Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Ako rodiť deti pre Veľkého brata: Sú domáce pôrody zločin alebo nutnosť? Problém typický pre dnešnú dobu. Sme pokusné myši? Zaujímavé čísla

Ako rodiť deti pre Veľkého brata: Sú domáce pôrody zločin alebo nutnosť? Problém typický pre dnešnú dobu. Sme pokusné myši? Zaujímavé čísla

10. 6. 2016

vytlačiť článok

Erika Magdalena Peprná informuje o diskutabilnom trende, ktorý v neustálej „mediálnej masáži“ nielen nastávajúcich mamičiek nemáme šancu zahliadnuť

Téma domácich pôrodov je v mnohých európskych krajinách veľmi chúlostivá. Zúrivá diskusia o tejto otázke sa priebežne vedie aj v susednej Českej republike a je sprevádzaná mnohými emotívnymi výpadmi na oboch póloch názorového spektra. Zatiaľ poslednou veľkou kauzou bol prípad Ivany Königsmarkovej, skúsenej pôrodnej asistentky, ktorá sa previnila predovšetkým ponúkaním alternatívy pôrodného „biznisu“ a bola za to tvrdo stíhaná. Ďalší „škandálik“ spôsobila žena, ktorá skoro vykrvácala pri domácom pôrode (toto krvácanie by zrejme nastalo aj v nemocnici, lekári by však mohli rýchlejšie zasiahnuť). „Verdikt“ mediálnej „poroty“? Domáce pôrody sa neodporúčajú, pretože sú nebezpečné. Bodka.

Erika M. Peprná

Takmer strašidelne úsmevná je potom zmienka zo súdničky o tom, že matka ubila svojho novorodenca potom, keď ho doma porodila. Celý problém si však zaslúži oveľa vážnejšiu debatu – ktorú nám, samozrejme, „mainstream“ poskytnúť nehodlá.

Jedným z nešťastných spôsobov, ako nás dnešná doba už od počiatku odtrháva od nás samých a od prirodzeného sveta, je totiž podivná koncepcia tehotenstva a pôrodu ako čohosi „neprirodzeného a nebezpečného“, niečoho, čo sa musí odohrávať v nemocničnom prostredí a pod dohľadom lekára. Matke sa teda odníma možnosť rozhodovať nielen o sebe, ale aj o dieťati, ktoré podľa tohto názoru zjavne nie je a nikdy nebolo jej.

To dieťa je moje!

Dobrý-zlý príklad tohto prístupu v zdravotníctve dosvedčila jedna moja kamarátka. Rozprávala mi, ako sa na druhý deň po bezproblémovom ambulantnom pôrode zdravého chlapčeka dohadovala s ošetrujúcou lekárkou na novorodeneckom, či jej potomka vydá do domácej starostlivosti. Lekárka vyhlásila, že nie, a to bez toho, aby uviedla iný dôvod, než že „si ho ešte nechá“. „Ale to je moje dieťa!“ vyhlásila dotyčná – na čo lekárka zostala len zízať. Zrejme jej počas dlhej praxe taká „kontrarevolučná“ myšlienka ešte nikdy nenapadla.

Pritom je pri použití zdravého sedliackeho rozumu zjavné, že o svojom pôrode a dieťati toho vie najviac samotná žena. Ide o jej telo a jej dieťa. Každý pôrod je úplne jedinečnou záležitosťou a aj ten prirodzený, zdravý je nepochybne veľmi krehkým procesom, ktorý skutočne balansuje na hrane života a smrti. A to dokonca aj (či práve) v prípade, že matka má ilúziu bezpečia poskytovanú nemocničným prostredím.

(Mediálna) prenatálna masáž

Netreba byť militantným stúpencom ani toho, ani onoho prístupu. Najdôležitejšie v každom prípade je, aby sa žena pri pôrode cítila dobre. Ako v prípade akejkoľvek starostlivosti o vlastné zdravie je pre ňu však dôležité najprv vnímať samú seba a vlastné telo – a pokúsiť sa zistiť čo najviac o stave, v ktorom sa nachádza, aj z ďalších, racionálnych zdrojov.

Ísť do pôrodnice znamená automatické zvýšenie šance, že sa pri pôrode „niečo stane“, lenže neísť do nej znamená vnútorne vyľakanú, hoci odhodlanú, ženu, ktorej sa pravdepodobne aj tak „niečo stane“ – pretože pôrod riadi „strach žerúci“ limbický systém.

Avšak nielen z tých oficiálnych – mediálne podporovaných. Ako už väčšina čitateľov Protiprúdu tuší, množstvo informácií dostupných zo zdrojov „hlavného prúdu“ predstavuje zväčša obchod so strachom vytvorený na zákazku veľkého priemyslu. Inak to nie je ani v prípade pôrodu.

Detske roboty

Čítajte TU: Z ľudskej masy vyrobiť poslušné bytosti! Farmaceutické korporácie zneužívajú genetické inžinierstvo. Vakcíny zmenia ľudskú DNA! Všetko v mene zisku. Kto bude pánom a kto otrokom?

Autopilot a nebezpečné procesy

V opačnom prípade by sme sa v médiách určite častejšie dočkali napríklad informácie o tom, že pôrod je prirodzený proces, ktorý reguluje jedna z vývojovo najstarších a najjednoduchších častí nášho mozgu – limbický systém. Inými slovami ten „autopilot“, ktorý reguluje dýchanie, žuvanie, prehĺtanie či sexuálnu aktivitu. Limbický systém pritom pracuje „sám“ a „radiť“ mu, ako má pracovať, sa dá okrem ovplyvnenia umelými hormónmi len veľmi ťažko. A hlavne – väčšinou to nie je vôbec nutné.

Pre ilustráciu jeden príklad: Asi každý bude súhlasiť, že stála a preventívna lekárska asistencia je nutná pri náročnom a nebezpečnom procese, ktorý si vyžaduje presnú súhru niekoľkých väčších i menších svalov, a v prípade zlyhania – pri nedostatku školených osôb v bezprostrednom okolí – je pre pacienta fatálny, pretože sa môže zadusiť. Len v roku 2010 takto zomrelo dvadsaťštyri žien. Lenže – tu nie je reč o pôrode, ale o prehĺtaní tuhých súst potravy. Inými slovami: nebezpečné môže byť čokoľvek.

Ako rodiť na indiánsky spôsob – bez námahy

Rozhodne však môžeme limbickému systému jeho prácu sťažiť: ako v mnohých iných prípadoch platí, že komplikácie mu pôsobí predovšetkým stres. Asi preto veľmi neprekvapí, že najhladší pôrod prebehne u uvoľnenej ženy, ktorá je úplne sama alebo v kruhu svojich blízkych.

Samozrejme, že existujú hororové opisy domácich pôrodov. Existujú však aj stohy hororových opisov nemocničných pôrodov – a tie majú v médiách evidentne „červenú“.

Ženy tak rodili tisíce rokov a príslušníčky takzvane „primitívnych“ národov po celom svete tak rodia dodnes. Ako vysvetľuje jeden z propagátorov prirodzeného pôrodu, doktor čínskej medicíny Chris Kresser: „Je dôležité si všimnúť, že v tradičných spoločnostiach, kde sa žena počas pôrodu izoluje od zvyšku kmeňa, ho výskumníci opisujú ako záležitosť, ktorá prebieha až na výnimočné prípady z pohľadu prítomných osôb takmer bez námahy.“

V niektorých kmeňoch rodila žena doma, za asistencie babice a blízkych žien z rodiny. Prítomnosť otca ani cudzích ľudí neprichádzala do úvahy. Ale niekde išla prax ešte ďalej: Podľa mnohých svedectiev z 18. a 19. storočia odchádzali indiánske ženy do lesa, kde si vopred pripravili prístrešok, v ktorom potom rodili – postojačky, na kolenách alebo v drepe, prípadne aj počas tanca a prechádzky, aby sa tak dieťaťu aj rodičke uľavilo či aby sa pôrod urýchlil. Počas pôrodu si aj spievali. Zotaviť sa im potom väčšinou trvalo veľmi krátko.

Sme biele myšky?

Výskumy profesorky Niles Newtonovej, ktorá v šesťdesiatych rokoch robila experimenty na myšiach, túto skúsenosť potvrdzujú. Už vtedy zistila, že myšie samičky rodia výrazne dlhšie a komplikovanejšie, ak:

  • sú v neznámom prostredí, kde sú rôzne vône a zvuky, na ktoré nie sú zvyknuté;
  • sa s nimi počas pôrodu hýbe a násilne manipuluje;
  • ich niekto pozoruje cez priehľadné sklo.

To je, pochopiteľne, presne situácia bežného „nemocničného“ pôrodu. Ako hovorí už spomínaný Chris Kresser: „Aj keď ľudia nie sú myši, zjavne majú počas pôrodu rovnaké nároky na okolité podmienky ako ostatné cicavce. Čokoľvek, čo narúša počas pôrodu ženin pocit bezpečia a súkromia, pôrod komplikuje.“

Problém je, samozrejme, v tom, že ženy často „masírované“ lekármi, ale aj partnerom a vlastnou rodinou sa boja byť počas svojej „ťažkej hodinky“ samy alebo s dulou či pôrodnou asistentkou. Nepomáhajú im ani palcové titulky v novinách o tom, že „dieťa zomrelo po domácom pôrode“. Výsledkom je dvojitá slepá situácia: Ísť do pôrodnice znamená automatické zvýšenie šance, že sa pri pôrode „niečo stane“, lenže neísť do nej znamená vnútorne vyľakanú, hoci odhodlanú, ženu, ktorej sa pravdepodobne aj tak „niečo stane“ – pretože pôrod riadi „strach žerúci“ limbický systém.

Protichodné názory

Niektoré štatistiky (napríklad táto) tvrdia, že bezpečnejšie je rodiť doma než v nemocnici. „Analýzy publikovaných výsledkov celonárodných prieskumov aj špecifických štúdií dochádzajú konzistentne k záveru, že úmrtí pri pôrode je podstatne viac v pôrodniciach než v ordináciách praktických lekárov či doma, a to vrátane odchýlky spôsobenej faktom, že pôrody zvyčajne prebiehajú v nemocniciach z dôvodu prítomnosti vopred známych rizikových faktorov,“ uvádza sa v štúdii publikovanej v Británii ešte v „úžasne normálnych“ sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Britské zdravotníctvo, pravdaže, nie je jedno z najlepších, ale aj napriek tomu ide o zaujímavé čísla.

Iné štatistiky – napríklad tá, ktorú spomína v neskrývane tendenčnom článku novinár Jiří X. Doležal, ktorý, samozrejme, rodiť nikdy nebude – tvrdia opak: teda že zatiaľ čo pri nemocničnom pôrode, ktorý sa vydáva za „bezproblémovú“, kontrolovanú záležitosť, zomrie približne jedno z tisíc detí, pri domácom pôrode sú to dve deti.

Antikoncepcia

Čítajte TU: Ide o život: Ako nahradiť „smrtiace pilulky“? Ženy alebo otrokyne? Môžeme obísť hormonálnu antikoncepciu? Metódy starých Číňanov a mladých Indiánok

Pôrod ako extáza

Rozhodne by si však nastávajúce mamičky mali prečítať okrem oficiálnej propagandy aj opisy pôrodu, ako je napríklad ten, ktorý podstúpila dvadsaťštyriročná Sarah z Essexu. „Pre mňa je pôrod rovnako intímna záležitosť ako sex,“ vysvetľuje. „Človek skrátka nechce, aby niekto sedel meter od neho a pozeral sa, ako to robí.“ Sarah si teda zvolila rodiť svojho syna sama doma, pričom jej partner bol vo vedľajšej izbe. „Necítila som žiadnu bolesť,“ hovorí o svojom zážitku. „Len naozaj silný pocit, že mi pracujú brušné svaly. Potom sa objavila hlavička.“

Ako prípravu na trojhodinový pôrod si prečítala všetko, čo mohla, a hovorí, že by inštinktívne vedela, keby sa niečo pokazilo. „Keď vychádzal von, zrazu som nejako vedela, že má okolo krku pupočnú šnúru. Natiahla som sa a šnúru odmotala. Potom vyletel von ako korková zátka.“ Tvrdí, že keď sa dieťa narodilo, smiala sa čírou radosťou. Stále väčšie percento žien dnes rieši situáciu podobne ako ona.

Veľký brat pri kolíske

Samozrejme, že existujú hororové opisy domácich pôrodov. Existujú však aj stohy hororových opisov nemocničných pôrodov – a tie majú v médiách evidentne „červenú“. A už takmer vôbec sa nehovorí o tom, že domáci pôrod môže byť krásny zážitok, ktorý prebehne úplne bez problémov. Koniec koncov tým, čo financuje médiá, je hlavne strach – a tiež Veľký brat, inak nazývaný Nový svetový poriadok, ktorý potrebuje, aby ten strach jeho pokusné „biele myšky“ ovládal. Nestojí, samozrejme, o to, aby sa deti len tak „dínom-dánom“ rodili rodičom doma a boli azda, predstavte si, dokonca ich.

Predovšetkým však ide o problém typický pre dnešnú dobu, ktorá sa od skutočnej ľudskej prirodzenosti stále veselšie a dúhovejšie odvracia.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť textu? Masová degenerácia mozgov. Kruh sa uzatvára, bude ešte horšie. Cesta k záchrane pred „debilizáciou“ existuje. Začneme znova čítať?

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o tom vedeli. Čo robiť, aby nás mobilný telefón negriloval? Wi-Fi siete sú skvelé, lenže...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o...

to top