Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Ako prežiť kolaps civilizácie: Jednoduché praktické odpovede na zložitú otázku. Čo piť, jesť a ako sa zahriať, keď nebude nič fungovať? Pripraviť sa alebo strčiť hlavu do piesku?

Ako prežiť kolaps civilizácie: Jednoduché praktické odpovede na zložitú otázku. Čo piť, jesť a ako sa zahriať, keď nebude nič fungovať? Pripraviť sa alebo strčiť hlavu do piesku?

22. 6. 2016

vytlačiť článok

Daisy Lutherová prehľadne opisuje jednoduché metódy, pomocou ktorých môže aj bežný mestský človek zvýšiť svoje šance na prežitie v prípade civilizačného kolapsu

Každý zodpovedný človek by si mal položiť osem základných otázok, ktoré kladie v svojom článku Daisy Lutherová, jedna z blogerských hviezd hnutia „prepperov“, ktorí sa snažia byť pripravení na eventuálny kolaps technologickej civilizácie. Samozrejme, platí, že naše prežitie nie je v konečnom dôsledku v našich rukách a závisí, ako hovorí Daisy, od „šťastia“ – teda od Božej vôle.

Extra

To však neznamená, že sa nemáme dobre pripraviť. Treba mať vždy na pamäti známy vtip o človeku na streche domu pri povodni, ktorý sa stále modlí o záchranu a odmieta hasičský čln, loď aj vrtuľník s tým, že ho zachráni Boh. Keď sa utopí a na onom svete sa pýta Stvoriteľa, prečo ho nezachránil, Boh odpovie: Urobil som, čo som mohol. Poslal som ti čln, loď aj vrtuľník... Arabi zase hovoria: Dôveruj Bohu, že ťa ochráni, ale ťavu si na noc priviaž.

Pri totálnej závislosti našej civilizácie od elektrickej energie znamená akýkoľvek väčší a dlhotrvajúci výpadok „šťavy“ koniec sveta (aspoň toho známeho). Spúšťačom pritom môže byť niečo zdanlivo také samozrejmé a „bezpečné“, ako je naše slnko – o čom vie aj NASA, ako sme nedávno našich čitateľov informovali.

Slnko

Čítajte TU: Namyslená civilizácia pred neodvratným krachom: Aj podľa NASA môže technologický svet kedykoľvek skončiť. „Slnečná katastrofa“ je ešte bližšie ako svetová vojna

Súčasne môže – v Spojených štátoch, ale nielen tam – nastať výpadok prúdu v dôsledku „teroristického útoku“, o ktorom sa s blížiacim výročím jedenásteho septembra opäť špekuluje. Európa má okrem toho „na menu“ pád prenosovej sústavy v súvislosti s „pokrokovou zelenou energiou“, najmä nemeckými veternými mlynmi. A v neposlednom rade aj neistú situáciu na „východnom fronte“. Preto je nanajvýš aktuálna úvaha, v ktorej Daisy Lutherová podáva jednoduché odpovede na otázku, ktorú však nie je pre bežného málo informovaného človeka ľahké si položiť: Čo by ste robili, keby mal byť za pár mesiacov koniec sveta, respektíve by došlo k zrúteniu civilizácie, ako ju dnes poznáme?

Bez elektriny

Výpadok prúdu mnohonásobne zhoršuje chaos, ktorý vypukne v prípade rozličných katastrof. Vôbec vlastne nezáleží na tom, ako alebo prečo sa elektrická rozvodná sieť rozloží. Dlhotrvajúci výpadok prúdu totiž automaticky znamená extrémne vysoké straty na životoch. Ľudia budú hladovať, mrznúť, umierať od smädu alebo na choroby šíriace sa pri nedostatočnej úrovni hygieny. Niektorí neprežijú choroby či zranenia, ktoré sa nebudú dať liečiť, prípadne operovať. Nebudú, samozrejme, k dispozícii ani nevyhnutné lieky. A nepokoje vynesú na povrch démonov, ktorí driemu v ľudských dušiach.

Napriek tomu sa na podobné situácie môžeme pripraviť a aspoň čiastočne tak minimalizovať mnohé nebezpečenstvá a problémy. Ak budete o nasledujúcich otázkach rozmýšľať dopredu, v prípade civilizačného kolapsu na tom budete oveľa lepšie než ktorýkoľvek priemerný občan. Otázky, ktoré si musíte položiť, sú nasledovné:

  • Ako si zaobstaráte jedlo, keď budú zatvorené obchody?
  • Keď už ho budete mať, ako si ho pripravíte?
  • Čo urobíte s potravinami v chladničke a mrazničke, keď nepôjde elektrina?
  • Ako budete vykurovať či ochladzovať svoj domov, keď žijete v oblasti, kde panujú – aspoň časť roka – extrémne teploty?
  • Ako získate svetlo, keď vám dôjde tá parfumovaná sviečka, ktorú máte na parádu na stolíku v obývačke?
  • Ako sa budete dopravovať, a) keď vám nepôjde auto, pretože mu vyhorí elektronika, alebo b) keď auto síce pôjde, ale nebudete mať benzín, pretože benzínky budú pre výpadok prúdu mimo prevádzky?
  • Čo budete piť a ako sa budete umývať, keď nebude fungovať miestny vodovod?
  • Ako sa zbavíte odpadu?

Pokúste sa nájsť čo najviac odpovedí na vyššie položené otázky. Ak budete musieť prežiť týždne – či dlhšie – bez prúdu, budete ich potrebovať. Musíte sa zahriať, jesť a piť. Všetko ostatné je „čerešnička na torte“. Prekvapivo totiž zistíte, že prežijete bez telky, hernej konzoly, mikrovlnky aj počítača.

Viem, že niektorí z mojich čitateľov budú po prečítaní týchto riadkov trochu skleslí. Asi si už v hlave sumarizujete zoznam dôvodov, prečo tieto otázky skrátka nemajú riešenie. Možno žijete v nájomnom byte, ktorý si nemôžete upraviť, ako by ste chceli, máte obmedzený rozpočet alebo, čo ja viem, žijete u rodičov v podkrovnej garsónke.

Ak premýšľate takto, nezostáva mi nič iné, než vám dať za pravdu – zrejme to nezvládnete. Prežitie v extrémnych situáciách si totiž vyžaduje mentalitu víťaza: musíte premýšľať, ako to zvládnuť, nie prečo sa to nedá. Niekedy stačí obyčajné šťastie. Ak chápete, že musíte mať pripravený záložný plán, a aj napriek tomu odmietate nájsť riešenie, vystavujete seba aj svojich blízkych možnému utrpeniu a smrti, ktoré by sa dali odvrátiť. Keď mi prvýkrát napadlo, že by som sa mala pripraviť na koniec civilizácie, žila som v husto osídlenej mestskej oblasti. V nájomnom byte. A aj napriek tomu som sa pripravila podľa svojich najlepších možností a schopností – jednoducho preto, že by som sa svojim deťom nedokázala pozrieť do očí, keby som nevedela, že som urobila všetko, čo bolo v mojich silách, pokým bol čas.

Základná téza znie: čo keby ste s úplnou istotou vedeli, že v priebehu niekoľkých mesiacov, povedzme 11. septembra 2016, skončí svet, ako ho poznáme? Nasledujúce odporúčania si, samozrejme, upravte podľa toho, kde, s kým a v akom podnebí práve žijete.

Vulkán

Čítajte TU: Vulkány sa prebúdzajú po celom svete: Stane sa Zem neobývateľnou už tento rok alebo až na budúci? Hrajeme sa s vojnami, ale už zajtra nemusí naša civilizácia existovať. Môžeme sa pripraviť na „blízke zemetrasenia a sopečné erupcie tretieho druhu“?

Voda

Každý vie, že pitná voda je niečo, bez čoho neprežijeme. V prípade akejkoľvek katastrofy môžu vodovodné kohútiky vyschnúť, a aj keby z nich niečo tieklo, nemusí to byť pitné. Vodu si môžete prevariť – ale majte na pamäti, že keď nepôjde prúd, prevarenie vody nebude znamenať to, že ju dáte do hrnca na sporák. To sa týka aj plynových sporákov.

Telesné teplo vás zahreje. Lenže po zhruba štyridsiatich ôsmich hodinách vám taká stratégia už nebude stačiť. Po prvé: vydýchate v príslušnej miestnosti vzduch. Po druhé: zima sa proste – zvlášť vo veľmi chladnom počasí – dostane dovnútra. Takže potom sa udržíte v teple len v prípade, že budete mať kachle a zásobu paliva.

Každá rodina by preto mala mať zásobu vody na dva týždne. Hrubý odhad je štyri litre na osobu a deň. Nezabudnite ani na vodu pre domáce zvieratá. A pokiaľ ide o vodu na umývanie, tú treba pripočítať k tomu.

Vlastnú zásobáreň vody si môžete vytvoriť veľmi lacno. Mnoho ľudí na to používa PET fľaše, ktoré normálne plní z kohútika. Niektorí si kúpia malé kanistre s vodou či kanistre s kohútikom. Zvážte aj nejaký typ filtra, ktorému stačí na prevádzku len gravitácia, a zásobu tabliet na čistenie vody.

Jedlo

Existujú dva názory na to, ako si pripraviť jedlo, keď nepôjde prúd. Jeden hovorí, že si nájdete alternatívnu metódu varenia, ktorá funguje bez prúdu. Druhá, že sa zásobíte jedlom, ktoré nemusíte variť.

Ak sa rozhodnete pre záložný spôsob varenia, musíte mať zásobu paliva, ktorá vám chvíľu vydrží. A zásobte sa jedlom, ktoré nespotrebuje veľa paliva. Napríklad obyčajná fazuľa sa varí dlho, zatiaľ čo tie konzervované len ohrejete alebo ich môžete zjesť studené. Najlepším záložným zdrojom sú „raketové kachle“, do ktorých nemusíte dávať len drevo – spaľujú aj iné palivo. Ak máte málo peňazí, kúpte si obyčajné vybavenie na kempovanie, ako napríklad varič typu „volcano“.

Teplo

Ak dôjde k výpadku prúdu počas zimného obdobia, bude vaša otázka číslo dva znieť, ako sa zahriať. Pokiaľ výpadok netrvá dlhšie ako dvadsaťštyri hodín, stačí, keď sa s celou rodinou zatvoríte v jednej miestnosti domu, ktorú odizolujete – dajte prikrývku či uterák pod dvere a k oknám. Môžete zapáliť aj pár sviečok. A poriadne sa oblečte – vrátane rukavíc, čiapok a tak ďalej. Telesné teplo vás zahreje.

Lenže po zhruba štyridsiatich ôsmich hodinách vám taká stratégia už nebude stačiť. Po prvé: vydýchate v príslušnej miestnosti vzduch. Po druhé: zima sa proste – zvlášť vo veľmi chladnom počasí – dostane dovnútra. Takže potom sa udržíte v teple len v prípade, že budete mať kachle a zásobu paliva.

Okrem dreva môžete použiť aj prenosné propánové alebo olejové ohrievače (typu, ktorý umožňuje bezpečne kúriť v uzavretom priestore). Dávajte si však s podobným typom vykurovania veľký pozor na otravu oxidom uhoľnatým. Kúpte si merače hladiny oxidu uhoľnatého, ktoré fungujú aj bez elektriny. Budete ich potrebovať. Ďalšie tipy, ako sa zahriať bez elektriny, by boli na samostatný článok, a tak sa im budeme venovať niekedy inokedy.

Kvapka krvi

Čítajte TU: Ako prežiť vlastnú smrť: Prvá pomoc bez čakania na záchranku. Tradičné metódy majú zázračné výsledky nielen pri akútnej mŕtvici. Keď ide o život, sú spory ohľadom „alternatívy“ zbytočné. Dôkaz, že zázraky sa dejú

Hygiena

Bežnou príčinou chorôb aj úmrtí v podmienkach akejkoľvek katastrofy je nedostatočná hygiena. Je jasné, že potrebujete pitnú vodu. Potrebujete však aj niečo, pomocou čoho spláchnete záchod alebo umyjete riad, a na to by som pitnú vodu neodporúčala.

Samozrejme, je dobré mať zásobu vody na umývanie. Aby ste ju však nemuseli používať, odporúčam sa zásobiť vecami, ktoré umývať nemusíte: papierovými taniermi, utierkami, téglikmi, príbormi. Nie som fanúšička rôznych antibakteriálnych sprejov na každodenné použitie, ale faktom je, že v prípade prírodnej katastrofy a (alebo) kolapsu civilizácie sa hodí znížiť počet hávede, ktorá pobehuje okolo nás. Dezinfekčný gél na ruky po použití toalety a pred jedlom by mal byť samozrejmosťou.

Zvážte svoje možnosti v oblasti hygieny. Splachuje vám záchod bez elektriny? Mnoho ľudí zistilo, čo znamená mať toaletu na elektrinu, keď byty v newyorských mrakodrapoch zasiahol výpadok elektriny po hurikáne Sandy. Ak máte vlastný septik, môžete splachovať s vedrom vody – pokiaľ vodu máte. Lenže s kanalizáciou sa vám môže ľahko stať, že vám všetko, čo ste spláchli, začne veselo prúdiť späť do kúpeľne. Keď sa chcete podobnému scenáru vyhnúť – a žijete v meste –, hodí sa mať zásobu veľmi pevných vriec na odpadky (ideálne tých, čo sa používajú na sutinu) a mačacieho piesku. Vrece umiestnite buď do záchoda, z ktorého predtým odčerpáte vodu, alebo do vedra. Zakaždým, keď niekto taký „záchod“ použije, doň hodí lopatku piesku. Plné vrecia (pozor, nech nie sú veľmi ťažké) môžete skladovať kdekoľvek vonku, kým nenájdete vhodný spôsob, ako ich zakopať či sa ich inak bezpečne zbaviť.

O tom, ako lacno a jednoducho používať svetelné zdroje na osvetlenie, o problémoch prvej pomoci v chaose, o nástrojoch na sebaobranu a o tom, ako sa správať v zvláštnych situáciách typu nukleárnej katastrofy či epidémie, si povieme nabudúce.

Zdroj.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť textu? Masová degenerácia mozgov. Kruh sa uzatvára, bude ešte horšie. Cesta k záchrane pred „debilizáciou“ existuje. Začneme znova čítať?

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o tom vedeli. Čo robiť, aby nás mobilný telefón negriloval? Wi-Fi siete sú skvelé, lenže...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o...

to top