Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Bunková pamäť: fenomén, ktorý desí vedcov. Môže mať človek srdce paviána? Profesor z Yalu skúma mŕtvych prostredníctvom médií. Prijímame do seba „mágiu“ iných bytostí? Svet nie je taký, ako nás učili

Bunková pamäť: fenomén, ktorý desí vedcov. Môže mať človek srdce paviána? Profesor z Yalu skúma mŕtvych prostredníctvom médií. Prijímame do seba „mágiu“ iných bytostí? Svet nie je taký, ako nás učili

13. 8. 2016

vytlačiť článok

Erika Magdalena Peprná si všíma pozoruhodný osud jedného vedca, ktorého zachránila pred smrťou na diaľnici „ruka Pána“, aj osudy pacientov s transplantovaným srdcom, ktoré tento vedec skúma

Gary Schwartz je tak trochu „čierna ovca medicínskej rodiny“. Má doktorát z Harvardu, bol profesorom psychiatrie a psychológie na Yalovej univerzite. Potom sa stalo „niečo“ veľmi zásadné, čo donútilo Dr. Schwartza trochu zmeniť uvažovanie. Tvrdí (a snaží sa dokázať) fascinujúce veci. Ako napríklad to, že ľudské vedomie prežije smrť alebo že všetky bunky, nielen tie mozgové – teda neuróny, majú pamäť. To by však pre modernú zdravotnú starostlivosť mohlo znamenať všeličo.

Erika M. Peprná

Záhadný hlas

To „niečo“ bol incident ako z filmu: Schwartz išiel so ženou v aute po diaľnici, obaja nepripútaní. V tom okamihu mu v hlave zaznel hlas, ktorý si nedokázal vysvetliť – a ktorý mu prikázal, aby sa pripútal. Schwartz to skutočne učinil a prinútil to urobiť aj manželku. O niekoľko desiatok sekúnd neskôr do nich narazilo iné auto, ktoré išlo rýchlosťou viac ako šesťdesiat kilometrov za hodinu. Vďaka pásom prežili v podstate bez zranení.

Schwartzovi tento záhadný „hlas“ zmenil život. Minimálne ho nasmeroval k hľadaniu čohosi iného, mimo obvyklých hraníc jeho vedného odboru. Venoval sa mnohým veľmi nekonvenčným – či na prvý pohľad takmer šialeným – záležitostiam typu výskumu života po smrti prostredníctvom médií. Veľa jeho výskumov je mimoriadne sporných.

Spomienky na vražedný výstrel

Jedným z jeho počinov je však aj zozbieranie a „kritické zhodnotenie“ asi sedemdesiatich prípadov, v ktorých pacienti po transplantácii orgánu hlásia, že sa im po zákroku drasticky zmenili chute, záľuby a vnímanie. Dôsledok operácie? Možno. Ale ako si vysvetliť situácie, v ktorých má subjekt napríklad darcove spomienky?

S podobnými tvrdeniami však neprišiel len Schwartz. Jeden výskum „dedenia“ pamäte po darcoch orgánov uskutočnili v Rakúsku, kde sa v rámci dvojročnej štúdie, neskôr publikovanej v Quality of Life Journal, pýtali 47 pacientov na zmenu ich života a preferencií po transplantácii srdca.

Výsledky neboli zdanlivo ohromujúce: iba 6 % pacientov potvrdilo skutočne „zásadnú“ zmenu osobnosti po transplantácii. K o niečo zaujímavejším výsledkom dospel výskum uskutočnený na Havajskej univerzite v Honolulu: vyšetrovaní pacienti dosvedčili po operácii dve až päť zmien, ktoré zodpovedali osobnosti a návykom darcu orgánu.

Tento výskum zahŕňal aj výpoveď príjemcu srdca po osobe, ktorú zabila strelná rana do hlavy. Ten povedal, že má naliehavé sny, v ktorých vidí horúci záblesk ohňa pred očami a potom nastane tma. Autori výskumu konštatujú: „Účinky imunosupresívnych liekov, stres z operácie a štatistické (náhodné) súbehy okolností sú zrejme nedostatočné na taký veľký počet nálezov a navrhuje sa možné vysvetlenie systemickou či bunkovou pamäťou.“

Kuriatka

Čítajte TU: Šľachtiteľský horor dneška: Pestovanie ľudských orgánov v ošípaných. Existuje bunková pamäť? Dievča opísalo vraždu, ktorú nemohlo vidieť. Je srdce len sval pumpujúci krv?

Malé deti vedia...

Mnohé príbehy príjemcov orgánov sú podobne „nepravdepodobne“ presné. Najzaujímavejšie sú v tejto súvislosti výpovede detí. Tie totiž pomerne často vidia realitu tak, ako ju skrátka – vidia. Tak napríklad päťročný Darryl, ktorý dostal srdce trojročného Timmyho, ktorý zomrel po páde z okna. Snažil sa zachytiť hračku-postavičku zo seriálu Strážcovia vesmíru, ktorá uviazla na okennej rímse. Darryl ani jeho rodičia o darcovi srdca dlho nič nevedeli. Lenže ich syn sa správal pozoruhodne.

Sám Darryl opisuje: „Dal som tomu chlapčekovi, od ktorého mám srdce, meno. Viem, že je mladší ako ja, a hovorím mu Timmy. Je to proste malé decko. Malý braček, je asi o polovicu mladší ako ja. Silno sa udrel, spadol z výšky. Má veľmi rád Strážcov vesmíru, myslím. Aj ja som ich mal rád, ale už sa mi veľmi nepáčia. Mám rád Tima Allena v seriáli Majster Tim, preto som toho chlapca pomenoval Timmy. Niekedy si hovorím, kam zmizlo moje staré srdce. Trošku mi chýba. Bolo síce pokazené, ale chvíľu sa o mňa staralo.“

Daryllov otec dodáva: „Darryl ani my sme dlho nepoznali darcov vek ani meno. Nedávno sme sa dozvedeli, že darca vypadol z okna. Darryl sa trafil. Zrejme len náhoda, asi. Ale je zaujímavé, že vedel, koľko mal rokov. Divné je aj to, ako sa trafil s tým menom. Chlapec, od ktorého má srdce, sa volal Thomas, ale celá rodina mu hovorila Timmy. Áno a Strážcov vesmíru kedysi miloval. Teraz sa ich bojí.“

Podobne je na tom aj deväťročný chlapček so srdcom trojročného dievčatka, ktoré sa utopilo v bazéne, keď bola jeho matka v práci. Chlapček, ktorého rodičia tvrdia, že nevie nič ani o darkyni, ani o spôsobe jej smrti, opisuje: „Niekedy sa s ňou rozprávam. Cítim ju vo vnútri. Zdá sa mi, že je veľmi smutná. A bojí sa. Utešujem ju, ale ona sa aj tak bojí. Stále hovorí, že nevie, prečo rodičia zanedbávajú svoje deti. Ja neviem, prečo to hovorí.“

...ale nielen deti

S vlastným-cudzím srdcom sa však nerozprávajú len malé deti. Devätnásťročná mladá žena, ktorá dostala srdce svojej rovesníčky, ktorá si zlomila väz počas hodiny tanca, sa podľa slov svojej matky rozpráva so srdcom dlho do noci, „ako keby to bol jej denník“ alebo kamarátka. Tvrdí, že má dcéra pocit, ako keby dievča, ktorému srdce patrilo, chcelo byť niečo ako zdravotná sestra, ale zároveň chcela vystupovať na Broadwayi – tam asi chcela byť viac. Odkedy má nové srdce, chce byť doktorkou alebo sestričkou. Predtým nič také nechcela – matka si zmenu vysvetľuje novou chuťou do života. Lenže darkyňa skutočne chcela tancovať, spievať a hrať, zatiaľ čo jej otec veľmi túžil po tom, aby išla v jeho šľapajach a stala sa lekárkou...

Niet divu, že sedemdesiat podobných príbehov presvedčilo aj takého Dr. Schwartza z Yalu. Je vôbec možné, aby sa spomienky prenášali fyzickou cestou? Niektorí „skalní“ v tom majú jasno. Tak napríklad Dr. John Schroeder zo Stanford Medical Center hovorí doslova: „Myšlienka, že transplantácia orgánov prenáša zakódované životné skúsenosti, je nepredstaviteľná.“

Vedcov skrátka výskumy „bunkovej pamäte“ desia. Takzvaní „skeptici“, samozrejme, kričia, že ide o „pavedu“: nebolo to dokázané, nikto to nikdy nevidel, nedá sa to overiť vedecky a poriadne, je to len zhoda náhod. Schwartzovi nemôžu prísť na meno – profesor z Yalu, jeden z „ich stredu“, a presadzuje „pavedu“.

Lenže čo robiť s pacientmi, ktorí jednoducho vedia, čo vedia?

Púpava

Čítajte TU: Zdanlivá banalita spôsobila zázrak: Kanadský vozičkár vynašiel a otestoval univerzálny liek na rakovinu. Dva dôležité orgány v tele znižujú úmrtnosť o 44 %. Môžeme sa vyliečiť pomocou účteniek? Rozhoduje zámer

„Mágia“ života

Prečo ide vlastne o taký zásadný spor? Môže mať abstraktne znejúci termín „bunková pamäť“ vôbec nejaký vplyv na naše bežné životy a zdravie?

Odpoveď na tieto dve otázky znie: Áno, samozrejme. Keby sme považovali hypotézu bunkovej pamäte, bez ohľadu na to, na akej „technickej“ báze funguje, za preukázanú, dramaticky by to zmenilo spôsob, ako sa dívame na starostlivosť o vlastné zdravie vrátane transplantácií orgánov. Ale zďaleka nielen na ňu. Ak „bunková pamäť“ existuje, je to so svetom trochu inak, ako nás učili.

Komentátor na „skeptickom blogu“ Skepdic sa smeje Schwartzovým výskumom: „Keď je pravda, že darcovia odovzdávajú osobnostné rysy a názory príjemcom orgánov, potom asi nebude veľmi vhodné, aby si ľudia nechávali transplantovať orgány iných druhov, napríklad paviánov.

A pokiaľ bunky nesú informáciu, ktorá sa môže pri transplantácii preniesť, prečo by sa podobná informácia neprenášala v momente, keď jeme ovocie, zeleninu alebo akúkoľvek inú živú hmotu? Potom už vari neplatí, že s každým sústom, ktoré naše ústa prijmú, prijímame do svojej krvi ,mágiu‘ živej bytosti, ktorú sme práve zjedli – a jej históriu?“

„Pán Skepdic“ si myslí, že už na to prišiel.

A možno áno.

Múdremu napovedz...

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť textu? Masová degenerácia mozgov. Kruh sa uzatvára, bude ešte horšie. Cesta k záchrane pred „debilizáciou“ existuje. Začneme znova čítať?

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o tom vedeli. Čo robiť, aby nás mobilný telefón negriloval? Wi-Fi siete sú skvelé, lenže...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o...

to top