Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Protifajčiarske ťaženie: Tabak, ovce a rakovina. Je „epidémia modernej doby“ pomstou povraždených indiánov? Štyritisíc smrtiacich látok a uhynuté krysy. Môžeme fajčiť a pritom sa nezabiť?

Protifajčiarske ťaženie: Tabak, ovce a rakovina. Je „epidémia modernej doby“ pomstou povraždených indiánov? Štyritisíc smrtiacich látok a uhynuté krysy. Môžeme fajčiť a pritom sa nezabiť?

13. 7. 2016

vytlačiť článok

Erika Magdalena Peprná sa venuje jednému mediálne zneužívanému lieku starých indiánskych kmeňov a pýta sa, či existujú bezpečné a zdravé možnosti jeho užívania

Chlieb zabíja

„Fajčenie zabíja“. Táto veta je pravdepodobne najdokonalejšou manipuláciou nášho mediálneho priestoru v dejinách modernej doby. Áno, fajčenie občas skutočne zabíja. Rovnako ako lietadlá (za rok niekedy aj viac ako 3 000 obetí) alebo autá (oveľa, oveľa viac, niekde okolo 1,3 milióna úmrtí ročne). Ale na kapote nového susedovho auta som si akosi nevšimla ceduľku s nápisom „autá zabíjajú“, ktorá má zaberať povinných 65 % krabičky, pardon, karosérie. A navyše by mohli byť autá ozdobené napríklad obrázkami zošrotovaných bábätiek alebo niečím podobne rozkošným – keby sme teda chceli prijať logiku „protifajčiarskeho ťaženia“.

Erika M. Peprná

Veľmi presný opis manipulácie, ktorou súčasná kampaň vládne, obsahuje napríklad satirická stránka Bread Kills! (Chlieb zabíja). Keby si ju prečítal niekto, kto o chlebe nič nevie, určite by dospel k záveru, že ide o mimoriadne nebezpečnú drogu:

  • Viac ako 98 % odsúdených vo výkone trestu predstavuje užívateľov chleba.
  • Až polovica detí, ktoré vyrastajú v domácnostiach, kde sa konzumuje chlieb, je pod priemerom pri štandardizovaných štátnych skúškach.
  • V 18. storočí, keď sa piekol chlieb doma, bola priemerná dĺžka života len približne 50 rokov, mnoho detí umieralo v dojčenskom veku, ženy často zahynuli pri pôrode a choroby ako týfus alebo žltá horúčka decimovali celé národy...
  • 99,9 % úmrtí na všetky formy rakoviny predstavujú užívatelia chleba.
  • Jedna lyžička cesta (to jest prekurzora, východiskovej suroviny) stačí na to, aby v laboratórnych podmienkach udusila krysu.
  • 99,7 % obetí automobilových a leteckých nehôd konzumovalo v šiestich mesiacoch pred smrťou chlieb.

Mamograf

Čítajte TU: Detox proti rakovine: Ako „vyhladovať“ smrtiace bunky? Zmanipulované ženy – obete na „ružových pochodoch“. Farmaceutický biznis dojí miliardy zo strachu a neznalosti. Desaťdňová kúra. Kokos zasahuje

Inými slovami: štatisticky môžete spojiť čokoľvek s čímkoľvek. A fajčenie bolo spojené s epidémiou rakoviny pľúc, ktorá zasiahla populáciu západného sveta v 20. storočí. Súvislosť fajčenia s rakovinou pľúc (vrátane zákazov, ktoré sú veľmi podobné tým dnešným, len nie sú také „premakané“) prvýkrát naznačili nacistickí vedci – o čom sa však všeobecne v mainstreame veľmi nedočítame, možno občas a s ospravedlňujúcou vysvetlivkou, že „fajčenie však, samozrejme, škodí, to je jasné“.

A to napriek tomu, že napríklad aj samotná Európska biela kniha o pľúcach (fakt hrozný názov!) obsahuje podivné protirečenie: „Hoci [...] sa objavili mnohé zmeny v životnom štýle a konzumácii tabaku, predovšetkým medzi mužmi v západnej Európe [...] rakovina pľúc ostáva obrovským problémom.“ Pozoruhodné je – aj keď o kúzlach štatistiky sa už hovorilo vyššie –, že nikde, v žiadnom oficiálnom dokumente, nenájdeme na prvých miestach graf, ktorý by sme očakávali: nárast počtu fajčiarov kontra nárast počtu prípadov rakoviny pľúc. Vedia to aj politici, ktorí chcú dať na škatuľky – veľmi sugestívne – obrázky skazených zubov. Že by preto, že takýto graf neexistuje?

Ktovie. Rozbor manipulácie prenechajme povolanejším mediálnym expertom – napríklad veľkému bojovníkovi za práva ťažko diskriminovanej menšiny fajčiarov, Petrovi Hájekovi. Väčšinu ľudí – teda tých, ktorí sú zvyknutí samostatne myslieť, nielen prijímať „pravdy“, ktoré sú v televízii či na krabičkách – totiž predovšetkým zaujímajú skôr praktickejšie, zdravotné otázky: Škodí fajčenie zdraviu? Keď áno, prečo? Existuje „bezpečné fajčenie“? Aké sú skutočné riziká fajčenia? A sú situácie, v ktorých by nám tabak mohol naopak prospieť?

Blahodarný tabak?

Pokiaľ ide o poslednú otázku, odpoveď znie: áno, samozrejme. Dokonca aj oficiálna veda úplne otvorene priznáva, že fajčenie podporuje mentálne a kognitívne funkcie, teda pamäť a myslenie. Fajčiari vedia, o čom je reč. Fajčenie (v obmedzenom rozsahu) tak môže dokonca brániť rozvoju demencie, Parkinsonovej či Alzheimerovej choroby. Súčasne má taký vplyv na imunitu, že spôsobuje, že u fajčiarov (to neplatí o bývalých fajčiaroch) sa vyskytuje menej autoimunitných chorôb, ako je napríklad obávaný problém s črevami – ulcerózna kolitída. Otázkou je, či tieto benefity u konkrétneho jedinca prevážia nedostatky.

Tým sa dostávame k najdôležitejšej otázke: Škodí fajčenie zdraviu – a keď áno, prečo? Je dosť zákerná. Jedinou skutočne pravdivou odpoveďou, overiteľnou dlhoročnou praxou, je totiž: ako komu, ako kedy a podľa toho, v akom množstve. Vieme s istotou, že fajčenie nie je dobré pre ženy (okrem iného narušuje metabolizmus ženského hormónu, estrogénu) a že neprospieva našim pľúcam. Miera poškodenia je však u každého zjavne úplne individuálna – na to nepotrebujeme lekárske štatistiky. Spomeňme si na generáciu našich babičiek: fajčil kdekto, pokojne aj desiatky cigariet denne – a aj napriek tomu sa pozoruhodne veľké množstvo ľudí dožilo v zdraví vysokého veku. Zvyčajne to však boli ľudia, ktorí žili (a fajčili) v určitom prostredí a určitým spôsobom.

http://stopfiltr.cz/

Nemám k dispozícii štatistiku ani štúdiu, ale celkom rada by som ich videla. Poznám totiž kopu „zdravých starých fajčiarov“ – akurát ide o ľudí, ktorí žijú v čistom, napríklad horskom prostredí a sú čistí aj vnútorne – žijú celkom jednoduchý a skromný život, bez obrovského stresu, typického pre modernú dobu. Súčasne (až na výnimky) ide o ľudí, ktorí nefajčia kompulzívne, po škatuľkách – proste si dajú pár cigariet za deň, „ku kávičke“. Je to taký rituál.

Ich vzťah k cigarete sa teda – možno nielen zhodou okolností – značne podobá okolnostiam, za ktorých tabak užívali severoamerickí indiáni, po ktorých sme ho „zdedili“. Pre nich bol tabak posvätnou bylinou, ktorú užívali kvôli napojeniu a naladeniu sa na „to božské“ (pomenované jednoducho Veľký Duch) a duchov prírody. Okrem toho ho užívali skutočne ako liek: okrem iného ako analgetikum pri pôrodoch, bolestiach zubov a hlavy, ako liek na astmu, kašeľ, kŕče a reumatizmus alebo na odstránenie únavy a smädu na dlhých pochodoch.

Dôležité však bolo tabak užívať presným, rituálnym spôsobom a len v prípade, že to bolo skutočne potrebné – teda nie ako prostriedok na úľavu od stresu, úteku od problémov alebo ako „rekreačnú drogu“. Európania, ktorí indiánom tabak „potiahli“ spolu s pôdou (a všetkým ostatným), však tieto generáciami preverené „návody na použitie“ ignorovali (a naďalej ignorujú). Zvyšní indiáni sa tomu trpko smejú. Ako hovorí jeden indiánsky blog na tému o fajčení: „Obľúbené príslovie medzi indiánmi znie, že keď dali naši predkovia prvýkrát Európanom tabak, dobre vedeli, že ich to všetkých pobije. Len nevedeli, že to bude trvať tak hrozne dlho.“

Aditíva a papier

Lenže – ani tá „indiánska pomsta“ by nemusela byť taká horúca, nebyť papiera a aditív. Z pálenia papiera v cigarete totiž pochádza množstvo „smrtiacich látok“. Ale aj tak nie je prvoradým vinníkom – a navyše sa jeho škodlivé účinky dajú do istej miery odfiltrovať. Jedna česká firma dokonca vynašla patentovaný filter, ktorého účinnosť je 30-40 %. To nie je zlé...

Horšie ako papier sú však aditíva. Ako píše americká novinárka Melissa Breyerová na serveri care2.com: „Ak si myslíte, že cigarety sú len zmotané nasekané lístky a papier, netrafili ste sa zhruba o 597 prísad. Tabakový priemysel sa stal majstrom v chemickom balamutení svojich konzumentov. Niektoré aditíva sa pridávajú na chuť, ale väčšina aditív sa – ako ukázali výskumy – pridáva do cigariet s jediným, ale kľúčovým cieľom: aby boli návykovejšie.“

Zákaz fajčenia

Čítajte TU: Boj proti tabaku ako zastierací manéver: Je všetko inak? Od jaskynných čias žijeme v dyme. Záhada: fajčiarov je menej, rakoviny pľúc viac. A čo jadrový spad, očkovanie a chemikálie? Nasleduje zákaz tradičnej kuchyne?

Niektoré zdroje uvádzajú, že v cigaretách dnes identifikujeme okolo 4 000 až 7 000 aditív a ďalších chemických látok. Zahŕňajú nádherné „chuťovky“ ako formaldehyd, arzén alebo polónium. No nekúpte to! Navyše cigarety s filtrom v skutočnosti vedú k tomu, že osoba, ktorá také cigarety fajčí, vdychuje v skutočnosti viac škodlivín (aj keby len preto, že filter mení chuť cigarety, ktorá sa potom musí zase „nastavovať“ tými aditívami) – to koniec koncov priznáva aj mainstream.

Ako teda fajčiť?

Aké je teda riešenie „cigaretovej hádanky“? Je ich niekoľko – a žiadne z nich nie je banálne, hoci sú, ako väčšina zdravých a dobrých riešení vôbec, preverené rokmi a „tradičné“. Patria medzi nich: Naučte sa načúvať vlastnému telu a zmyslom, namiesto reklamným nezmyslom. Nefajčte, keď ste chorí a cítite, že vám to nerobí dobre. Žite v čo najzdravšom prostredí, a keď sa to nedá, „dopujte“ telo vitamínmi a minerálmi. Fajčte len vtedy, keď cítite, že je to pre vás správne, ideálne občas a len v pokoji, keď sa potrebujete „naladiť“ (poznámka pre kresťanov: je veľmi žiaduce si dávať pozor, na čo sa vlastne ladíte – predchádzajúce generácie indiánov sa totiž rozhodne nevenovali Ježišovi Kristovi). A zásadne čo najčistejší tabak.

Keď si viete splašiť americké „malé značky“ s pravým virgínskym tabakom alebo dokonca surový tabak, určite to urobte. Rozhodne sa vyhnite cigaretám so vstavaným filtrom, ktoré pre vás „veľká tabaková loby“ naplní smrtiacim koktailom látok, ktoré zabijú laboratórnu krysu (a v tomto prípade nielen ju) aj v oveľa menšej koncentrácii ako chlebové cesto. Keď už chcete filtrovať, radšej si kúpte vonkajší filter. Podobne ako pri jedle teda platí: radšej menej – a kvalitne.

A hlavne – neklesajte na duchu. Pokiaľ si budete každý deň dávať dvadsať cigariet v strachu a s predstavou toho, ako vám v pľúcach bujnie rakovina, dostanete ju oveľa rýchlejšie, než keď budete veriť, že ste zdraví. Navyše na ňu ľahšie zomriete: kancerofóbia môže viesť k fatálnemu neliečeniu sa v prípade, že vám niečo je. To je dokonca „vedecky dokázaný“ fakt.

Skutočne hlboko veriť, že ste zdraví, sa vám však, samozrejme, nepodarí, ak niekde hlboko vo vnútri tušíte, že fajčíte „nad pomery“ a v skutočnosti ste závislí (od aditív, nie tabaku!). Z tohto začarovaného kruhu však existuje pomerne jednoduchá (hoc neľahká) cesta:

V skutočnosti ide v prípade „bezpečného fajčenia“ o jediné. O návrat k sebe. O poctivé priznanie si toho, ako na tom som. Potom sa stávame pánmi svojho tela aj situácie. Teda presným opakom zmanipulovaných, vydesených oviec.

Prečo sa o tom asi v mainstreamových novinách ani v lekárskych letákoch nedočítame?

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť textu? Masová degenerácia mozgov. Kruh sa uzatvára, bude ešte horšie. Cesta k záchrane pred „debilizáciou“ existuje. Začneme znova čítať?

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o tom vedeli. Čo robiť, aby nás mobilný telefón negriloval? Wi-Fi siete sú skvelé, lenže...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o...

to top