Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o tom vedeli. Čo robiť, aby nás mobilný telefón negriloval? Wi-Fi siete sú skvelé, lenže...
legenda: Wi-Fi | autor: Ondřej Höppner

Problém, ktorý nevidíme: Sme ponorení do vĺn, ktoré nás „saunujú“ bez toho, aby sme o tom vedeli. Čo robiť, aby nás mobilný telefón negriloval? Wi-Fi siete sú skvelé, lenže...

3. 3. 2017

vytlačiť článok

Jan Petrák z časopisu Šifra, s ktorým Protiprúd spolupracuje, prináša informácie o nebezpečnom elektromagnetickom žiarení, ktoré je zvlášť vo veľkých mestách niekoľko tisícnásobne vyššie, než by bolo prirodzené, a prináša niekoľko rád, čo s tým

Raz v lete sa Per Segerbäck vydal na prechádzku, pri ktorej stretol suseda, ktorý býva zhruba sto metrov od jeho skromného domu, ktorý leží asi stodvadsať kilometrov severovýchodne od Štokholmu. Chvíľu sa rozprávali, keď susedovi zrazu zazvonil telefón. V priebehu niekoľkých sekúnd stratil pán Segerbäck nečakane vedomie a spadol na zem.

Nebezpečné žiarenie

Aj preto sa päťdesiatštyriročný Švéd, ktorého príbeh priniesol v roku 2010 časopis Popular Science, presťahoval do prírody. Miesto davov ľudí, na ktoré bol zvyknutý z ulíc hlavného mesta, teraz jeho dvere až na občasné výnimky míňajú prevažne vlci a medvede. Aj keby sa do civilizácie rád vrátil, nedá sa to. Per Segerbäck trpí niečím, čo sa nazýva EHS alebo elektrohypersenzitivita; niekedy tiež idiopatická neznášanlivosť k prostrediu (IEI – Idiopathic Environmental Intolerance). Kvôli precitlivenosti na vlnenie z elektronických prístrojov bol inak zdravý Švéd, paradoxne telekomunikačný inžinier, nielen nútený opustiť mesto, ale aj väčšinu ľudskej spoločnosti. Veď elektromagnetické vlny dnes vysielajú všemožné technologické novinky a doplnky, bez ktorých by už ľudia zrejme neprežili ani jediný deň – či už ide o mobily, počítače, mikrovlnné rúry alebo bezdrôtovú komunikáciu Wi-Fi.

Najrozumnejšia ochrana súčasnosti je pokiaľ možno menej používať mobil, nespať s ním v posteli, na noc ho vypínať a Wi-Fi nahradiť normálnom ethernetovým káblom.

Ľudia precitlivení na žiarenie týchto zariadení sú zatiaľ v spoločnosti minoritou, hovoríme tak o troch, maximálne ôsmich percentách populácie; napríklad Svetová zdravotnícka organizácia WHO uvádza rozmedzie 3 – 6 %. Zároveň sú však chodiacimi indikátormi upozorňujúcimi na neviditeľný, ale aj napriek tomu vážny problém – rovnako ako napríklad kanáriky v ťažobných baniach. A tak zatiaľ čo hypersenzitívni jedinci trpia bolesťami hlavy a nevoľnosťou, ostatní ľudia ani netušia, ako všadeprítomná radiácia ovplyvňuje ich telá. Na rozdiel od nešťastníkov, ako je Per Segerbäck – ktorých je len vo Švédsku približne 250 000 –, všetko prebieha bez ich vedomia.

Neviditeľná pavučina

Podľa niektorých nových poznatkov však nejde iba o spomínané bolesti či napríklad nespavosť. Neviditeľné more neustále pulzujúcich vĺn prispieva podľa čoraz väčšieho počtu indícií aj k oveľa horším patáliám, a to vrátane najväčšieho strašiaka súčasného ľudstva – rakoviny. Cieľom tohto textu nie je občanov strašiť a šíriť poplašné správy či volať po návrate na stromy. Chceme len upozorniť na to, že o vlnách, ktoré sa šíria z našich mobilov a tabletov, od ktorých sme sa stali závislí a ktoré ako neviditeľná pavučina omotali našu planétu, skoro nič nevieme a zodpovedné inštitúcie oficiálne o možných dôsledkoch používania techniky, ktorá sa donedávna objavovala leda v sci-fi filmoch, prakticky vôbec nehovoria alebo ich nemiestne bagatelizujú. To je v dobe, keď normy upravujú zakrivenie banánov aj výkon žiaroviek a bojuje sa proti ebole aj klimatickým zmenám, prinajmenšom zarážajúce.

Problém neleží v samotnom elektromagnetickom žiarení; určitá hladina na našej planéte je koniec koncov prirodzená – pochádza jednak zo samotnej Zeme, jednak zo Slnka a ďalších vesmírnych telies. Lenže ako uviedla v dokumentárnom filme Plný signál oceňovaná americká novinárka B. Blake Levittová, ktorá sa už viac ako dvadsať rokov venuje predovšetkým vedeckým a zdravotným témam a dlho prispievala okrem iného do The New York Times, podľa takmer 10 rokov starej štúdie porovnávajúcej elektromagnetické žiarenie vo veľkých európskych mestách bola jeho hladina až tridsaťkrát vyššia ako 10 rokov pred výskumom. Dnes je táto úroveň 1000000000000000-krát (toto číslo zodpovedá jednej biliarde) vyššia ako prirodzená hodnota. Za predpokladu, že práve netelefonujete – v tom prípade je okolité žiarenie ešte výrazne silnejšie.

Držať si mobil od hlavy

Keď dostávate nádchu, vírusy nevidíte. Prosto vám znenazdajky začne byť zle. Podobne plazivé symptómy, ale oproti nádche o poznanie ďalekosiahlejšie následky môže mať podľa mnohých nových poznatkov a názorov práve zamorenie elektromagnetickým žiarením. „Existujú náznaky, že takéto silné žiarenie môže vyvolať rakovinu a spôsobovať zmeny v kognitívnych funkciách,“ varuje napríklad Sir William Stewart, predseda anglického Úradu na ochranu zdravia (Health Protection Agency).

Na oficiálnych stránkach fcc.gov, ktoré patria americkému Úradu na reguláciu komunikácií, ako sú rádiá, televízie, satelity a pod., sa dozviete, že v súčasnosti „neexistuje žiadny vedecký dôkaz, spájajúci bezdrôtové zariadenia a rakovinu“. Napriek tomu však ponúka hneď pod týmto vyhlásením sériu rád, ako sa pred vyžarovaním chrániť; napríklad používaním mikrofónu a slúchadiel – skrátka držať si mobil od hlavy.

Ponúka sa teda logická otázka: Keď je elektromagnetické žiarenie bezpečné, prečo sa pred ním máme chrániť? A keď bezpečné nie je, ako tvrdia kritici, čo je zlé na konkrétne Wi-Fi a podobných zariadeniach?

Elektrické telo

Keď do Isfiye, pokojného arabského mesta v severnom Izraeli, 4. marca roku 2000 dorazilo auto telekomunikačnej spoločnosti s úmyslom zvýšiť výkon miestnych GSM vysielačov, na mieste sa zhromaždili tisíce rozzúrených obyvateľov. Už predtým kvôli obavám o vlastné zdravie miestni žiadali, aby sa podľa ich názoru zbytočne veľké množstvo antén odmontovalo.

Pred rokmi totiž Isfiya zaznamenala, že sa u miestnych občanov začala objavovať vo vyššej miere rakovina, a to práve v bezprostrednej blízkosti jednotlivých vysielačov. „Zaznačili sme rozmiestnenie antén do mapy a poznačili sme miesta, kde sa za uplynulých 7 rokov vyskytovala rakovina. Dostali sme obrázok, ktorý veľmi názorne ukazuje, ako rozmiestnenie antén súvisí s výskytom rakoviny. Tam, kde niekto zomrel na rakovinu, bola vždy aj nejaká anténa. Bolo očividné, že to spolu súvisí,“ hovorí Zamir Shalita, izraelský biológ a konzultant v odbore chemických rizík a rizík EMP, čiže doslova elektromagnetického pulzu.

Vo vnútornom prostredí ľudského tela funguje vlastný unikátny systém elektromagnetických polí – bunky medzi sebou komunikujú pomocou bioelektrických signálov. Tieto prirodzené javy napomáhajú všemožným biochemickým procesom. Po nevídanej expanzii bezdrôtových zariadení sa však dramaticky znásobilo aj zamorenie elektromagnetickým žiarením (EMP) – a to je pre ľudské telo novinka, s ktorou sa, zdá sa, nie úplne ľahko vyrovnáva.

Americký lekár Robert O. Becker v knihe Elektrické telo (The Body Electric) vysvetľuje, že ak si prajeme zostať zdraví, je absolútne zásadné tento vnútorný systém udržiavať v rovnováhe. „Umelé“ elektromagnetické žiarenie sa nešíri len okolo, ale doslova cez nás. Ľudské telá (a objekty všeobecne) majú tendenciu prispôsobovať sa frekvencii vibrácií z okolia. Silné EMP žiarenie je schopné prirodzené polia vo vnútri človeka poškodiť, čím utrpí rovnováha medzibunkových komunikačných systémov; to potom vyvolá chaos na všetkých úrovniach.

Medzinárodný tím vedcov vydal v roku 2007 prácu zvanú BioInitiative Report, v ktorej prináša dôkazy, že elektromagnetické zamorenie spôsobuje poruchy imunity či ovplyvňuje správanie a výrobu melatonínu – to môže viesť až k Alzheimerovej chorobe a rakovine prsníka. Žiarenie potom sprevádza poškodzovanie na génovej úrovni a dokonca ho spájajú s leukémiou u detí. Ďalšie štúdie uvádzajú možnosť chronického stresu, zmenu v enzýmoch a metabolizme, zvýšený rast buniek a produkciu stresových proteínov či narušenie pamäti a funkcií mozgu.

Možné riziká

V máji 2011 zaradila vysokofrekvenčné EMP Svetová zdravotnícka organizácia dokonca na zoznam možných karcinogénov B2. A v rovnakom roku vyšla štúdia spájajúcej dlhodobé vystavenie žiareniu nízkej intenzity s rakovinou ľudí aj zvierat, ktorí žijú v blízkosti staníc GSM. WHO tvrdí, že sa možnými rizikami elektromagnetického žiarenia zaoberá alebo prinajmenšom zaoberala, a pripúšťa napríklad „malé zvýšenie rizika detskej leukémie“.

Na oficiálnych stránkach www.who.int však nájdete iba šalamúnske uznesenie z vedeckých výskumov: „WHO usúdila, že súčasné dôkazy nepotvrdzujú existenciu akýchkoľvek zdravotných následkov z vystavenia elektromagnetickému poľu. Avšak, existujú tu určité medzery v znalostiach ohľadom biologických efektov, ktoré si vyžadujú ďalší výskum.“ A zdôrazňuje, že preukázateľný biologický efekt nie je to isté čo zdravotné riziko. Inými slovami – bezpečné to možno úplne nie je, ale určite to nevieme; a aj keď rôzne prístroje používame viac ako dekádu, žiadne oficiálne nezávislé štúdie jednoznačne nepotvrdili ich bezpečnosť.

Zato strana kritikov postupne prináša informácie, ktoré naznačujú, že by naša bezstarostná a cool elektronická jazda mohla raz skončiť karambolom a poriadnou opicou. Napríklad neurochirurg Leif Salford z univerzitnej nemocnice vo švédskom Lunde podnikol experiment na laboratórnych potkanoch, ktoré vystavoval elektromagnetickému vlneniu z mobilov. Keď boli potkany vystavené pulzovaniu počas dvoch hodín denne, po 28 až 50 dňoch u nich došlo k nenávratnému poškodeniu až 2 % nervových buniek.

Hlodavec s mobilom

Salford nazval masové používanie mobilných telefónov „najväčším biologickým experimentom na ľuďoch všetkých čias“ a varuje, že dnešná generácia mladistvých, visiacich na mobiloch, môže trpieť mentálnymi poruchami, a keď dosiahnu určitý vek, aj Alzheimerovou chorobou. Podľa štúdie z roku 2012 uskutočnenej tiež vo Švédsku, konkrétne v Univerzitnej nemocnici v Örebro, má desaťročné používanie mobilného telefónu za následok v priemere o 290 % vyššie riziko rozvoja nádoru na mozgu; pričom nádor sa vyvíja – logicky – na tej strane hlavy, na ktorej sa mobil najviac používa. (Prehľad štúdií indikujúcich spomínané rizika nájdete napríklad tu.)

Ešte drastickejšie dopady sa môžu týkať detí, ktorých lebky sú tenšie a organizmy vo vývine, teda ani nervová sústava ešte nie je uzavretá. David O. Carpenter, riaditeľ Inštitútu zdravia a životného prostredia z Univerzity v Albany, varuje, že ak začnú mladí denne visieť na mobilných telefónoch pred 20. rokom života, hrozí im až päťkrát vyššie riziko vzniku rakoviny mozgu ako u ľudí, ktorí začnú až po 30.

Na rozdiel od testovaných hlodavcov navyše mnohí ľudia s mobilom na uchu trávia celé dni a dokonca s ním aj zaspávajú. Veď chytré telefóny či tablety tvoria akúsi našu externú pamäť, bez ktorej by sme možno ani nevedeli, kedy má narodeniny naša babička. A tak niet divu, že je už dnes na svete viac mobilov ako ľudí a chytré telefóny slúžia napríklad ako virtuálne peňaženky, úchvatné aplikácie nám zase prezradia, aké lietadlo nám letí nad hlavou a čo máme pridať do omáčky, a ráno nás zase šetrne zobudia vo chvíli, keď náš spánok nie je práve v hlbokej fáze. Ani nám pritom paradoxne nevadí, že možno práve mobil v blízkosti vankúša spôsobuje poruchy spánku.

Vymeniť Wi-Fi za tradičné káble

Trochu schizofrenická situácia, keď si na jednej strane užívame, ako nám mobily uľahčili život bez toho, aby sme uvažovali o tom, že by ho mohli aj nepekne skomplikovať, panuje aj na strane „trhu“ a úradov. Aj keď sa začali postupne objavovať všemožné produkty na ochranu pred elektromagnetickým žiarením, v Nemecku sa odporúča vymeniť Wi-Fi za tradičné káble a aj WHO sa „zaujíma“ o jeho zdravotné dopady, oficiálne varovanie ohľadom možných dlhodobých zdravotných následkov však spotrebiteľ nedostane.

Ako to už býva a ako poznáme zo skúsenosti s ostatnými sektormi na čele s farmaceutickým, nikto sa nehrnie do zmien, ak by to malo znamenať ohrozenie ziskov. Aj keby však zo seba nerobili zodpovedné inštitúcie mŕtvych chrobákov, predstava, že by sa z rozbehnutého vlaku, v ktorom sa točia stovky miliárd dolárov a od mobilov či tabletov je už tak či tak závislý celý svet, dalo vystúpiť, je prinajmenšom do momentu, kým neprejdeme na úplne nové technológie, trochu naivná.

Čo teda môže váhajúci alebo nedajbože elektrohypersenzitívny občan robiť? Nie každý, samozrejme, na žiarenie reaguje rovnako. Rôzni ľudia majú rôzne genetické dispozície, sú inak odolní, a teda rozdielne citliví. Aj medzi fajčiarmi existujú takí, ktorých krabička či dve denne nikdy neskolia. Alebo môže niekto spať priamo pod vysielacou vežou a bude zdravý ako rybička. Napokon niektorí ľudia prežili aj ožiarenie radiáciou po tragédii v Černobyle. Znamená to však, že je dobrý nápad odísť táboriť napríklad do Fukušimy?

Držať si mobil od tela

Nie je ľahké ani zistiť, či sme precitlivení na elektromagnetické zamorenie alebo na niečo iné; a občas je ešte ťažšie si všimnúť nenápadné symptómy, ktoré majú potenciál sa časom rozvinúť do ochorenia. Pravda totiž je, že taká bolesť hlavy a nevoľnosť môžu znamenať prakticky akýkoľvek problém. Pokiaľ však máte doma napríklad Wi-Fi, existuje jednoduchý test. Vypnite ho na pár dní a skúmajte, či sa symptómy zmiernili.

Okrem toho nemusíme mať pri sebe stále mobil, zvlášť v noci. V prípade problémov so spaním môže pomôcť dať telefón čo najďalej od postele, ideálne do inej miestnosti. A hlavne ho vypínať alebo aspoň prepínať do „lietadlového režimu“. Všeobecne sa snažte držať si mobil čo najďalej od tela – obzvlášť moderné typy s trvalým pripojením na internet. Keď vyzváňa, vyčkajte, kým začne hovor, až potom si priložte telefón k uchu. Dôležité je tiež netelefonovať zbytočne dlho.

Keď bolesti hlavy alebo migrény pretrvávajú, pozrite sa, či sa v okolí nachádzajú spomínané vysielače. Ľudia, ktorí bývajú v blízkosti stanice, sú ožarovaní akoby nepretržite volali mobilom s výkonom 0,5 až 2 W. Rovnaký problém je, keď bolesti spôsobuje Wi-Fi. Aj keď ho vypnete, môžete sa nachádzať v dosahu niekoľkých Wi-Fi susedov a v takom prípade máte zviazané ruky. Existujú síce tieniace fólie na okná, sadrokartóny a baldachýny na spanie, ale to zaistí ochranu len v byte a navyše nejde o lacné opatrenia. Hypersenzitívnym to však pomôže – oddýchnu si aspoň doma. A čo my ostatní? Náhla paranoja z čítania desivých webov by mohla napáchať väčšie škody ako samotné žiarenie. Najrozumnejšia ochrana súčasnosti je pokiaľ možno menej používať mobil, nespať s ním v posteli, na noc ho vypínať a Wi-Fi nahradiť normálnom ethernetovým káblom. Potom tiež čiastočné vytrhnutie sa z okov moderných technológií, trocha zdravého životného štýlu a pokoj. Jednoducho uľavíme mozgu od elektromagnetickej sauny a sem-tam ponoríme hlavu do niečoho, čo nič nevysiela.

Zdroj.


reklama

Tagy článku

Odporúčame

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť textu? Masová degenerácia mozgov. Kruh sa uzatvára, bude ešte horšie. Cesta k záchrane pred „debilizáciou“ existuje. Začneme znova čítať?

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť...

Dvojitá kvalita potravín: Tichá vojna globálnej tzv. elity a jej korporácií. Na Východe predávajú odpad a na Západe kvalitu. Sme druhotriedny národ Európy? Nie je toto skutočný rasizmus?

Dvojitá kvalita potravín: Tichá vojna globálnej tzv. elity a jej korporácií. Na Východe...

reklama
reklama

Najčítanejšie články

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť textu? Masová degenerácia mozgov. Kruh sa uzatvára, bude ešte horšie. Cesta k záchrane pred „debilizáciou“ existuje. Začneme znova čítať?

Chytré hračky: zabijaci všetkých vrodených schopností. Prečo máme problémy porozumieť...

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
to top