Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Dobročinný ples v opere: Omrvinky pre chudobu. Nablýskaný žúr pre pracháčov. Na tzv. udalosť roka skutočné osobnosti nechodia. Nedostanú pozvánku. Celebritky si užívajú bratislavský Hollywood

Dobročinný ples v opere: Omrvinky pre chudobu. Nablýskaný žúr pre pracháčov. Na tzv. udalosť roka skutočné osobnosti nechodia. Nedostanú pozvánku. Celebritky si užívajú bratislavský Hollywood

11. 1. 2017

vytlačiť článok

Zuzana Lipová vidí v nablýskanom bratislavskom plese v opere, ktorý sa hrá na dobročinnú udalosť roka, symbol zvráteného systému

Povedzme si to tak, ako to je. Nie všetko, čo tróni na polici, je lekvár. Ani ples v opere, teda v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave, nie je žiadnou udalosťou roka, hoci médiá sa ho tak snažia prezentovať. Nestretáva sa na ňom žiadna elita národa, žiadne významné osobnosti spoločenského, kultúrneho a hospodárskeho života, je to len pravidelne sa opakujúci nablýskaný žúr pre zbohatlíkov a predvádzacie mólo pre slovenské celebritky, ktoré by dali čokoľvek za to, aby boli na titulnej stránke čohokoľvek. A tak sa na „udalosti roka“ predvádzajú novými róbami, novými plastikami, novými milencami...

Ples(ň)oví hostia

Podľa akého rebríčka rozosiela organizátor plesu (Nadácia Orange) pozvánky, netuším, no skutočné osobnosti si ich v pošte nájdu iba omylom. Nech mi prepáči tých zopár hercov a športovcov, ktorí sa akýmsi zázrakom na tento candrbál dostanú, ale opäť len hrajú pridelenú úlohu a podávajú želaný výkon – vytvárajú dojem, že ide skutočne o ples akejsi slovenskej elity.

Mimochodom, od roku 2010 stojí vstupenka pre dve osoby 500 eur, čiže na jednu osobu je to 250 eur. Podľa informácií organizátorov, tieto peniaze spolu s dobrovoľnými príspevkami idú na charitatívne účely. Na svojej stránke plesvopere.sk organizátor uvádza: „Dobročinnosť dnes tvorí jeden zo základných pilierov podujatia. Štedrosť hostí, z ktorých mnohí prispievajú aj nad rámec hodnoty vstupenky, dokazuje, že ľudí s dobrým srdcom a ochotou pomáhať je medzi nami stále veľa... Kumulatívna suma, ktorú sa vďaka hosťom Plesu v opere dovedna podarilo vyzbierať, presiahla v poslednom jubilejnom ročníku magickú hranicu milión eur. Tieto finančné prostriedky vždy do posledného centu smerovali na stanovený dobročinný účel.“

Zrejme nie do posledného centu, ono aj priestor divadla, jeho výzdobu, kultúrny program, hudbu, zahraničných účinkujúcich, jedlo a pitie treba najprv zaplatiť, však? A nič z toho nie je lacné. Ples(ň)oví hostia si totiž radi pochutnávajú na lahôdkach ako sú foie gras, kengurie mäso, muflónie mäso, teľacia sviečkovica či mladé prasiatka. Od roku 2010, kedy organizátori zahrali po prvý raz na charitatívnu nôtu, sa podľa oficiálnych údajov podarilo vyzbierať 1.280.376,62 eur (v tejto sume ešte nie sú započítané peniaze zo 17. ročníka). Rátajme spoločne: Ak na ples príde každý rok 300 pozvaných párov, tak 300 x 500 je 150.000 eur. Ak túto sumu vynásobíme siedmimi (sedem ročníkov v rokoch 2010 – 2016), dostaneme 1.050.000 eur. Nuž a ak túto sumu odrátame od tej celkovo vyzbieranej, zostane 230.376,62 eur, ktoré dali hostia navyše. Za sedem rokov to vychádza priemerne na osobu nejakých 54 eur... A propos, koľko stojí jedna plesová róba? Aj kaderník je drahší ako táto suma! O akej dobročinnosti a štedrosti je teda reč?

Čítajte TU: Transparency International Slovakia: Politicky korektná mimovládka. Transparentnosť iba na papieri. Veľké korupčné kauzy nie sú zaujímavé. V hľadáčiku výlučne ciele sponzorov. Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj

Podpora inakosti

Organizátori plesu v opere chcú byť cool a in vo všetkom. A keďže doma asi nebolo koho osloviť (zodpovedá tomu aj výber pozvaných hostí), zverili réžiu plesu Jany Burkiewicz. Česká režisérka nazvala hlavný program Návrat ku koreňom a na pódium pozvala Lúčnicu. Pekné, však? Lenže v mene podpory inakosti pani Burkiewicz urobila v tých koreňoch moderné mišmaš. Na pódium prišla aj černošská speváčka z Ameriky, pardon, Afroameričanka, Ali Caldwell(ová) a spolu s malým slovenským dievčatkom vytvorili živý multi-kulti obraz. Čierna v čiernych šatách sa drží za ruky s bielou v bielych šatočkách a spoločne spievajú pieseň Na Kráľovej holi. Skladba vraj vyvolala u hostí v sále zimomriavky. Nuž, ja ich mám tiež...

Burkiewicz si myslí, že je potrebné podporovať inakosť: „Moja asistentka, s ktorou spolupracujem desať rokov, je černoška. Sú momenty, ktoré sa ma dotýkajú a je mi ľúto, že spoločnosť niekedy nedokáže prijať nové veci, nové vnemy. Myslím si, že je fajn počuť, možno práve od režisérov a umelcov, že sa netreba báť všetkého, čo je nové.“ No, tak ešte zo dve - tri takéto predstavenia, a všetci budeme bez strachu vítať masy utečencov a sťahovať sa na Lunik IX.

To, že ples má aj takéto politické posolstvá, neudivuje. Okrem Nadácie Orange, ktorej strategický partnerom je Centrum pre filantropiu (o nepokryte protislovenských nadáciách sme písali TU), sa na ňom podieľajú aj Nadácia Markíza a SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien. Práve SOCIA máv zozname darcov mená, ktoré stoja za zmienku: Pavol Demeš – guru piatej kolóny na Slovensku, Iveta Radičová – bývalá šéfka Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti a neskôr slovenská premiérka, Ján Figeľ – osobitý vyslanec EÚ pre náboženské slobody vo svete (túto funkciu si vymyslel sám a ono to vyšlo), veľvyslanec USA na Slovensku, holandskí veľvyslanci na Slovensku, ale aj nadácie ako Charles Steward Mott Foundation (USA), Nadácia otvorenej spoločnosti, Nadácia Pontis či Nadácia Ekopolis. Žeby práve títo menovaní patrili k dobrodejom, ktorým leží na srdci Slovensko a blaho jeho ľudu?

Čítajte TU: Pohoda: kultúrny festival alebo politické školenie mládeže? Na vlnách hudby k multi-kulti zajtrajškom! Známe mimovládne organizácie úzko spolupracujú. Minaret je len časť mozaiky

Gorily tancujú, ľudia hladujú

Je udivujúce, že zatiaľ čo figúrky z nadácií plesali, jediný zaznamenaný protest proti tejto „udalosti roka“ má na svedomí Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv, ktorý bol kedysi s trendovými mimovládkami a ľudskoprávnymi aktivistami jedna ruka. Spolu s kolegyňou Alenou Krempaskou sa vyobliekali do plesových šiat a vošli do budovy SND, kde následne rozprestreli transparent s nápisom Gorily tancujú, ľudia hladujú. Ochranka ich násilím vytiahla z budovy von. 

Podľa Weisenbachera je ples symbolom. Pokladá za absolútnu drzosť, že hoci 27. januára 2017 uplynie päť rokov od prvého masového protestu verejnosti proti politickej kauze Gorila, doteraz nikto z jej aktérov nebol obvinený či potrestaný. „Na Slovensku je 13% chudoba a tu plesajú prominenti, medzi ktorými sú možno aj ľudia, ktorí sa objavili v kauze Gorila.“ Údajný spis Gorila opisuje ovplyvňovanie politikov podnikateľskými skupinami, poukazuje na korupčné správanie ľudí na vysokých verejných postoch počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Občianska aktivistka Zuzana Wienk, zakladateľka a programová riaditeľka občianskeho združenia Aliancia Fair-play, taká prísna nie je. Minulý rok sa na plese v opere zabávala aj ona.

Aby sme však pri tej kritike nezabudli povedať to (podľa organizátorov) hlavné. Výťažok z plesu pôjde na zriadenie nového Centra včasnej intervencie v Trenčíne, ktorých iniciátorom je SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien. Bez okázalého žúru by to asi nešlo. Ples(ň)oví hostia nedokážu pochopiť, prečo mnohých ľudí táto udalosť tak rozčuľuje. Monika Flašíková – Beňová na facebooku napísala: „Na Ples v opere síce už roky nechodím, ale raz nemôžem pochopiť, aké preexponovane nenávistné reakcie dokáže aj po rokoch na sociálnych sieťach a diskusných fórach vyvolať. Je to ples organizovaný zo súkromných zdrojov, nie je financovaný zo štátneho rozpočtu (teda nie, nie je financovaný z daní nepozvaných daňových poplatníkov), donori nemajú vplyv ani na minimálnu mzdu ani na sociálnu politiku štátu, väčšina zúčastnených si lístky zakúpila a vyzbierané finančné zdroje sú čiastočne venované na charitu. Tak prečo PREBOHA toľko nenávisti a zlosti??? Veď si urobte každý radšej príjemný večer, trebárs aj s knihou alebo s dobrým filmom...“ Pani poslankyňa Európskeho parlamentu zjavne žije odtrhnutá od reality. Ľudia sa rozčuľujú práve preto, že napriek tomu, že poctivo pracujú a odvádzajú dane, Slovensko chradne a kam sa človek pozrie, chýbajú peniaze a ak sú, tak sa presúvajú do súkromných pokladničiek. Vládnuca moc je úzko prepojená s podnikateľskými subjektmi a tí, ktorí to majú na svedomí – priamo, alebo obhajovaním chorého systému, nám dávajú lekcie z tolerancie a dobročinnosti. Preto sa ľudia rozčuľujú. A hoci si o Weisenbacherovi nič pekné nemyslím, musím mu dať za pravdu: Ples v opere je symbol. Symbol systému, ktorý tu nechcem. 


reklama

Tagy článku

Odporúčame

Konšpiračná teória sa mení na realitu: Boj proti hotovosti je závažnejší ako tušíme. Nastupuje čipovanie ľudí. Sme na križovatke. Akčný plán tyranie nebývalých rozmerov

Konšpiračná teória sa mení na realitu: Boj proti hotovosti je závažnejší ako tušíme. Nastupuje...

Nálepky vo vlakoch: Kladivo na kotlebovcov. Železnice dali vytlačiť tisíce nálepiek. Takto sa rieši bezpečnosť na rizikových tratiach! Cestujúci musí rešpektovať subordináciu, aj keď mu ide o život

Nálepky vo vlakoch: Kladivo na kotlebovcov. Železnice dali vytlačiť tisíce nálepiek. Takto...

to top