Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Ťažobné eldorádo: Slovensko potrebuje nový banský zákon. Z nášho  nerastného bohatstva tučnejú zahraničné firmy. Ústavné reči sa  hovoria, chlieb sa je. Prečo štát neťaží na svojich výhradných  ložiskách?

Ťažobné eldorádo: Slovensko potrebuje nový banský zákon. Z nášho nerastného bohatstva tučnejú zahraničné firmy. Ústavné reči sa hovoria, chlieb sa je. Prečo štát neťaží na svojich výhradných ložiskách?

6. 1. 2017

vytlačiť článok

Zuzana Lipová poukazuje na chyby v tzv. banskom zákone, ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky

Nerastné bohatstvo na území Slovenskej republiky je našim spoločným majetkom. Malo by byť. My však máme tzv. banský zákon (Zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva č. 44/1988 Zb.), ktorého nepochopiteľná novela č. 498/1991 Zb. v prospech súkromných ťažiarov a neprospech štátu ako vlastníka nerastného bohatstva umožnila zlikvidovať takmer všetky štátne ťažobné aj prieskumné podniky a ich majetok predať bez verejných súťaží súkromným domácim a zahraničným spoločnostiam. V novelizovanom zákone zostal navyše starý systém výpočtov a klasifikácie zásob, čím sa stalo slovenské nerastné bohatstvo prakticky bezcenné.

Bohatstvo za babku

Ústava Slovebskej republiky – prvá hlava, prvý oddiel, základné ustanovenia: Čl. 4 (1): „Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.“

Pekne napísané, no my máme banský zákon, ktorý je v rozpore s Ústavou, minimálne s citovaným článkom. Od schválenia pochybnej novely tzv. banského zákona ubehlo 25 rokov a niekoľko ďalších novelizácií, no štát naďalej nerobí nič pre moderné ocenenie svojich výhradných ložísk (týmto termínom definuje ústava ložiská, ktoré sú vlastníctvom Slovenskej republiky), takže súkromné spoločnosti získavajú najlukratívnejšie slovenské ložiská za babku. Slovensko od všetkých banských spoločností dostáva priemerne ročne len 3,6 milióna eur za prenájom v tzv. úhradách za vydobyté nerasty. Koľko by asi ročne pribudlo do štátneho rozpočtu, keby štát sám ťažil svoje nerastné zdroje?

Čítajte TU: Čudná pomoc Bruselu slovenským poľnohospodárom: Kto na pôde nerobí, zarobí. Kto robí, toho škrtia limity. Roľníci nehádžu flintu do žita. Chcú byť pánmi na svojej pôde. Zastane sa ich vlastná vláda, parlament a prezident?

V tejto súvislosti je príkladnou kauza spojená s ložiskom mastenca v Gemerskej Polome, ktoré považujú odborníci za jedno z najvýznamnejších na svete. Americko-rakúska spoločnosť EuroGas AG si cení toto ložisko na 3,2 miliardy USD a v arbitrážnom konaní túto sumu žiada od Slovenskej republiky. Kedysi totiž prišla k dobývaciemu priestoru (administratívna hranica stanovená pre ťažbu nerastov) ako slepé kura k zrnu a teraz vetrí mastný zisk.

Čo je to vlastne ten mastenec? Je to nerast so širokým využitím naprieč celým priemyslom: používa sa v papierenskom priemysle ako plnivo papiera, kozmetickom priemysle (výroba mydiel, zubných pást, púdrov, rúžov), v textilnom priemysle (impregnácia látok), gumárenskom priemysle pri výrobe pneumatík, v sklárskom a zlievarenskom priemysle (odfarbovanie a vymazávanie foriem), chemickom priemysle ako katalyzátor, pri výrobe trhavín, ako nosič pastelových a olejových farieb, na výrobu kyselinovzdorných a zásadovzdorných nádob, na výrobu krémov na topánky, leštidiel na alabaster a mramor, vo farmaceutickom priemysle, v stavebnom priemysle sa z neho vyrábajú rôzne obklady, impregnuje sa ním drevo, primiešava sa do asfaltu, čím sa zabraňuje rozpukaniu vozovky, v keramickom priemysle (veľmi čistý mastenec sa používa na výrobu elektroporcelánu), v automobilovom priemysle sa používa na výrobu vysokohodnotných dielov.

Mastenec pod Gemerskou Polomou je veľmi kvalitný a pri predpokladanej priemernej ročnej ťažbe stotisíc ton sa životnosť bane pohybuje okolo 50 rokov. V rokoch 1987–1995 financoval štát prieskum ložiska za cca 25 miliónov slovenských korún. EuroGas AG za tieto náklady vlastníkovi ložiska (SR) nič neplatil. Mal však do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru, čo bolo v roku 1997, začať s ťažbou. Nezačal s ňou ani do roku 2004, preto mu bol, v súlade so zákonom, dobývací priestor odňatý. A dnes si nárokuje balík peňazí! Za čo?

Čítajte TU: Poplatky za závlahy: Smrteľná rana pre pestovateľov. Brusel sa opäť vyhráža Slovensku. Budeme platiť aj za dážď? Slovenská potravinová sebestačnosť ohrozená! Európska únia sa správa ako krkavčia matka

Ohrozené ložiská

Podľa súčasného banského zákona sú nedostatočné a zastaralé aj ustanovenia o ochrane a racionálnom využití nerastného bohatstva. Napríklad v ložisku zlata Banská Hodruša sa „vďaka“ nefukčným paragrafom vyťažilo takmer 7 ton zlata, ktoré sa vyviezli do Belgicka, ale Slovenská republiku z tohto „biznisu“ nemala takmer nič. Podobne sa bačuje aj v iných kútoch Slovenska. Spomeňme ložiská uránu Košice – Jahodná, zlata Kremnica – Šturec a Detva – Biely vrch alebo nerudných surovín (cementárske suroviny, magnezit, bentonit, zeolit a ďalšie), ktorých hodnota exportu dosahuje ročne okolo 220 miliónov eur.

Človeku napadne, že z akých dôvodov neťaží takéto vzácne suroviny na svojom území štát? Hoci je súčasný banský zákon deravý, nezakazuje ťažbu výhradných ložísk štátnymi podnikmi. Odpoveď sa ponúka sama: peniaze, peníze, peněži. Vo vláde i v parlamente sedia ľudia, ktorým išlo a ide o vlastný prospech a za misu šošovice sú schopní predať aj stoličku spod našeho zadku.

Geológ Milan Tréger na otázku TASR, či sa dákvantifikovať suma, o akú štát prišiel počas platnosti novely banského zákona, povedal: „Taký prepočet sme nerobili. No v roku 2000 sme vyčíslili hodnotu ťažených a neťažených ložísk na Slovensku od 90 do 270 miliárd Sk (od 3 do 9 miliárd eur). Ten veľký interval je daný rozdielnym stupňom ohodnotení zásob v ložiskách. Nie každé z nich je podrobne preskúmané, a preto existuje istá miera chybovosti odhadu. Takisto má na to vplyv aj faktor času pri ocenení zásob. Keby sme akceptovali názor environmentálnych ekonómov, že pri neobnoviteľných zdrojoch nerastných surovín je nezmyslom brať do úvahy pri faktore času úrokové miery, tak by naše zásoby dosahovali hornú hranicu hodnotového intervalu, 270 miliárd Sk (9 miliárd eur). Keď v súčasnosti vidíme, ako si zahraniční investori oceňujú naše ložiská v Gemerskej Polome, v Jahodnej alebo v Kremnici, tak sa ukazuje, že ich hodnota je vyššia a štát prichádza o veľké peniaze. V súčasnosti môže ísť celkovo o hodnotu viac ako 10 miliárd eur.“

Čo dodať? Či je taká alebo onaká vláda, stále počúvame, ako nie sú peniaze. Chýbajú v školstve, zdravotníctve, sociálnej oblasti, kam sa len pozriete. A pritom nám unikajú nie milióny, ale miliardy… Príkladom je aj súčasný banský zákon, ktorý umožňuje, aby zo slovenského nerastného bohatstva profitovali zahraničné spoločnosti a zopár domácich Judášov.


reklama

Tagy článku

Odporúčame

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie štátov. Nezákonné NATO. A čo euro? Nemecko už nenájde z EÚ cestu späť. Rusko sa vymklo kontrole Západu – a tým sa zachránilo

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie...

Islamistický teror: Cielené búranie mostov medzi kresťanmi a moslimami. Vražedná ideológia má pôvod v koráne. Bojuje sa aj pretvárkou a sladkými rečami. Prehrá ten, kto zabudne na svoju minulosť

Islamistický teror: Cielené búranie mostov medzi kresťanmi a moslimami. Vražedná ideológia...

to top