Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Šľachtiteľský horor dneška: Pestovanie ľudských orgánov v ošípaných. Existuje bunková pamäť? Dievča opísalo vraždu, ktorú nemohlo vidieť. Je srdce len sval pumpujúci krv?

Šľachtiteľský horor dneška: Pestovanie ľudských orgánov v ošípaných. Existuje bunková pamäť? Dievča opísalo vraždu, ktorú nemohlo vidieť. Je srdce len sval pumpujúci krv?

23. 6. 2016

vytlačiť článok

Helena Hulejová predpovedá úžasnú budúcnosť, ktorú nám všetkým chystajú za veľkou mlákou a ktorá dáva Orwellovej Farme zvierat celkom iný (mrazivý) význam, aký mala doteraz

Už zase – a čoraz častejšie – preukazuje naša „technická“ civilizácia, že má potenciál zničiť nielen samu seba, ale aj celučičké ľudstvo a jeho svet. Často sa hovorí o chimérach typu globálneho otepľovania. Už onedlho však možno budeme mať tú česť s celkom inou Chimérou – geneticky vytvoreným laboratórnym hybridom zvieraťa a človeka, ktorý môže úplne zničiť svet a ľudstvo, ako sme ho poznali.

Godzilla, človek, ošípaná a auto

Že to znie ako naivné sci-fi? Godzilla? Alebo nejaký ten nápad z počiatku a polovice dvadsiateho (alebo, mimochodom, aj devätnásteho) storočia, keď sa zdalo, že ľudská vynaliezavosť a rozum majú všetko na dosah ruky a na Mesiac sa dá letieť v projektile vystrelenom z dela? Začiatkom dvadsiateho prvého storočia však získavajú tieto „ideály“ reálnu (a ničivú) podobu.

Extra

Práve teraz sa rozhodli, že budú vytvárať hybridy ľudí a zvierat. Respektíve, že budú využívať zvieracie embryá, do ktorých vsadia ľudské „kmeňové bunky“ (to znamená „superbunky“, ktoré sa vyskytujú okrem iného v ranej fáze vývoja ľudského embrya, v mierne odlišnej forme však pretrvávajú v organizme celý život a ich prednosťou je, že sa môžu stať ktorýmkoľvek špecializovaným typom bunky, a tak „opraviť“ akýkoľvek defekt).

Vedci na to išli štýlom „ktože by sa zlého vlka (alebo v tomto prípade ošípanej) bál“ – logikou, ktorá predpokladá, že ľudské (a zvieracie) telo môžu rozobrať a zase zložiť. Tak trochu ako auto.

Rýchlik do stanice hrôza

Medzi nami, podobná metóda zvyčajne stopercentne nefunguje ani v prípade áut, to by vám povedal každý skúsenejší automechanik. Páni vedci však, bez ohľadu na to, idú vpred ozlomkrk. V Spojených štátoch sa už minimálne rok a pol, ale pravdepodobne aj dlhšie, uskutočňujú prevažne nezdokumentované experimenty (nepíšu sa o nich vedecké práce, ale vo vedeckých kruhoch nie sú utajované), ktoré zahŕňajú procedúru ako zo zlého sna: do práve sformovaného zárodku cicavca (napríklad prasaťa, jahňaťa či myši) sú vsadené ľudské kmeňové bunky. Teda bunky s najväčším adaptačným potenciálom. Zárodok sa potom implantuje do maternice zvieracej samice a sleduje sa jeho vývoj.

O tomto mladom „nádejnom“ vedeckom smere informoval v januári tohto roku Massachusettský technologický inštitút (teda slávna univerzita MIT).

Ide o takú „ranu“, že sa od nej považoval za nutné dištancovať dokonca aj americký Národný inštitút zdravia (National Institute of Health), ktorý vyhlásil, že podobný výskum sa z vládnych zdrojov vzhľadom na etické problémy nedá financovať – zatiaľ. Súčasne vyhlásil, že začne „poradný“ (delibertaive) proces. To je však nebezpečné.

Vedci totiž v experimente pokračujú granty-negranty – proste získali financovanie zo súkromných zdrojov. Výsledky sú vraj úžasné. Tak napríklad: jednému malému prasiatku pomohli ľudské kmeňové bunky opraviť vrodenú očnú vadu. Toto znie pekne, všakže? Ale vedci robia oveľa väčšie kúzla.

1980, 2014

Čítajte TU: Muži sa menia na ženy. Dôvod: Hormonálna antikoncepcia. Brusel chce aspoň „čistiť“ vodu. „Tabletka“ zabíja a spôsobuje rakovinu. Ide však o viac než len o to

Ošípané bez srdca a armádne granty

„Dokážeme vytvoriť zvieratá bez srdca. Inžiniersky sme vytvorili aj ošípané, ktorým chýba kostrové svalstvo a všetky cievy,“ vysvetľuje Daniel Garry, kardiológ, ktorý vedie projekt výskumu Chimér (teda ľudsko-zvieracích hybridov) na University of Minnesota. Aj keď podobne zmrzačené ošípané nie sú životaschopné, môžu sa vyvíjať normálne, ak im dajú niekoľko buniek z bežného prasačieho embrya. Garry dodáva, že už dve také ošípané vytvoril a nedávno dostal grant vo výške 1,4 milióna dolárov od americkej armády, ktorá financuje niektoré biomedicínske projekty. Grant Garryho oprávňuje, aby realizoval pokus vypestovať ľudské srdce v prasacom darcovi.

Teda „Overtonovo okno“ ako vyšité: to, čo je zatiaľ na „veľavážené publikum“ cirkusu Veda príliš, sa bude postupne „skúmať“ a súčasne – mierne potajomky – praktizovať z armádnych a ďalších zdrojov. Neskôr, keď si ľudia zvyknú, sa to rozbehne naplno. Stavme sa, že budeme počuť stále častejšie o tom, ako by transplantované ľudsko-prasačie srdcia mohli pomôcť úbohým invalidom (o vojnových veteránoch nehovoriac), a stále menej o tom, čoho sa dnes vedci boja. Totiž predovšetkým toho, že ľudské kmeňové bunky môžu byť... Až príliš schopné. Panujú napríklad obavy, že sa môžu v telách nebohých prasiatok špecializovať aj na nervové bunky (stále však ľudské) a úbohé zviera si začne oveľa jasnejšie uvedomovať, čo sa mu vlastne v živote (pokiaľ sa dá existencia v laboratóriu nazvať životom) deje.

Transplantácia orgánov – aj pamäte

A tu hrôza ešte len začína. Mainstreamová veda totiž zatiaľ vo všeobecnosti neuznala fungovanie „veci“, ktorá sa nazýva „bunková pamäť“, respektíve odmieta návrhy niektorých kvantových fyzikov a im podobných buričov z radov medicíny, že – vzhľadom na to, že vesmír je možno taký menší či skôr väčší hologram – (aj) ľudské telo je hologram a celá jeho informácia je súčasne obsiahnutá v každej jeho časti. Keby sa náhodou niektorá z týchto teórií – zatiaľ údajne „pseudovedeckých“ – preukázala, môžeme sa báť nanovo. Nie toho, čo ľudský mozog urobí s prasiatkom určeným tak či tak na mäso, ale čo prasacie srdce urobí s ľudskou bytosťou.

Proponenti podobných teórií sa celkom logicky zaštiťujú prípadmi po transplantácii (predovšetkým srdca), keď príjemca orgánu náhle získa charakteristiky či spomienky darcu. Poznáme napríklad prípad belocha, ktorý dostal srdce černošského huslistu a (bez toho, aby vopred čokoľvek tušil o identite darcu) náhle začal zbožňovať klasickú hudbu; alebo prípad matky detí, ktorá po transplantácii srdca päťdesiatnika-literáta začala z ničoho nič čítať Dostojevského a Austenovú; dokonca aj prípad osemročného dievčatka, ktoré dostalo srdce zavraždenej desaťročnej „kolegyne“ a začalo mať desivé nočné mory, z ktorých sa po preskúmaní ukázalo, že presne opisujú priebeh vraždy.

Detske roboty

Čítajte TU: Z ľudskej masy vyrobiť poslušné bytosti! Farmaceutické korporácie zneužívajú genetické inžinierstvo. Vakcíny zmenia ľudskú DNA! Všetko v mene zisku. Kto bude pánom a kto otrokom?

Háčik

Náhody? Temné kúty psychológie? Isteže, so žiadnou z dotyčných osôb sme osobne nehovorili. Mantrou „skeptikov“ (s pravou skepsou však ich postoj nemá nič spoločné) je, samozrejme, „to nie je dokázané“ (okrem toho, že sú zdokumentované desiatky inak nevysvetliteľných prípadov z praxe) a „ako by to asi tak podľa vás fungovalo“. To sú pekné argumenty, nepochybne presne tie isté, ktoré mainstreamoví vedci svojej doby „kázali“ pánovi Newtonovi, o známom Galileovi ani nehovoriac.

Ak má teória bunkovej pamäti skutočne rovnaký osud ako spomínaní velikáni, pravdepodobne sa budú naši potomkovia za pár rokov chytať za hlavu, čo za šialené vedecké pokusy ich pradedovia v niekdajších časoch vymýšľali.

Teda – ak sa namiesto toho nebudú nešťastne chytiť za rypák.

Ale nezúfajme. Bez ohľadu na to, či bunková pamäť funguje alebo nie, jedno je isté, aj keď veľmi pravdepodobne vedecky nedokázateľné: existuje celá kategória „vecí medzi nebom a zemou“ – ktorá siaha ešte oveľa vyššie než „medzi“. Tam už sa však pohybujeme v rovine, v ktorej veda nemá čo robiť, pretože tam je priestor len pre ľudskú vieru.

V tomto „prenesenom“ zmysle je našťastie jasné, že ľudské srdce nie je len sval pumpujúci krv – nehľadiac na to, či sa vedci nakoniec dohodnú alebo nedohodnú, že to tak v skutočnosti je, a to v rovine „vedeckej“ aj materiálnej. V tejto rovine nám potom našťastie nemôže nikto nikdy srdce vziať.

Ak sa ho nevzdáme dobrovoľne.

Ale práve v tom je ten háčik. Transplantácia pamäti by sa totiž niekomu mohla pekelne hodiť.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť textu? Masová degenerácia mozgov. Kruh sa uzatvára, bude ešte horšie. Cesta k záchrane pred „debilizáciou“ existuje. Začneme znova čítať?

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o tom vedeli. Čo robiť, aby nás mobilný telefón negriloval? Wi-Fi siete sú skvelé, lenže...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o...

to top