Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Chlieb: Najväčšia droga modernej doby? Cukrovka, srdcové choroby aj akné. „Plastová“ pšenica nám ničí zdravie. Americký lekár: Schudnúť ľahko a rýchlo znamená nejesť to, čomu ešte stále mechanicky hovoríme chlieb

Chlieb: Najväčšia droga modernej doby? Cukrovka, srdcové choroby aj akné. „Plastová“ pšenica nám ničí zdravie. Americký lekár: Schudnúť ľahko a rýchlo znamená nejesť to, čomu ešte stále mechanicky hovoríme chlieb

30. 7. 2016

vytlačiť článok

Erika Magdalena Peprná vysvetľuje, že dnešná pšenica je na hony vzdialená obilovine, ktorú takto právom nazývali naše babičky, a pridáva jeden praktický pokus a návrh novej liečby

Nedávne lekárske a vedecké výskumy odhalili, že drvivé percento populácie je závislé od drogy podobnej opiátom. Táto droga nielenže spôsobuje epidémiu nadváhy a civilizačných ochorení typu cukrovky, dráždivého čreva, artritídy alebo kožných ochorení vrátane akné, ale okrem toho zhoršuje symptómy autizmu, poruchy pozornosti ADHD alebo schizofrénie.

Ukážka z nového sci-fi románu?

Erika M. Peprná

Bohužiaľ, realita všedného dňa. A čo je to teda za magickú, záhadnú drogu?

Obyčajný chlieb.

Neuveriteľné uzdravenia

Znie to ako fantazmagória. Ale keď máme veriť desiatkam a stovkám pacientov, ktorých lieči americký kardiológ William Davis, za mnohými ochoreniami, ktoré decimujú západnú populáciu, aj za epidémiou obezity stojí chlieb náš každodenný. Presnejšie povedané, pšenica, ktorá je jeho hlavnou súčasťou.

A nielen podľa nich. „Bezpšeničiari“ sú už aj u nás. Zhodne opisujú, že po vysadení „chlebovej drogy“ sa im zlepšili príznaky chorôb, ktorými trpeli (a často aj tie, ktoré vôbec zlepšiť nehodlali), a že stačí, keď si dajú kúsok chleba, a opäť prežívajú celkom šialené stavy.

Sám Davis v knihe Život bez pšenice hovorí, že po požití „bio“ chleba, ktorý si sám upiekol, ale z bežnej pšenice, mal tridsaťšesť hodín kŕče v bruchu, poruchy sústredenia a bol unavený. Je na pšenicu pomerne citlivý, to sám priznáva. Lenže mnoho jeho pacientov tiež. Nejde pritom o alergiu na lepok, ale špecificky o neschopnosť stráviť pšenicu. Davis tvrdí, že jej čelí drvivá väčšina z nás.

Ako inak by sa koniec koncov dali vysvetliť neuveriteľné úspechy, ktoré dosiahol len úpravou jedálnička? Diabetici sa mu po mesiaci vracajú ako „nediabetici“, ako hovorí. Ľudia bežne zhodia dvadsať až tridsať kíl. Prestanú plešatieť. Vyliečia si artritídu, zlepšia sústredenie. Nehovoriac o kardiovaskulárnych ochoreniach. Alebo o akné, ktoré trápi čoraz väčšie množstvo dospievajúcich.

Dieťa a lieky

Čítajte TU: Prekrásny nový svet: Bábätká na drogách a slintajúce dievčatko v cele. Máte depresiu? Pusťte to z hlavy, ide len o ilúziu. Vedkyňa: „Ľuďom sa to veľmi nepáči, ale nedá sa nič robiť.“ Aké „mémy“ si dnes v telke pozrieme?

Prípad plešatého pekára

Jeden z Davisových pacientov vlastnil pekáreň. Možnosti vzdať sa pečiva sa zúrivo bránil celé dva roky, hoci mal srdcové ochorenie a cukrovku. Tá je, mimochodom (nielen podľa Dr. Davisa), z veľkej časti spôsobená práve konzumáciou pečiva – pšeničné produkty majú oveľa väčší glykemický index, a preto sú pre diabetikov aj pre náš pankreas horšie ako samotný cukor.

Ale späť k „odbojnému pekárovi“ – ten tvrdil, celkom logicky, že „predsa musí jesť to, čo sám pečie“. Zmeniť názor ho prinútilo až ďalšie ochorenie, pri ktorom mu začali vypadávať v chuchvalcoch vlasy. A plešatosť, ako Dr. Davis tvrdí, patrí spolu so zažívacími, kĺbovými a kožnými problémami medzi typické symptómy „pšeničného postihnutia“. Plešatý pekár sa nakoniec podvolil a pšenicu „vysadil“ z jedálnička. Uzdravil sa kompletne. Nielenže mu počas niekoľkých mesiacov dorástli vlasy – začal byť proste zdravý.

Už počujem tie pochybnosti. Veď: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes!“ A čo židovský sviatok nekvasených chlebov – kedy sa odohrala prvá kresťanská Veľká noc? Pšeničný chlieb sa konzumuje tisíce rokov, ale keď máme veriť oficiálnej histórii, je to už asi desaťtisíc rokov. Ako je možné, že predtým „pšeničné choroby“ populáciu nedecimovali? Alebo, ako povedal môj manžel: „Ja si svoj peceň vziať nenechám!“

Chlieb je môj crack!

Dr. Davis by mu zrejme povedal, že z neho hovorí závislosť. A pretože je lekár (mimochodom celkom „mainstreamový“), nehovorí rozhodne len na základe osobného dojmu. Odvoláva sa okrem iného na výskum Dr. Christine Zioudrouovej z amerického National Institute of Health. V priebehu laboratórneho pokusu boli krysám do tela nasadené látky, ktoré vznikajú štiepením chleba žalúdočnými pepsínmi. Látky – ktoré Zioudrouovej tím nazval „exorfíny“ – sú zlúčeniny podobné droge morfínu. Ako vedci zistili, viažu sa v mozgu na rovnaké receptory ako opiáty. Zároveň sa dajú podobne ako opiáty blokovať chemickou látkou zvanou naloxon. Heroínový „absťák“ aj chuť na pizzu teda „upravuje“ rovnaký chemický „oblbovák“. To určite nebude náhoda. Jedna pacientka sa vraj Davisovi priznala: „Chlieb je môj crack!“

Takže sme – mnohí – jednoducho od chleba závislí. Je napokon fakt, že mnoho ľudí, ktorí skúsili „bezpšeničnú“ diétu, opisuje mierne či horšie abstinenčné príznaky, dosť podobné nejakej odvykacej kúre: od zlého sústredenia až po ťažkú únavu, podráždenosť a depresiu.

Chlieb a depresia? A čo rovno schizofrénia? Smutne preslávený pokus so schizofrenickými pacientmi vo Filadelfii (ktorý sa odohral ešte v časoch, keď sa na pokusných osobách mohli verejne robiť testy bez ich súhlasu) preukázal, že symptómy schizofrenickej duševnej poruchy sa výrazne zlepšia, keď pacienti nejedia (pšeničný) lepok. To isté by sa dalo povedať o poruche, akou je autizmus.

Včela – doktorka

Čítajte TU: Med pre zdravie aj krásu: Premôže boľavé hrdlo, kašeľ, cukrovku aj akné. Baktérie imúnne proti antibiotikám sú na postupe. Porazí ich „najlepší priateľ človeka“? Jedenásť receptov na štyri ročné obdobia

Dnešný chlieb je podvod

Pletie sa teda Biblia? Ani náhodou. Je dôležité povedať, že v časoch, keď bola ľudstvu daná modlitba Otčenáš, rovnica „chleba sa rovná problém“ neplatila. Naša „pšeničná mánia“ je výsledkom inej veci: Chlieb, ktorý konzumujeme ostatných pár desiatok rokov, totiž vôbec nie je chlieb. Je to podvod. Dôsledok takmer (alebo možno úplne) „konšpiračného“ pokusu zvýšiť výnosy a znížiť pestovateľské riziká navzdory prírode – zato v prospech biznisu.

Je otázka, či bol tento zámer pôvodne „zlý“. Teda aspoň ten oficiálny. Kríženie a šľachtenie pšenice prebieha od roku 1943 hlavne v Mexiku pod hlavičkou Medzinárodného centra zlepšovania kvality kukurice a pšenice (International Maize and Wheat Improvement Centre, IMWIC), mimochodom finančne napojeného na (zlo)povestnú Rockefellerovu nadáciu.

Pôvodným cieľom bolo zvýšenie výnosov a „odstránenie hladu“ – hlavne v Číne a krajinách tretieho sveta. Najslávnejšia tvár „pšeničného ťaženia“, Dr. Norman Borlaug, zvaný „otec zelenej revolúcie“ (sic!), dostal za svoje šľachtiteľské úspechy Prezidentskú medailu slobody, kongresovú Zlatú medailu a v roku 1970 dokonca Nobelovu cenu za mier.

Niežeby výsledky – aspoň na jednej strane – neboli ohromujúce. Čínskym farmárom sa podarilo v rokoch 1961 až 1999 osemnásobne zvýšiť výnosy pšenice. Či ide skutočne len o výsledok novej plodiny, pre nedostatok lepších názvov stále zvanej pšenica, je otázka. Rozhodne sme o tom presvedčovaní. Lenže má to svoj háčik.

Opica a pečivo

V priebehu rokov sa podarilo „revolucionárom“ vytvoriť desaťtisíce rôznych odrôd pšenice a pozmeniť genetickú štruktúru plodiny natoľko, že s pôvodnou pšenicou už nemá takmer nič spoločné: Davis tvrdí, že ide o oveľa menej ako 99 % génov, a ponúka porovnanie človeka so šimpanzom, ktorí majú spoločných práve tých 99 % genómu. Alebo, dámy prepáčia, muža so ženou: keď sa to vezme do dôsledkov, rozdiel v jedinom chromozóme (X a Y) koniec koncov zapríčinil všetky katastrofy, nedorozumenia aj tragédie v dejinách, a to počnúc biblickým jablkom...

Pritom nová a stará pšenica majú v génoch ešte exponenciálne viac rozdielov.

Dnešná pšenica je „plastová“

Pri podobných vtipných prímeroch však Davisovo skúmanie nekončí. Cituje napríklad výsledky výskumov, ktoré preukázali, že pšeničný hybrid obsahuje po jedinom krížení proteíny, ktoré sú síce z „pekných“ 95 % zhodné s materskými rastlinami, ale až 5 % proteínov je úplne nových. Nikto netuší, čo tie „nové“ proteíny robia s ľudským telom. A podobné kríženie neprebehlo raz, prebehli ich skutočne a doslova desaťtisíce.

„Nová pšenica“ preto nielenže obsahuje látky, ktorých význam pre ľudské zdravie nikdy nikto neskúmal (pšenica je jednoducho pšenica, hovoria si poľnohospodári a myšlienke klinických testov svojej „superplodiny“ sa hlasno smejú). Okrem toho je v podstate absolútne „umelá“ v tom zmysle, že je neschopná prežiť bez zásahov a podpory človeka. Medzi hybridizáciami majú totiž čelné miesto tie, ktoré ju geneticky prispôsobili odolnosti voči všemožným plesniam, hnojivám, ale aj herbicídom, na ktoré je taká navyknutá, že bez nich už nemôže existovať. A to sa, samozrejme, extrémne hodí „BigAg“ – veľkým agrochemickým koncernom na čele s Monsantom a spol.

Zelenina

Čítajte TU: Odkaz od amerických Indiánov: Pre zdravie jedzte iba domáce ovocie a domácu zeleninu!

Trpaslíci z labáku ničia zdravie

Aj preto sú dnes pšeničné klasy výrazne kratšie, takže sa básnické „šíre polia a úrodné lány“ zmenili skôr na zježené strniská plné trpaslíkov. Tridsať až šesťdesiat centimetrové pšeničné krpáne lepšie znášajú hnojenie a skôr dozrievajú, čo je pre poľnohospodárov určite výhodné – lenže nikto netuší, čo trpasličia pšenica a jej značne neotestovaný genóm robia s ľudským zdravím. O to viac to potom platí pre rôzne hybridy, ktoré vznikli krížením či „drsnou“ genetickou manipuláciou na zákazku agrochemického biznisu, ktorý si ich potom môže veľmi výhodne patentovať.

Ide o ďalšiu „plazivú“ zmenu nášho sveta. „Overtonovo okno“ ako vyšité. Bežný konzument si to ani nevšimne – chlieb je predsa chlieb. A dnes navyše existuje také množstvo druhov...

Až keď upečiete bochník z niektorej z pôvodných pšeničných odrôd, zistíte priepastný rozdiel. „Bio“ obchody aj niektorí farmári ponúkajú pšenicu jednozrnnú, ktorá je takmer totožná s tou, ktorú pestovali v biblických dobách Izraeliti a ešte pred nimi Egypťania aj ďalšie národy, alebo dvojzrnku, teda klasickú pšenicu našich babičiek.

Staronový liek

Pozor, pšeničnému problému sa zvyčajne nedá vyhnúť konzumáciou potravín označených ako „bezlepkové“ – tie bývajú často „nadupané“ látkami, ktoré nášmu zdraviu nepomôžu. Najjednoduchšie je buď si piecť chlieb „biblický“ – alebo sa bez neho skrátka zaobísť. A „kalorické manko“ nahradiť ovocím, zeleninou, mäsom a vajcami. Pochopiteľne, ideálne z overených dobrých zdrojov.

Že sa to nedá? Autorka článku podnikla malý pokus sama na sebe. Po odstránení pšenice z jedálnička – a to len tak na 97 % (nemienila pohoršovať svoj okolitý „chlebový“ svet) – schudla za pol roka sedem kíl. „Len tak“, bez ďalšej úpravy jedálnička či životosprávy. Navyše sa cíti asi o desať rokov mladšia a nemá zažívacie problémy, na ktoré bola v tom spomínanom desaťročí krátka alternatívna aj klasická medicína, ani nočné hlady, ani chuť na sladké, ktoré ju predtým pravidelne prenasledovali. Maličkosti – ale podstatné.

Rovnako podstatné a každodenné, ako samotný problém. Skrátka, keď si nabudúce dáte chlieb, vedzte, že je to skôr ako slovenská hornatina v skutočnosti mexické pohorie Sierra Madre.

Bohužiaľ si stále myslíme, že so základnými „komponentmi“ nášho sveta a civilizácie – medzi ktoré chlieb rozhodne patrí – môžeme manipulovať, ako sa nám zachce. Je to tragická pýcha a omyl. Stoja nás v lepšom prípade „len“ zdravie.

Keď už sme spomenuli Modlitbu Pána („chlieb náš každodenný daj nám dnes“), zdá sa, že o pokusoch, podobných tým so pšenicou, hovorí posledný verš: „...ale zbav nás zlého.“

Univerzálny staronový liek.

Článok je spracovaný na základe výbornej knihy Dr. Williama Davisa Život bez pšenice.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť textu? Masová degenerácia mozgov. Kruh sa uzatvára, bude ešte horšie. Cesta k záchrane pred „debilizáciou“ existuje. Začneme znova čítať?

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o tom vedeli. Čo robiť, aby nás mobilný telefón negriloval? Wi-Fi siete sú skvelé, lenže...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o...

to top