Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Klesajúca spotreba alkoholu je príznak nášho civilizačného úpadku
legenda: Alkoholická evolúcia | autor: Ondřej Höppner

Klesajúca spotreba alkoholu je príznak nášho civilizačného úpadku

25. 4. 2013

vytlačiť článok

Ivan Poledník Pitím alkoholu ľudia upevňujú svoje zdravie, kultivovanosť a kultúrnu identitu.

Vopred by som rád zdôraznil, že táto úvaha sleduje iba jeden z aspektov konzumácie alkoholických nápojov a nehodlá polemizovať so všeobecne známymi lekárskymi závermi ani zľahčovať nepríjemné či priam fatálne situácie, do ktorých sa veľa ľudí vďaka alkoholu dostalo.

Alkohol je problém

Je nepopierateľné, že v mnohých krajinách sveta spôsobuje nadmerná konzumácia alkoholu značné problémy. Ak sa dá veriť štatistikám Svetovej zdravotníckej organizácie, má alkohol celosvetovo na svedomí štyri percentá všetkých úmrtí. Jeho spotreba rastie najmä v Afrike, Ázii a Južnej Amerike, respektíve v tých krajinách, kde významne rastie ekonomika, a tak aj kúpna sila obyvateľov.

V Českej republike je priemerná spotreba čistého alkoholu na osobu staršiu ako 15 rokov vyše 16 litrov za rok, čo nás radí celosvetovo na špicu.

Obyvatelia predovšetkým východoázijských krajín majú navyše tú smolu, že nie sú na pitie alkoholu geneticky tak dobre disponovaní, takže je u nich riziko neblahých zdravotných aj sociálnych následkov oveľa vyššie ako v prípade Európanov, ktorí popíjajú alkoholické nápoje už mnoho desiatok generácií. Veľké riziko predstavuje alkohol okrem iného tiež pre obyvateľov Ruskej federácie. Naopak, pomerne malú (ale nie nulovú) spotrebu majú krajiny s prevahou moslimov.

V Českej republike je priemerná spotreba čistého alkoholu na osobu staršiu ako 15 rokov vyše 16 litrov za rok, čo nás radí celosvetovo na špicu. Dokonca tu mierne stúpa spotreba vína, podľa niektorých zdrojov je to však predovšetkým vďaka lacným nekvalitným vínam („krabičáky“), vyhľadávaným sociálne ohrozenými zložkami obyvateľstva.

Tieto štatistiky evidentne príliš nezodpovedajú tvrdeniu uvedenému v titulku článku. Keď sa však posunieme ďalej a pozrieme sa do ďalších európskych krajín, bude pre nás určitý kultúrno-civilizačný aspekt pitia alkoholických nápojov zrozumiteľnejší.

Alkohol je súčasťou nášho života

Naša krajina sa pýši najväčšou spotrebou piva na osobu na svete. Niektoré štatistiky ju však zvyknú ignorovať a za šampióna často mylne považujú Írsko, ktoré, podľa jedného môjho svetaznalého priateľa, je charakteristické tým, že tu stretávate opité matky s kočíkmi, ktoré po sebe kričia a hádžu kamene. Bizarné.

Ale späť k nám. Pivo je predovšetkým v Čechách tradičný nápoj (len v niektorých častiach Moravy mu zdatne konkuruje víno, prípadne liehoviny), kultúrne dedičstvo a súčasť našej identity. Pivo pije približne 90 % českých mužov a približne 50 – 60 % žien. Muži si dnes pivo doprajú v priemere trikrát a ženy zhruba dvakrát týždenne.

V celej Európe za rovnaké obdobie drasticky narástla spotreba antidepresív, u nás napríklad len za desať rokov päťnásobne!

V rokoch 2007 a 2008 pili muži pivo až štyrikrát týždenne. Od roku 2007 sa znižuje počet tých mužov, ktorí pijú pivo každý deň. V roku 2007 ich podiel medzi konzumentmi predstavoval 26 %, v roku 2010 klesol na 15 % (hanba!). Medzi rokmi 2005 a 2010 klesla spotreba zo 164 litrov na 145 litrov piva na každého Čecha, do roku 2012, napriek usilovnej snahe autora tohto článku o zvrat tejto alarmujúcej situácie, ešte mierne klesla – na 144 litrov.

Pivo

Situácia u nás bude mať určite ďalší vývoj. Spotreba piva strmo klesá aj v ďalších krajinách s pivárskou a pivovarníckou tradíciou – v Nemecku, Belgicku, Dánsku a inde. Najvýrečnejšia je však situácia v západoeurópskych krajinách, ktorých nápojová tradícia tkvie predovšetkým vo víne: v Taliansku, Španielsku a predovšetkým vo Francúzsku. Väčšina západoeurópskych štátov je v rozklade tradícií a celej spoločnosti najďalej, na ich modeli sa teda dá prognózovať vývoj v ďalších krajinách.

Alkohol je kultúrna hodnota

Komentátor BBC Hugh Schofield dal dokopy niekoľko zaujímavých informácií na túto tému. Zatiaľ čo v roku 1980 konzumovala viac ako polovica dospelých Francúzov víno každý deň, dnes tento podiel klesol na 17 %. Zároveň sa zdvojnásobil podiel ľudí, ktorí nepijú víno vôbec – na dnešných 38 %. V roku 1965 spotreboval priemerný Francúz 160 litrov vína za rok. V roku 2010 to už bolo len 57 litrov a predpokladá sa, že táto ročná priemerná spotreba klesne v nasledujúcich rokoch na nejakých 30 litrov.

Víno

V súčasnosti je víno vo Francúzsku až na treťom mieste obľúbenosti nápoja na večeru – za vodou z vodovodu a balenou vodou. Limonády a ovocné šťavy sú na štvrtom mieste a stále stúpajú.

S eróziou identity vína prichádza aj rozklad základných francúzskych hodnôt – pohostinnosti, gastronómie, ocenenia dobrých vecí, vedomia spoločnej kultúry a podobne.

Novinári Thierry Lorey a Pascal Poutet hovoria o tom, že ide o problém ostatných generácií. Ľudia v 60. a 70. rokoch vyrastali s vínom na stole pri každom jedle. Pre nich zostáva víno základnou súčasťou ich patriotizmu, kultúrnej identity a dedičstva. Dnešní štyridsiatnici už vidia vo víne skôr len príležitostné potešenie a zábavu. Súčasná mladá generácia sa začne, ak vôbec, zaujímať o víno niekedy pred tridsiatkou. Je to však pre nich výrobok ako každý iný a potrebujú sa prostredníctvom marketingu presvedčiť, že to stojí za ich peniaze.

Lorey a Poutet hovoria o erózii identity vína a s tým súvisiacim rozkladom základných francúzskych kultúrno-spoločenských hodnôt – pohostinnosti, gastronómie, ocenenia dobrých vecí, vedomia spoločnej kultúrnej identity a podobne. Na ich miesto nastupuje utilitárny „hygienicko–moralizujúci nový poriadok“, ktorý nám cynicky vnucujú aliancie politikov, médií a biznisu.

Alkohol je blahodarný

Víno, v našom prípade teda skôr pivo, nezvyklo byť nejakou trofejou alebo produktom, ktorý by sme si dopriali na oslavu významnej príležitosti či aby sme sa chválili svojím sociálnym statusom. Ide o nápoje patriace na náš jedálny stôl ako súčasť jedla. V ostatnom čase však tieto nápoje menia svoju úlohu v živote spoločnosti. Zároveň s tým sa totiž mení náš prístup k jedlu – od pôvodného zhromažďovania sa okolo stola s nevyhnutnou modlitbou, radosťou zo spoločenstva a s vedomím toho, aké dary budeme spoločne požívať, k individualizovanej a technickej forme výživy, ktorej cieľom je urýchlene natankovať palivo na ďalšiu prevádzku.

Elity nás zásobujú kampaňami proti alkoholu, v ktorých nezohľadňujú rozdiel medzi rôznymi typmi alkoholických nápojov a rôznymi okolnosťami ich konzumácie.

Predtým bolo pitie piva či vína v Európe každodennou súčasťou života. V stredoveku aj neskôr sa dokonca na mnohých miestach nepilo nič iné ako slabšie pivá (vrátane detí), pretože, na rozdiel od vody, išlo o bezpečný a zdravotne nezávadný nápoj. Alkoholické nápoje fasovali vojaci v časoch vojny aj mieru, dopyt po nich bol vyšší aj z dôvodu ich posilňovacích účinkov pre prácu v ťažkých podmienkach.

Požiadavky našich zamestnávateľov nám obvykle neumožňujú pokojný obed zavŕšený pohárikom a odpočinkom – musíme sa urýchlene vrátiť do práce a okamžite podávať maximálny výkon ako pred obedom. Technokratické elity nás navyše zásobujú kampaňami proti alkoholu, v ktorých nezohľadňujú rozdiel medzi rôznymi typmi alkoholických nápojov a rôznymi okolnosťami ich konzumácie.

Tabletky

Alkohol je antidepresívum

Pritom sa nedá hovoriť o tom, že by sa adekvátne tomu zlepšilo zdravie populácie. A čo predovšetkým – v celej Európe za rovnaké obdobie drasticky narástla spotreba antidepresív, u nás napríklad len za desať rokov päťnásobne. Permanentná umiernená konzumácia vína či piva bola pôvodne svojím spôsobom účinné antidepresívum. Dnes nepatria na každodennú tabuľu, stala sa z nich zábava. Radšej sa opijeme s pocitom výnimočnosti situácie, snahy o rýchle, instantné zbavenie sa nahromadeného stresu (vo výsledku neúčinné), než by sme každý deň primerane relaxovali pri poháriku vypitom k jedlu. Beztak by nás mal každý za alkoholikov.


Tagy článku

Odporúčame

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť textu? Masová degenerácia mozgov. Kruh sa uzatvára, bude ešte horšie. Cesta k záchrane pred „debilizáciou“ existuje. Začneme znova čítať?

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o tom vedeli. Čo robiť, aby nás mobilný telefón negriloval? Wi-Fi siete sú skvelé, lenže...

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o...

to top