Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Hrozí kolaps: Zlý obeh peňazí, tovaru a služieb vedie k ekonomickej nekróze. Jedno percento boháčov vlastní viac než všetci ostatní dohromady. Ekonomické reformy sú čiastkové a nič podstatné neriešia

Hrozí kolaps: Zlý obeh peňazí, tovaru a služieb vedie k ekonomickej nekróze. Jedno percento boháčov vlastní viac než všetci ostatní dohromady. Ekonomické reformy sú čiastkové a nič podstatné neriešia

19. 2. 2017

vytlačiť článok

Sally Goernerová analyzuje príčiny alarmujúco sa prehlbujúcej priepasti medzi jedným percentom extrémne bohatých a zvyškom sveta

V roku 2010 vlastnilo 388 najbohatších ľudí toľko majetku ako polovica najchudobnejšej svetovej populácie – neuveriteľných 3,6 miliardy ľudí. Podľa nedávnej štúdie spoločnosti Oxfam International (britská organizácia bojujúca proti chudobe – pozn. red.), v roku 2014 sa rovnaký majetok sústredil v rukách 85 ľudí. Oxfam tvrdí, že ak bude tento trend pokračovať, tak bude horné percento vlastniť viac bohatstva než všetci ostatní na svete dohromady. Zároveň upozorňuje, že extrémne bohatí sa veľmi účinne dokážu vyhýbať plateniu daní. V zámorských daňových rajoch si ukrývajú odhadom 7,6 bilióna dolárov.

Obehový systém potrebuje rovnováhu

Cirkulácia predstavuje podstatu všetkých obehových systémov, či už sú to ekonomiky, ekosystémy alebo živé organizmy. V živých organizmoch dokáže slabý krvný obeh zabíjať. V biosfére zlá cirkulácia uhlíka, kyslíka, dusíka a pod. likviduje život. Rovnako tak zlý obeh peňazí, tovaru, zdrojov a služieb vedie k ekonomickej nekróze (odumieranie časti živého organizmu– pozn. red.), k vymieraniu veľkých segmentov ekonomického tkaniva, ktoré v konečnom dôsledku ohrozuje zdravie ekonomiky ako celku.

V obehových systémoch je dôležitá rovnováha. Ide o vetvenie známe zo štruktúry našich pľúc, riečnych delt a bankových systémov. Spája sa v ňom v stálom pomere niekoľko veľkých, niekoľko ďalších stredne veľkých a veľmi veľa malých subjektov. Toto usporiadanie je veľmi časté, pretože ich čiastkové vyváženie napomáha optimalizovať obeh naprieč rôznymi úrovňami celku. Rovnako, ako keď príliš veľa veľkých zvierat a príliš málo tých malých vytvára nestabilný ekosystém, finančný systém s príliš veľkým zastúpením veľkých bánk a príliš malým zastúpením drobných subjektov smeruje k zlým obehom, zlému zdravotnému stavu a vysokej nestabilite.

Robustný obeh peňazí slúži systémovému zdraviu. V cnostných cykloch každý krok pohybu peňazí robí veci lepšími. Napríklad, keď mzdy stúpajú, pracovníci majú viac peňazí na nákup vecí, ktoré by mohli zvýšiť dopyt, naštartovať ekonomiku, zvyšovať daňové príjmy. Teoreticky bude vláda potom utrácať viac peňazí na vzdelanie, ktoré zvýši pracovné zručnosti, produktivitu a snáď aj mzdy. To stimuluje ešte viac obeh, čo opätovne spustí účinný cyklus. Obehom sa vyvíja ľudský a sieťový kapitál a zvyšuje sa blahobyt pre všetkých.

Samozrejme, že ekonomiky sa tiež niekedy dostávajú do bludných kruhov, v ktorých slabší obeh pustí všetko z kopca. Vtedy mzdy klesajú, tiež spotreba, dopyt, zamestnanosť, príjmy z daní, vládne výdavky, atď. Ide o deštruktívne toky, narušujúce celý systém.

Oba cykly sa objavujú v rôznych ekonomikách a časoch za rôznych ekonomických teórií a politických tlakov. Za ostatných 30 rokov je však globálna ekonomika svedkom podivnej kombinácie, ??v ktorej rastie prosperita generálnych riaditeľov a špekulantov z Wall Street, zatiaľ čo zvyšok ekonomiky – najmä zamestnanci, stredná trieda a malé či stredné podniky – sa dostali do obzvlášť bludného kruhu. Produktivita rastie, no mzdy stagnujú. Spotreba zostala pomerne vysoká, pretože v snahe udržať svoju životnú úroveň, ľudia zostávajú v práci dlhšie alebo majú aj druhé zamestnanie, pričom rastie zadlženosť domácností. Nerovnosť vyletela nahor, pretože efektívne daňové sadzby poklesli.

Čítajte TU: Republikán Ron Paul: Ekonomická kríza je nevyhnutná. Bude Trump obetný baránok? Za všetko môže FED a jeho tlačiarne. Bilióny nekrytých dolárov. Padne impérium? Vládna politika Spojených štátov zlyhala

Nie technológie, ale neoliberalizmus

Mali by sme sa začať vážnejšie zaoberať týmto druhom nerovnosti, pretože história ukazuje, že príliš veľa koncentrácie bohatstva v rukách najbohatších a zároveň príliš veľa stagnácie všade inde, naznačujú blížiaci sa kolaps ekonomiky. V oboch kolapsoch z roku 1928 a 2007 vlastnilo vrchné percento najbohatších 25 % celkového bohatstva krajiny. Čo je príčinou tejto podivnej kombinácie?

Vysvetlenie dnešnej situácie zahŕňa vzostup technológií, ktoré likvidujú niektoré zastarané pracovné miesta, ale aj globalizáciu, ktorá vytvára neuveriteľné tlaky na firmy na znižovanie miezd a outsourcing pracovných síl (hľadanie najrentabilnejšej pracovnej sily v externom prostredí – pozn. red.), aby dokázali súťažiť s nízkymi mzdami zamestnancov po celom svete. Avšak, zatiaľ čo technológie a globalizácia celkom prehľadne vytvárajú transformačné tlaky, ani jeden z týchto faktorov úplne nevysvetľuje našu súčasnú situáciu.

Áno, technológie môžu za likvidáciu niektorých pracovných miest, no tiež vytvárajú mnoho nových. Nemecká, juhokórejská a nórska vláda investujú do vzdelávania svojich pracovníkov, aby sa dokázali vyrovnať s modernizáciou, americká vláda však celé desaťročia do vzdelávania investovať odmieta. Podobná myšlienka platí aj pre globalizáciu. Áno, vysoký objem industrializácie a boj o cenu sériovo vyrábaného jednotného tovaru vedie k likvidácii konkurencie. Spoločnosti, ktoré dokážu prosperovať z globalizácie a technológií sú tie, ktoré majú vysokú hodnotu kapitalizmu. Ponúkajú tovar a služby, ktoré nemôžu byť jednoducho duplikované a masovo vyrábané za lacných podmienok inde vo svete.

Vplyv globalizácie a technológií je značný, skutočné vysvetlenie nerovnosti však spočíva predovšetkým v koncentrácii bohatstva, či už úmyselného alebo nie. Tento systém má rôzne názvy: neoliberalizmus, reaganomika, chicagská škola. Spoločným menovateľom je deregulácia, privatizácia, znižovanie daní bohatým, eliminácia odborov, zavádzanie úsporných opatrení. Hlavnou myšlienkou bolo, že oslobodzujúce trhové sily spôsobia príliv, ktorý zdvihne všetky lode. Nakoniec to bola len jediná loď, a to loď percenta najbohatších. A nestabilita rastie.

Čítajte TU: Chromá ruka voľného trhu: Štát sa správa ako biznismen. Všetky ceny stúpajú, okrem ceny práce. Aj tzv. ľavica sa riadi iba logikou zisku. Vlastných občanov nezamestná, no podnikateľom sľubuje import pracovnej sily zvonku

Slučka kladnej spätnej väzby

Aby sme boli spravodliví, tento proces nie je len o chamtivosti. Väčšina ľudí, ktorí sa podieľajú na dnešnom ekonomickom debakli, si neuvedomuje nebezpečenstvo, pretože veria v to, čo hlásajú niektorí ekonómovia. Takže, čo vlastne spôsobuje druh nerovnosti, ktorý poháňa ekonomiku smerom k pádu? Základná odpoveď je hospodárska nekróza. Dostávame sa k tomu, čo ekonómovia nazývajú slučka kladnej spätnej väzby. Čím viac niečoho máte, tým viac sa toho k vám dostáva. Táto slučka vytvára silný ťah, vysáva prostriedky na vrchol a zvyšku systému spôsobuje nekrózu. Napríklad chemické znečistenie Mexického zálivu urýchľuje rast rias. Čím viac rias, tým menej kyslíka v blízkom okolí. Všetok ostatný morský život na to dopláca, hynú ryby, krevety, atď., pričom sa vytvárajú mŕtve zóny.

Neoliberálna ekonomika vytvorila paralelnú situáciu tým, že umožňuje bohatým, aby bohatli ešte viac vďaka:

  • Veľkej firemnej výpomoci a dotáciám cez lobovania.
  • Nedostatočnej regulácii nebezpečného správania sa, nedostatočnému stíhaniu páchateľov finančných podvodov.
  • Zvýšeniu monopolného postavenia, slabým antitrustovým predpisom, obmedzenej schopnosti občanov žalovať veľké korporácie, obmedzenej schopnosti rezortu zdravotníctva vyjednať nižšie sadzby.
  • Zvyšovaniu príjmu generálnych riaditeľov či hazardných hráčov na Wall Street, externalizácii nákladov, zníženiu pracovných miezd a znížením ich daní.

Ak si to premietneme do obehovej sústavy, za priveľkú nerovnosť sa označuje systém, ktorý má: a) príliš silnú koncentráciu a príliš slabý obeh a b) nerovnováhu bohatstva a moci, čím môže vytvárať čoraz väčšiu extrakciu, koncentráciu nezodpovednosti a zneužívania. Tento proces sa zrýchľuje, až kým vyvíjajúca sa nekróza dosiahne bod kolapsu.

Regeneračná ekonómia

Je zrejmé, že musíme zlepšiť hľadanie riešenia vo sférach obchodu a financií politiky a médií. Od sociálne zodpovedného podnikania a alternatívnych foriem vlastníctva, po demokratické reformy, alternatívne médiá a nové ekonomické hnutie. Dnešným reformám chýba energia, prebiehajú len čiastkovo a majú veľmi malý jednotný dopad. Musíme nájsť účinnejší spôsob ako premýšľať o procesoch, s ktorými sa každodenne stretávame. Dynamika, gravitačný zákon, fyzika. Ich použitie pri dnešných ekonomických diskusiách môže byť veľmi užitočné, pretože by sa upustilo od ideologických debát a ekonómia by získala vedecké základy.

Regeneračná ekonómia by mala poskytnúť jednotiaci rámec schopný zlúčiť široký rad reformných skupín na objasnenie obrazu zdravej spoločnosti. Takýto rámec však bude fungovať iba vtedy, ak bude podporený presnými teóriami a účinnými opatreniami a postupmi.

Zdroj.


Tagy článku

Odporúčame

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom starého problému. Stálo za pádom WTC použitie takzvaného studeného lasera? Kombinácia tajnej zbrane a experimentu masovej manipulácie

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom...

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie štátov. Nezákonné NATO. A čo euro? Nemecko už nenájde z EÚ cestu späť. Rusko sa vymklo kontrole Západu – a tým sa zachránilo

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie...

to top