Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Rímsky klub: Lúpežní rytieri či záchrancovia Zeme? Klamstvo o nedostatku prírodných zdrojov. Účelové strašenie pre vlastný zisk. Kúpení vedci aj politici. Cieľom snaženia Nový svetový poriadok

Rímsky klub: Lúpežní rytieri či záchrancovia Zeme? Klamstvo o nedostatku prírodných zdrojov. Účelové strašenie pre vlastný zisk. Kúpení vedci aj politici. Cieľom snaženia Nový svetový poriadok

12. 12. 2016

vytlačiť článok

Zuzana Lipová poukazuje na výmysly o globálnom otepľovaní a preľudnení planéty, za ktorými stojí elitný think-tank Rímsky klub

Globálne otepľovanie, skleníkový efekt, populačná explózia, trvalo udržateľný rozvoj. Termíny donekonečna omieľané v médiách majú svojho spoločného otca, o ktorom sa však hovorí veľmi málo. Rímsky klub je jedna zo základných súčiastok globalistického buldozéra, ktorý valcuje Európu.

Naoko environmentalistický think-tank, v skutočnosti elitné svetové zoskupenie, ktorého prvým a posledným cieľom je globalizácia a nastolenie svetovej vlády. Prostredníctvom štedro financovanej skupiny vedcov a následne médií bije na poplach, že treba robiť niečo s preľudnenou planétou, lebo ľudstvo nebude mať o chvíľu dostatok zdrojov, treba bojovať proti globálnemu otepľovaniu, ktoré tu je (napriek chýbajúcim dôkazom) a spôsobujú ho práve ľudia, treba sa spájať, prepájať, napájať... na cestu jediného riešenia, a tým je Nový svetový poriadok (New World Order) s úplne novým prístupom k demokracii, trhu, ľudským právam a prírodným zdrojom.

Vrtieť verejnou mienkou

Podľa oficiálnych správ, ktoré o sebe tento elitný klub šíri, je Rímsky klub (RK) hlavným centrom vypracúvania globálnych prognóz s cieľom pôsobiť na verejnú mienku a rozvíjať dialóg s politickými činiteľmi. Nič viac vraj nechcú, iba vytvoriť predstavu o stave sveta a jeho perspektívach, modelovať dôsledky tendencií civilizačného vývoja a nachádzať v nich možné alternatívy pre ľudstvo, načrtnúť program konania pre riešenie krízových (najmá ekologických) situácií a pre prežitie ľudstva ako celku. Axiómou, z ktorej pritom RK vychádza, je, že svetové problémy treba analyzovať systémovým spôsobom.

Nepochybne, takáto formulácia o systémovej analýze znie krajšie, ako keď natvrdo poviete, že je nutné zriadiť celosvetovú vládu, ktorá by sama rozhodovala o tom, koľko sa bude rodiť detí. „Planetárny režim by dostal zodpovednosť za rozhodovanie týkajúce sa optimálnej veľkosti ako svetovej, tak regionálnej populácie. Každá krajina by dostala pridelené určité číslo v rámci svojich regionálnych limitov. Svetová vláda by však mala právomoc tieto limity vynucovať.“ (Zdroj.)

Rímsky klub založil v roku 1968 taliansky podnikateľ Aurelio Peccei, no o tom ako a prečo, o kúsok ďalej. V roku 1972 zverejnil RK svoje prvé varovanie v publikácii Limity rastu, v ktorej autori strašili, že zásoby zdrojov po vydrancovaní vyspelou in­dustriálnou spoločnosťou ma­jú zostupnú tendenciu, no neza­držateľná populačná explózia, a s ňou spojený rast konzum­nej spotreby, naopak, prudko vzrastá. V roku 1976 vydáva Paul Ehrlich, člen RK, knižku Populačná bomba, v ktorej píše: „Musíme prestať s našou snahou liečiť symptómy a prikročit k vyrezaniu rakoviny. Táto operácia bude zrejme vyžadovať mnoho brutálnych a bezcitných rozhodnutí.

V roku 1993 vychádza publikácia Prvá globálna revolúcia, v ktorej sú aj takéto perly: „Zdá sa, že ľudia potrebujú spoločnú motiváciu v podobe spoločného nepriateľa, aby sa dokázali spojiť a spolupracovať... hľadanie obetných baránkov je taktika stará ako ľudstvo samo. Keď neviete, čo s domácou politikou, odveďte pozornosť k hrozbám zvonka. Zjednoťme národy proti vonkajšiemu nepriateľovi, buď skutočnému, alebo na tento účel vymyslenému... Pri hľadaní nového nepriateľa, ktorý nás zjednotí, nám napadlo, že sa na tento účel dá využiť znečistenie, hrozba globálneho otepľovania, nedostatok vody, hladomor a podobne..."

Vodou na mlyn pre plány Rímskeho klubu bola chyba, ktorá vznikla v 60. rokoch minulého storočia na základe približných výpočtov počtu obyvateľov Zeme vo vzdialenejšiej budúcnosti. Astronomické čísla spôsobili verejnú paniku, lebo podľa výpočtov malo na Zemi žiť v roku 2035 12 miliárd ľudí, v roku 2070 už 24 miliárd a pri znižovaní úmrtnosti mal v roku 2100 počet obyvateľov planéty dosiahnuť 100 miliárd. Podľa predpokladov až 90% populácie vraj bude v treťom svete. Napriek kritikom, ktorí upozorňovali, že populačná explózia sa začíná prirodzenou cestou zmierňovať, začalo sa s plánováným i s praktickým obmedzovaním rastu svetovej populáce. Hrozba preľudnenia sa stala zásadným argumentom v boji proti rodiacemu sa životu predovšetkým v krajinách tretieho sveta.

Strašiak apokalypsy je stále priživovaný novými „vedeckými“ poznatkami a takmer nikde sa nehovorí o tom, že za súčasných podmienok je Zem schopná uživiť 13 až14 miliárd hladných krkov, čo je dvojnásobok súčasného stavu, a s rozvojom vedy sa možnosti nepochybne ešte výrazne zvýšia. Na Zemi sú obrovské plochy neobrobenej pôdy, veľké rezervy skrýva aj svetové osídlenie, v niektorých krajinách je práve nedostatok obyvateľstva brzdou ich hospodárskeho rozvoja. A čo je najdôležitejšie, no médiá o tom akosi cudne mlčia, nedostatok potravín nie je vyvolaný nedostatkom prírodných zdrojov, ale ich nespravodlivým rozdelením.

Čítajte TU: Tajné spolky: Neviditeľná ruka politiky. Čo majú Rotary Club International a Lions Club International so slobodomurármi? Všetky cesty vedú k rovnakému cieľu. Príprava moderného otroctva

Skleníkový (d)efekt

Už roky sa píše, že výfukové plyny a emisie tovární spôsobujú tzv. skleníkový efekt, dôsledkom čoho sa v blízkej budúcnosti nebezpečne zvýši teplota ovzdušia, roztopia sa ľadovce a morská hladina stúpne a zaplaví rozsiahle osídlené plochy pevniny. Už v roku 1995 na mezinárodnej konferencii o podnebí v Berlíne experti z AccuWeather tieto apokalyptické vízie ekológov vyvrátili. Podľa nich sa nepreukázalo, že by človek významnejšie ovplyvňoval celkové podnebie a že by oxid uhličitý pôsobil na zvyšovanie teploty. Navyše nič nenasvedčuje tomu, že by se teplota Zeme zvyšovala.

Podobné je to i s poplašnými správami o nebezpečí stenčovania ozónovej vrstvy ľudskou činnosťou. Napríklad množstvo škodlivého chlóru, uvoľneného zo sprejov, je úplne zanedbateľné. Príroda uvolňuje ročne 650 miliónov ton chlóru, aerosoly iba 0,75 milióna. Diery v ozónovej vrstve existovali dávno predtým, než se začaly spreje používať. V tejto súvislosti je však namieste otázka, ako je možné, že sa v mene boja s globálnym otepľovaním presadzujú biopalivá, hoci pri ich spaľovaní sa uvolňuje viac skleníkových plynov, než pri spaľovaní palív fosílnych. Dokonca existujú štúdie, podľa ktorých je energetická bilancia celého výrobného procesu biopalív záporná, čiže viac sa spotrebuje než napokon získa.

Rytierov environmentalizmu, ktorí tiahnu do boja proti skleníkovému efektu, to však netrápi. Žily im netrhá ani vyrúbavanie dažďových pralesov, ktoré dnes ustupujú energetickým plodinám, lebo ich pestovanie je lukratívne dotované. Plantážnici zrovnávajú so zemou celé dediny. Milióny ľudí prichádzajú o svoje domovy, len aby bolo miesto pre palmu olejnú. Energetické plodinyvytlačili z polí produkciu potravín a spôsobili hlad v rozvojových krajinách. V rokoch 2005 – 2008 ceny potravín vzrástli o 83%. Pre chudobných, ktorí na jedlo minú 50 % až 80 % svojich príjmov, je to katastrofa. Takto sa rytieri nesprávajú, iba ak tí lúpežní.

Rímský klub tvorí presne stovka bývalých politikov, biznismenov a ďalších vplyvných osobností z celého sveta. Číslo 100 je nemenné a striktne dodržiavané, preto je členstvo v RK veľmi prestížnou záležitosťou. Sekretariát a medzinárodné centrum RK sídli od roku 2008 vo Winterthure vo Švajčiarsku. Pridruženými organizáciami sú národné asociácie pre Rímsky klub. V súčasnosti ich funguje 35 vrátane Slovenskej asociácie pre Rímsky klub. Súčasťou organizačnej štruktúry Rímskeho klubu je aj Európske podporné centrum Rímskeho klubu (The Club of Rome - European Support Center) so sídlom vo Viedni.

Za posledné roky fungovania RK by sme medzi jeho členmi našli zaujímavé mená: vysokého funkcionára OSN Maurica Stronga, bývalého sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, bývalého amerického viceprezidenta Al Gora, majiteľa CNN Teda Turnera, bývalého generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu, bývalého tajomníka OSN Kofi Annana, bývalého prezidenta USA Billa Clintona, zakladateľa Microsoftu Billa Gatesa, finančníka a špekulanta Georgea Sorosa, bývalého britského premiéra Tonyho Blaira, sivú eminenciu americkej zahraničnej politiky Henryho Kissingera, belgického princaFilipa, holandskú kráľovnú Beatrixči bývalých predsedov Európskej komisie Romana Prodihoa Jacquesa Delorsa. Členom RK bol aj oslavovaný demokrat Václav Havel. 

Čítajte TU: Agenda 21: celosvetová tyrania, alebo trvalo udržateľný rozvoj? USA sú za depopuláciu planéty. Akú úlohu zohráva Slovensko? Koho vyhodíme z kola von? Prví pôjdu chudobní...

Mosty medzi Východom a Západom

Zrodu Rímskeho klubu predchádzalo zopár udalostí, kde významnú úlohu zohral aj Sovietsky zväz. RK a politické špičky bývalého ZSSR spolupracovali, a podľa všetkého sa nič nezmenilo. Posledný vodca ZSSR Michail Gorbačov v rokoch 1994 – 2000 spolu s Mauricom Strongom pracoval na tzv. Charte Zeme, programovom dokumente Rímského klubu.

Po karibskej kríze, kedy hrozila 3. svetová vojna, si niektorí sovietski lídri uvedomili, že napätie medzi kapitalistickým a komunistickým svetom treba zmierniť. Hľadali na Západe ľudí ochotných spolupracovať. Významnú úlohu zohral Jermen Michailovič Gvishiani, ktorý patril k najvyššej sovietskej smotánke a bol podpredsedom štátneho výboru pre vedu a techniku ZSSR. S Jermenovou sestrou Laurou sa oženil Jevgenij Primakov, ktorý v 90. rokoch 20. storočia vstúpil do najvyššej politiky (minister zahraničných vecí, ruský premiér, v čele KGB). A práve tento Gvishiani si všimol istého Pecceia.

Aurelio Peccei sa narodil v Turíne, tu v roku 1930 získal doktorát. Zaujímavé je to preto, lebo jeho dizertačná práca bola o Leninovej novej ekonomickej politike (NEP). Po škole bol na študijnom výlete v Sovietskom zväze, potom nastúpil do firmy Fiat a pôsobil v jej pobočkách v ZSSR a v Číne. Po 2. svetovej vojne riadil pobočky Fiatu v Latinskej Amerike. V roku 1965 vo vojenskej akadémii v Buenos Aires predniesol Peccei prejav o tom, že Západ by mal pomôcť Juhu a Východu, aby tak za Západom nezaostávali. Západ by mal sám seba pripraviť o svoj náskok. Text prejavu sa dostal až ku Gvishianimu. Pecceiho pozvali do Moskvy. Časť sovietskych kruhov zaujali Pecceiho názory, že by mala vzniknúť jediná svetová vláda, ktorá by v rámci OSN riadila celú Zem a prerozdeľovala jej bohatstvo.

Vďaka Gvishianimu sa Peccei zoznámil s Alexandrom Kingom, generálnym riaditeľom OECD pre vedu (mimochodom, King je autor už spomínanej publikácie RK Prvá globálna revolúcia ). King bol Pecceiho pravou rukou. A dvere u popredných štátnikov sveta boli dokorán otvorené.

V Prvej globálnej revolúcii je aj tento Pecceiho výrok: „Akokoľvek rúhavo to môže znieť, demokracia už nestačí na riešenie úloh, ktoré stoja pred nami. Zložitosť a technická povaha dnešných problémov znamená, že volení zástupcovia niekedy nedokážu včas prijať potrebné kompetentné rozhodnutia.“

Nie je náhoda, že v 70. rokoch sa Rímsky klub v OSN zúčastnil diskusií o tzv. NIEO (New International Economic Order), kde zaznel návrh na zavedenie socialistického globálneho plánovania a prerozdeľovania zo Severu na Juh. V roku 1972 RK zorganizoval v Rakúsku založenie výzkumného ústavu IIASA (International Institute for Applied Systems Analysis). Úlohou tohto ústavu je vytvárať známe strašidelné scenáre. Prvým predsedom rady IIASA bol v rokoch 1972 – 1987 práve Jermen Michailovič Gvishiani.

Postavy a figúrky

V súvislosti s Rímskym klubom sa spája jedno veľmi známé meno: David Rockefeller. Práve v jeho talianskom sídle v Bellagiu bol údajne elitný spolok založený. Je to viac než pravdepodobné, Rockefeller je predsa prominentným členom skupiny Bilderberg už od jej zrodu, čestným predsedom Council on Foreign Relation (Výbor pre zahraničné vzťahy) a zakladateľ Trilaterálnej komisie. Všetky tieto organizácie združujú osoby z najvplyvnejších politických a ekonomických kruhov.

Ďalšou podstatnou postavou v RK je Maurice Strong. Ropný magnát (zvláštne, že práve ropný establišment hrá prvé husle v environmentalizme) založil v roku 1972 UNEP – ekologický program OSN, pod ktorý spadá IPCC (Intergovernmental Panel on Climate Change – Medzinárodný panel pre klimatické zmeny). Keď v roku 1992 vznikla Commission on Global Governance (Komisia pre svetovládu) s podporou OSN, medzi jej členmi nechýbal Strong. Komisia o tri roky neskôr publikovala správu, v ktorej vyzývala k presunu moci z národných štátov na úroveň OSN. V rokoch 1997–2005 bol Strong pravou rukou generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana a mal reformovať OSN. Strongove predstavy vládnutia vo svete dodnes presadzuje Inštitút pre globálne vládnutie sídliaci v Bruseli (Global Governance Institute).

O tom, že niečo nie je po kostolnom poriadku, hovorí aj fakt, že správy klimatického panelu OSN sú politicky cenzúrované a zamlčiavajú dôležité vedecké výskumy. Aféra Climategate (rok 2009), kedy unikla korešpondencia vedcov z IPCC, odkryla rozsiahly podvod (prepis mailov TU). Vedci, ktorí kŕmili klimatologické konferencie a médiá tézou o globálnom otepľovaní, márne hľadajú dôkazy. A napriek tomu sa „globálny otepľovací“ monsterplán ďalej plní.

Medzi ďalšie aféry, ktoré otriasli dôverou v klimatologickú vedu, môžeme spomenúť zapojenie NASA do manipulovania s dátami či ospravedlnenie IPCC za poplašnú správu, že ľadovce v Himalájach sa do roku 2035 roztopia. V minulosti sa proti hystérii globálneho otepľovania postavilo vyše 30 000 vedcov. Medzi nimi napríklad aj profesor Antonio Zichichi – taliansky jadrový fyzik, prezident Svetovej federácie vedcov, objaviteľ prvej častice antihmoty. V decembri 2007, pri príležitosti mezinárodnej klimatickej konferencie na Bali, Zichichi podpísal Otvorený list generálnemu tajomníkovi OSN, v ktorom protestuje proti tomu, čo se deje v klimatológii.

Hlasy kritikov sú však umlčiavané alebo bagatelizované. Nie náhodou, v hre ide o veľa – globálnym otepľovaním sa ospravedlňuje presun peňazí z peňaženiek daňových poplatníkov do trezorov privilegovaných skupín. Dánský štatistik Bjorn Lomborg o plánoch EÚ znížiť do roku 2020 svoje emisie o 20% voči hladinám z roku 1990 povedal: „To by stálo asi 250 miliárd USD ročne. Keby takto investovali celých 80 rokov až do roku 2100, mohli by znížiť oteplenie o dvadsatinu stupňa Celsia, tj. 0,05°C. Podľa toho zaplatíme jeden dolár, aby sme odvrátili ekologické škody za 2 centy.“

A politici schvaľujú zákony, ktoré túto megalúpež umožňujú. Dovidenia v Novom svetovom poriadku, priatelia!


reklama

Tagy článku

Odporúčame

Demokracia kvitne: Domovník Budaj a Farizej Smatana spojili sily. Z údajného udavača a potvrdeného klamára poslanec. Z údajného pedofila a potvrdeného udavača poslancov asistent

Demokracia kvitne: Domovník Budaj a Farizej Smatana spojili sily. Z údajného udavača a...

Vojna s Ruskom inými prostriedkami: Klamári ako strážcovia pravdy. Európsku jednotu ubránia armády NATO. Postavia si na čelo führera v sukni? Kaviareň na hojdačke

Vojna s Ruskom inými prostriedkami: Klamári ako strážcovia pravdy. Európsku jednotu ubránia...

to top