Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Európsky súdny dvor prevzal rolu mutti Angely: Vitajte, imigranti! Inšpirácia „vzburou“ sudcov proti Trumpovi? Strašidelný monument v Drážďanoch. Verejná mienka je tvrdý oriešok. Zúfalý útok na opozíciu

Európsky súdny dvor prevzal rolu mutti Angely: Vitajte, imigranti! Inšpirácia „vzburou“ sudcov proti Trumpovi? Strašidelný monument v Drážďanoch. Verejná mienka je tvrdý oriešok. Zúfalý útok na opozíciu

9. 2. 2017

vytlačiť článok

Pavel Kopecký sleduje dianie na imigračnom fronte a všíma si niekoľko aktuálnych epizód zo súčasného zápasu o zachovanie európskych národov

Politický a mediálny establishment v západných krajinách dostáva jednu facku za druhou. Pri predstieraní demokracie totiž ešte stále musí čeliť „hlasu ľudu“ – voličom. A tí sú čoraz menej ovládateľní a čoraz viac odhodlaní zachrániť svoje štáty a národy.

Sudcokracia – moc nevolených – sa preto stáva jedným z posledných nástrojov na deštrukciu národných štátov. Dnes predovšetkým umelo vyvolanou imigračnou inváziou, ktorá mení charakter Západu etnicky, hodnotovo aj duchovne na multikultúrnu džungľu. A už nejde len o Európu. V priamom prenose môžeme sledovať pokus časti amerických súdov o zvrátenie Trumpovho prezidentského výnosu, ktorý zakazuje vstup do krajiny imigrantom z niektorých moslimských krajín. V Európe na nás skúšajú podobné triky.

Pavel Kopecký

Európsky súdny dvor nezaháľa

Súdny dvor EÚ práve rozhodol o tom, že úniové štáty musia vydať „humanitárne vízum“ každému, komu „hrozí mučenie alebo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie“. Za týmto trochu zúfalým rozhodnutím je snaha vraziť ďalší klin do stavidiel migračnej vlny. Snaha čeliť všetkými dostupnými prostriedkami „hlasu ľudu“, prekážkam na balkánskej trase spôsobeným maďarskou obranou hraníc, rovnako ako stále väčšej nechuti európskych vlád obávajúcich sa ortieľa vlastných občanov v blížiacich sa voľbách.

„Členský štát EÚ je povinný udeliť humanitárne vízum žiadateľovi, ak existujú vážne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že v prípade jeho neudelenia mu hrozí mučenie alebo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie,“ uviedol generálny advokát Európskeho súdneho dvora (ESD) Paolo Mengozzi – samozrejme, bez väčšej pozornosti médií.

Zámienkou na toto rozhodnutie zasahujúce do suverenity jednotlivých krajín sa stal prípad sýrskej rodiny z Aleppa, ktorej belgické úrady zamietli žiadosť o udelenie takéhoto víza. Rodina sa vlani v októbri obrátila na belgickú ambasádu v Libanone, kde požiadala o humanitárne víza. Chcela sa na ich základe dostať do Belgicka a tam požiadať o azyl. Rodina mala podľa úradníkov zjavne v úmysle zostať v krajine dlhšie ako deväťdesiat dní, čo je obdobie platnosti humanitárneho víza.

Princíp je teda jasný – treba vymyslieť legálnu cestu, ktorá nebude až tak biť do očí. Americké súdy otvárajúce imigrantom hranice cez americké letiská ukázali, že touto cestou možno narušiť odpor brániacich sa štátov.

Úradníci z ESD tak vytvorili precedens, pomocou ktorého budú do budúcna nariaďovať európskym štátom – bez ohľadu na zmenenú vládnu konšteláciu –, aby vpustili do krajiny každého, kto vyhlási, že mu hrozí „neľudské alebo ponižujúce“ zaobchádzanie. To sú skoro všetci, pretože každý môže vyrozprávať svoj srdcervúci príbeh, umne prikrášlený vždy pohotovými asistentmi-dramaturgmi z neziskoviek. Podobne ako v prípade tých amerických, ktorí presne vedeli, ktorý z migrantov priletí a aj kedy – takže následne ich už čakal právny servis a bombastické privítanie za asistencie televíznych kamier.

Ruky

Čítajte TU: Európska únia: Nástroj riadenej globalizácie. O ľudí nejde ani náhodou. Štáty v únii strácajú svoju suverenitu, prosperitu i bezpečnosť. Atmosféra strachu ako nástroj na ovládanie nespokojných

Hradba v Drážďanoch

Lídri rozpadajúcej sa Európskej únie sa minulý víkend radili na Malte, kde sa snažili predstierať riešenie migračnej krízy, aby presvedčili občanov svojich krajín (pred blížiacimi sa voľbami), že chcú neúnosnú situáciu riešiť.

Verejná mienka je totiž tvrdý oriešok. Sýrčan Anas Modamani, ktorý sa vyfotil v Nemecku s Merkelovou, preto žiada Facebook o vymazanie „falošných“ príspevkov o svojej osobe (označujúcich ho za teroristu). Súd v bavorskom Würzburgu sa dokonca začal pred pár dňami zaoberať jeho požiadavkou, aby Facebook vymazal všetky tieto príspevky – vrátane tých, ktoré sa časom objavili aj na iných stránkach.

V záujme propagandy potom v centre Drážďan, kde sa už druhý rok pravidelne stretávajú odporcovia imigrantov a kde sa tiež zrodilo protestné hnutie PEGIDA, vyrástol tento týždeň obrovský monument. Mamutia bariéra tvorená vztýčenými autobusmi mestskej hromadnej dopravy pôsobí skutočne zlovestne. Zmyslom tohto „umeleckého diela“ je údajne priblížiť občanom Drážďan situáciu v Aleppe, kde vraj podobné steny z autobusov stavali „obrancovia“ (rozumej islamisti) pred Asadovými ostreľovačmi. Rozhorčení obyvatelia mesta, ktorí túto obludnosť kritizujú, nemajú šancu so svojou kritikou uspieť. Však vieme, aké pomery v súčasnom Nemecku panujú.

Dresden

A len tak mimochodom došlo minulý týždeň k zadržaniu vedúceho kolínskej mládežníckej pobočky AfD za to, že odmietol platiť televízne poplatky so zdôvodnením, že nemá doma televíziu. Henning Dornauf je od minulého týždňa vo väzbe (!) a hrozí mu trest až 6 mesiacov odňatia slobody.

Užitočná Líbya

Ako ukázal spomínaný víkendový summit EÚ na Malte, Merkelová rozhodne nemieni robiť nejaké kompromisy vo svojom pozitívne ladenom imigračnom postoji – naopak sa chce pomocou medzinárodných organizácií a povinných kvót znovu pokúsiť vtiahnuť do svojho projektu celý kontinent. Po summite prisľúbila, že v spolupráci s medzinárodnými organizáciami, ako je Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), zaistí primerané prijímacie zariadenia a podmienky pre migrantov priamo v Líbyi.

Brusel má údajne záujem na spolupráci s líbyjskými orgánmi. Otázkou však zostáva, s akými, pretože krajina je vďaka Obamovej podarenej intervencii (za horlivého prispenia európskych armád) úplne rozvrátená – a vláda podporovaná Bruselom má pod kontrolou sotva tretinu územia.

Práve Líbya je šikovným nástrojom na realizáciu multikultúrnej politiky vládnucej v EÚ. Hranice v krajine takmer neexistujú a cez bývalý prosperujúci štát prúdia miliónové davy, ktoré tiahnu zo stredu afrického kontinentu ďalej na sever – až do zasľúbenej európskej krajiny. Vláda v krajine prakticky neexistuje –  a tak môžeme s istou nadsádzkou hovoriť aj o vydarenej decentralizácii v súlade s bruselskou politikou.

Prevádzka na migračnej diaľnici za asistencie európskych agentúr a neziskoviek (za asistencie zločineckých tlúp) v každom prípade funguje ako hodinky. Najnovšie rozhodnutie európskeho súdu ohľadom migrácie tomu potom len pekne nahráva: vytvára „legálnu“ bázu na pokračovanie invázie.

Sudcokracia na európskej úrovni je vážnejší problém, než väčšina z nás tuší. Do súdnych dvorov vždy vyberajú a vymenúvajú tých „najspoľahlivejších“. Zápas s nimi bude – bez ohľadu na očakávané politické zmeny v niektorých krajinách – tvrdý.

Establishmentu totiž ide o život. A nám detto.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom starého problému. Stálo za pádom WTC použitie takzvaného studeného lasera? Kombinácia tajnej zbrane a experimentu masovej manipulácie

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom...

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie štátov. Nezákonné NATO. A čo euro? Nemecko už nenájde z EÚ cestu späť. Rusko sa vymklo kontrole Západu – a tým sa zachránilo

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie...

to top