aby sa umývali.

Súčasne je však dôkazom toho, ako žijú: konzumácia zlého jedla a nadmiera alkoholu zaťažuje pečeň. A podľa skúseností napríklad tradičnej čínskej medicíny sú to okrem iného práve ľudia s nerovnováhou v pečeni, ktorí majú ťažkosti s nadmerným potením, ktoré nevonia práve lákavo.

Inými slovami: to, čo v prvom rade určuje našu „smradľavosť“, je náš celkový životný štýl a úroveň zdravia. Nie dôkladné drhnutie pokožky chemickými „kozmetickými“ prípravkami. Všimnite si niekedy, že divé zvery v prirodzenom prostredí nepáchnu – pokiaľ sa pižmom nesnažia niečo povedať svetu (napríklad, že toto je ich kúsok lesa).

Stačí si ísť zaplávať?

To, samozrejme, neznamená, že keby sme sa masovo prestali umývať a mali správnu životosprávu, budeme dokonale zdraví a voňaví. Naopak: pravidelná očista tela a umývanie rúk predstavujú úplnú nevyhnutnosť, špeciálne v dnešnej „civilizovanej“ dobe zaťaženej nadmierou toxických látok v prostredí a súčasne obrovským stresom, ktorý vyvoláva rôzne emócie. Pretože tie sa zase na oplátku premietnu vo fyzickej odpovedi – napríklad zvýšeným potením. Okrem toho, keby sa človek skutočne nikdy nekúpal, za chvíľu sa na ňom usadia doslova „vrstvy“ špiny, svrab a podobné „chuťovky“. Privolávať späť niektoré stredoveké praktiky v tomto zmysle určite nikto nechce.

To však hovoríme o situácii človeka, ktorý sa skutočne „štíti vody“. Nie o niekom, kto sa napríklad celý rok nesprchuje, ale keď môže, zapláva si v jazere či inom nechlórovanom vodnom zdroji, ako to s úspechom urobil jeden Američan menom Rob Greenfield. Ten vyrazil na bicykli naprieč Spojenými štátmi a (v tomto prípade kvôli „ekológii“) sľúbil, že sa nebude umývať inak ako v prírodných zdrojoch, len keď nájde netesniaci hydrant. Prísahu dodržal bez toho, aby sa z neho stala špinavá a smradľavá príšera. Vyzeral (a podľa svojich slov aj voňal) úplne rovnako ako všetci ostatní. Nakoniec sa mu „neumývanie“ tak zapáčilo, že v ňom pokračuje dodnes.

Che Guevara na poli

Čítajte TU: Chlieb: Najväčšia droga modernej doby? Cukrovka, srdcové choroby aj akné. „Plastová“ pšenica nám ničí zdravie. Americký lekár: Schudnúť ľahko a rýchlo znamená nejesť to, čomu ešte stále mechanicky hovoríme chlieb

Chemik, ktorý sa nesprchuje

Veľa ľudí sa vzdá pravidelného sprchovania či kúpania aj z iných dôvodov ako Greenfield. Okrem iného preto, aby ušetrili čas, peniaze – a svoju pokožku. Tá totiž v dôsledku sprchovania a predovšetkým umývania agresívnou chémiou v skutočnosti dosť trpí. A podľa niektorých ľudí je to utrpenie úplne zbytočné.

Americký chemik David Whitlock má na vec vlastný názor: podľa neho je rovnica taká, že umyť sa treba len vtedy, keď chceme zmyť cudzorodú látku (prach, špinu, motorový olej) z pokožky. Inak to vôbec nepotrebujeme, ba naopak, je lepšie to nerobiť. Po niekoľkých týždňoch si totiž pokožka vytvorí vlastnú rovnováhu „dobrých“ baktérií, ktoré sa živia chemickými látkami na jej povrchu. Pre predstavu: funguje to podobne ako v inej sliznici, konkrétne črevnej. Aj tam je krajne dôležité neodstrániť „priateľské“ mikroorganizmy. Inak by sme nemohli tráviť.

Whitlock, ktorý sa nesprchoval celých dvanásť rokov, tvrdí, že má odvtedy lepšiu imunitu a aj lepšiu náladu. To kvôli oxidu dusnatému, ktorého vyššia hladina sa podľa jeho slov viaže s menším stresom a lepším psychickým naladením – nie náhodou sa (hovorí pán Whitlock) človeku vytvára vyššia hladina tohto oxidu v tele, keď pravidelne medituje. A oxid dusnatý sa na pokožke vytvorí práve pri ustálení bakteriálneho „obalu“ na pokožke.

Dá sa to aj menej extrémne

Má to však háčik: ostatné („zlé“) baktérie produkujú na koži amónne zlúčeniny, ktoré – akosi – nevoňajú. Whitlock však ich pôsobenie neutralizuje sprejom vlastnej výroby (ktorý zároveň predáva na internete) s názvom Matka Špina (Mother Dirt). Sprej obsahuje baktérie, ktoré amóniové zlúčeniny trávia, a tak bránia zápachu. „Umyť“ si s ním môžete celé telo. Whitlock však prisahá, že ho používa len v prípade, že sa potrebuje umyť od špiny a prachu. Inak je vraj jeho mikrobiálna „flóra“ na koži natoľko stabilná, že ho vlastne ani nepotrebuje.

Bláznovstvo? Pre väčšinu ľudí by bola taká extrémna cesta neprijateľná. Ale v konečnom dôsledku tu nejde o to, aby sme sa úplne vzdali vody. Ak naše motívy nie sú – ako Greenfieldove – primárne ekologické, oveľa dôležitejšie rozhodnutie je to, či na seba budeme aj naďalej vrstviť tony kozmetickej chémie.

Šampóny, kondicionéry, sprchové gély a ďalšie „čistiace prostriedky“ totiž obsahujú veci, ktoré by sme za iných okolností rozhodne nepoužívali na pokožku. Vedeli ste napríklad, že detské vlhčené obrúsky istej slávnej značky obsahujú rovnaké ingrediencie ako nemrznúca kvapalina Fridex? Trefne to tlmočí Lucie Tomanová na serveri Vitalia.cz:

Včela – doktorka

Čítajte TU: Med pre zdravie aj krásu: Premôže boľavé hrdlo, kašeľ, cukrovku aj akné. Baktérie imúnne proti antibiotikám sú na postupe. Porazí ich „najlepší priateľ človeka“? Jedenásť receptov na štyri ročné obdobia

Začarovaný kruh

„Vypili by ste Fridex? Asi nie, pretože tušíte, že by ste, rovnako ako psy a mačky, ktoré často voňavej kvapaline z ostrekovačov neodolajú, vzápätí potrebovali transplantáciu pečene a obličiek. Napriek tomu si jeho hlavnú zložku, propylén glykol, pravdepodobne denne nanášate na pokožku vo forme šampónu, dezodorantu, pleťovej vody, hydratačného krému, rúžu alebo vlhčených obrúskov. Keby ste svojmu dieťaťu pri prebaľovaní utreli pokakaný zadok handrou namočenou v zmesi vody a Fridexu, pravdepodobne by na vás niekto okamžite zavolal sociálku. Keď však použijete vlhčené obrúsky populárnej americkej značky, je všetko v najlepšom poriadku.“

Ale nejde len o propylén glykol. Ďalšími jedmi, ktoré bežná kozmetika obsahuje, sú napríklad DEA (dietanolamín), zlúčenina, ktorá zrejme poškodzuje mozog plodu počas jeho vývoja v tehotenstve a je alergénna – no veselo sa používa. A čo také sírne zlúčeniny? Napríklad laurylsulfát sodný (SLS) či laurethsulfát sodný (SLES), to sú tie vecičky, čo tak pekne penia v šampóne (alebo, keď už sme pri tom, vo väčšine „komerčných“ zubných pást): nie sú to vyslovene „zabijaci“, ale u citlivejších osôb môžu vyvolať alergické reakcie.

A „citlivejšími osobami“ sme už dnes takmer všetci – žijeme totiž v dobe natoľko preťaženej rôznymi jedmi, že naše telá už obvykle počas rannej dospelosti dosiahnu „naplnenie stresového barelu“ a vytvoria si nejakú peknú alergiu alebo autoimunitné ochorenie, aby nám ukázali, že „tadiaľto cesta nevedie, priateľu“.

Okrem toho SLS či SLES, aj keď na nich nie je človek alergický, spôsobujú jednu „drobnosť“ – drasticky odmasťujú pokožku aj vlasy. Pokožka zbavená mazového filtra sa zúfalo pokúša obnoviť rovnovážny stav tým, že sa ešte viac mastí. To spôsobuje, že sú vlasy mastné – a „treba ich umyť“. To ich ďalej odmasťuje, takže rednú, lámu sa a sú čoraz tenšie. Preto si kúpime „šampón na suché a lámavé vlasy“, ktorý obsahuje „kremičité zlúčeniny“ (samozrejme, „umelé“), ktoré vlasy „vystužia“. Vystužia – ale úplne neorganicky. Vlasy potom ešte viac vypadávajú, mastia sa a lámu. Začarovaný kruh.

Domáce kozmetické „minilaboratórium“

Lenže ako z neho von? Ciest je niekoľko. Všetky zastrešuje anglický termín „no poo“, ktorý je slovnou hračkou – ide o analógiu slova shampoo, teda šampón, ale súčasne to predstavuje „no poo“, čiže „žiadne e-e“. To znamená žiadne škaredé veci na hlavu alebo umývanie pomocou čisto prírodných substancií – respektíve čistou vodou.

Niekto nedá dopustiť na umývanie hlavy jedlou sódou a jablčným octom, prípadne kokosovým olejom. Skalní fanúšikovia tejto metódy sa vôbec neobťažujú sódu riediť, ale zozačiatku či v prípade, že máte citlivú pokožku alebo jemné vlasy, sa oplatí zriediť cirka čajovú lyžičku do 1/4 litra vody a výsledok aplikovať rozprašovačom (napríklad tým „na kvety“) ku korienkom vlasov. Aj jablčný ocot sa dá zriediť, zhruba lyžička až lyžica do pohára vody, ktorým si potom vlasy opláchnete, aby boli pekne „hladké“ a poddajné. Raz za čas môžete aplikovať „masku“ v podobe kokosového oleja.

Ďalšou možnosťou je „domáci šampón“ z dvoch žĺtkov, eventuálne doplnených jedným bielkom, lyžičky medu a šťavy z jedného citróna či umývanie sa lávovou hlinou alebo ílom. Fantázii sa medze nekladú. Umývanie celého tela sa potom dá „zariadiť“ pomocou kokosového (či iného čistého) oleja.

Kvapka krvi

Čítajte TU: Ako prežiť vlastnú smrť: Prvá pomoc bez čakania na záchranku. Tradičné metódy majú zázračné výsledky nielen pri akútnej mŕtvici. Keď ide o život, sú spory ohľadom „alternatívy“ zbytočné. Dôkaz, že zázraky sa dejú

„Úplne bez“?

Prípadne môžete všetky uvedené prostriedky kombinovať – alebo ich úplne vynechať. Veľa ľudí (vrátane krásnych žien s dlhou „hrivou“) si umýva vlasy a telo len vodou a špongiou. V prípade vlasov sa treba obrniť istou dávkou odvahy a trpezlivosti – väčšina žien hovorí, že zhruba mesiac až šesť týždňov vlasy nevyzerajú najlepšie, preto treba mať poruke gumičku či šatku a železné sebavedomie. Potom si však nájdu určitú vlastnú rovnováhu a sú oveľa krajšie, silnejšie, zaujímavejšie a ľahšie upraviteľné ako predtým.

Trochu však pripomínajú srsť divej zveri – teda v tom, že citlivo reagujú na náladu a zdravotný stav tela. Takže keď ste po prehýrenej noci, vaše vlasy tomu zodpovedajú, o chrípke nehovoriac. Ale keď ste nadšení a máte radosť zo života, doslova sa „ježia“ od vzrušenia.

Nepraktické? Lenže prirodzenosť nie je vždy úhľadne zabalená do krabičky a previazaná ružovou stuhou. Na rozdiel od krásne nalakovaných „jedov“ modernej civilizácie.

Prečo nás chcú „výrobcovia reklám“ presvedčiť, že musíme dodržať presne stanovené „skrášľovacie“ schémy, bez ktorých nebudeme vyzerať „prijateľne“, nikto si nás nevšimne a zomrieme sami v zabudnutí? Možnože je skrátka lacnejšie vyrábať „hnusy“, ktoré pekne voňajú.

Ale možno je to inak. Možnože keď vypadneme „zo škatule“ moderného systému a nazrieme cez okraj svojho sveta, návrat k prirodzenosti vo všetkých ostatných oblastiach príde postupne a akosi sám od seba.

Rozhodne stojí za to skúsiť „svet bez šampónov“ a každodenného drhnutia.

Už len preto, aby sme zistili, koľko toho „nevyhnutného“ z modernej civilizácie v skutočnosti (ne)potrebujeme.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť textu? Masová degenerácia mozgov. Kruh sa uzatvára, bude ešte horšie. Cesta k záchrane pred „debilizáciou“ existuje. Začneme znova čítať?

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o tom vedeli. Čo robiť, aby nás mobilný telefón negriloval? Wi-Fi siete sú skvelé, lenže...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o...

to top