Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Propaganda bez hanby: Dlhy symbolom štedrosti doby! Žijeme z ruky do úst. Smiešne platy, smiešne dôchodky, žiadna budúcnosť. Nové zločiny prekryli tie staré. Sme slepí blázni v klietke slobody

Propaganda bez hanby: Dlhy symbolom štedrosti doby! Žijeme z ruky do úst. Smiešne platy, smiešne dôchodky, žiadna budúcnosť. Nové zločiny prekryli tie staré. Sme slepí blázni v klietke slobody

6. 12. 2016

vytlačiť článok

Redakcia Protiprúd porovnáva prednovembrové časy neslobody s dnešným životom stratených ideálov v klietke slobody

Kam sme to teda od toho slávneho Novembra ´89 dopracovali? Nuž, povedzme si pravdu, že propagandy je toľko isto (ak nie viac) ako predtým, akurát sa nekoríme Moskve, ale v mene plurality velebíme hneď dve centrá pravdy, lásky a spravodlivosti – Washington a Brusel. Všetko, čo fungovalo, sme zlikvidovali, spoločný majetok sme rozpredali, či skôr rozdali domácim špekulantom a „zahraničným investorom“, tradičnú rodinu sme vysmiali, vlastenectvo zavrhli, kritické hlasy kriminalizujeme. Sme sledovaní na každom kroku sofistikovanou technikou, no stále sa tvárime, že sme slobodní ľudia v slobodnom svete. Bloger Cudzinec si myslí, že sme blázni, ktorí by konečne mali otvoriť oči.

Milosrdná výberová pamäť

Vieš, prečo mnohí ľudia nadávajú na socializmus? Otázka padla pri posedení s kamarátmi, kam prišiel aj náš starý kolega z oných čias, keď ľudia ešte v pravdu a lásku verili. No? Pretože je jednoduchšie na niečo nadávať, než priznať – mýlil som sa, uškrnul sa kolega.

Často sa aj sám zasmejem, keď čítam v blogoch a diskusiách, ako sme zásluhou členstva vo východnom bloku zaostali za vyspelým Západom. Neraz sa pousmejem nad spomienkami, súvisiacimi s radmi pred obchodmi a ľuďmi, ktorí čakali na podpultový tovar (hovorilo sa mu aj úzkoprofiláč). Ľudia majú výberovú pamäť, je to však pochopiteľné, pretože ak by mali v sebe nosiť celý život horkosť rôznych sklamaní, asi by mnohí neprežili, a tak si všetci pamätáme len to, čo nás poteší (mňa nevynímajúc). Byť objektívny, to je priam nadľudské a nie vždy možné.

Dlhy sú vraj symbolom akejsi štedrosti doby – ľudia si môžu požičiavať, pretože vedia splácať. Málokto však premýšľa nad tým, ako je to naozaj. Nezabudnem na diskusiu v roku 1991, keď ma jeden ekonóm zanietene presviedčal, akým zločinom bola menová reforma v 50. rokoch (minulého storočia). Dnes je jeho firma našou dodávateľskou spoločnosťou, a pri spomienke na našu niekdajšiu diskusiu je akýsi zamračený. Svojím spôsobom to chápem, ťažko sa dá obhájiť nekontrolovaná „dotlač” európskej meny podľa bruselských pohlavárov. Psst, o tom by sme nemali hovoriť, že niekto sa správa ešte nezodpovednejšie, než kedysi komunisti… Ani o tom, ako nás okráda denne oveľa viac, než oni kedykoľvek predtým.

Čítajte TU: Partizáni novembra 1989: Biť sa o moc, majetky a postavenie vedeli dokonale. Nechali sme sa opiť plesnivým rožkom. Spoločenské zmeny vyplavujú na povrch spoločenský odpad. Budúce generácie nás budú zrejme preklínať

Žobračenky zvané platy

Idete na úrad a kým nájdete, čo hľadáte, vidíte aj čakajúcich ľudí, ktorí dnes nevedia zohnať prácu, poväčšine 40, 50 či viacročných. Záujem o ich služby by aj bol, lenže problém je v tom, ako vidia svet a koľko rozumu v hlave nosia – už akosi nemajú chuť drieť za nejakú žobračenku a tváriť sa, že je to vlastne v poriadku. Majú rodiny a potreby, ktoré nemôžu ignorovať – lenže pre mnohých sú len flákači, ktorým sa nechce robiť.

Aj tak sa dá vidieť svet, no človek v zrelom veku už musí myslieť aj kúsok dopredu, pretože čas sa zastaviť nedá. Život z ruky do huby sa mu môže raz vypomstiť, a obvykle sa aj tak stane vo chvíli, keď ide žiadať o priznanie dôchodku. Najprv ho pokladali za flákača, lebo nechcel zle platenú prácu, a keď ju vzal, v čase žiadosti o dôchodok ho pokladajú za nezodpovedného somára, ktorý nemyslel na budúcnosť. Ani z voza, ani na voz...

Takže, kde je vlastne pravda? Údajne na dne pohára vína. Poznám takých, čo ju tam pravidelne hľadajú, no vždy objavia to isté – opicu s boľavou hlavou. Celkom ma zaujme, ako ľudia, hovoriaci o zločinoch 50. rokov (20. storočia – pozn. red.) a hlavne problémoch, súvisiacich s obnovou hospodárstva a nešvármi, ktoré tú dobu sprevádzali, pokladajú dnes za zločincov aj tých, ktorí odmietajú novú (bruselskú) verziu kolektivizácie – niečo v zmysle: my vyvoláme konflikty, urobíme intrigy a spôsobíme škody, a vy to solidárne zaplatíte.Akoby zabudli, že práve v oných 50. rokoch to pokladali za zločin – žiadať solidaritu, a to bol vtedy starý kontinent po krvavom svetovom konflikte, čo dnes zjavne nie je. V ich očiach je zrazu každý kritik týchto súčasných postupov pomaly asociálnym živlom.

Už dávno sme mali mať vyrovnaný rozpočet… Skoro som vyprskol smiechom, keď som tieto slová počul od istého uctievaného ekonóma, ktorý ešte nie tak dávno radil vládam, neschopným ani len uvažovať o vyrovnanom rozpočte. Asi by nevedel vysvetliť, prečo sme mali do roku 1991 prebytkové rozpočty, a to aj napriek nezodpovedným komunistom. Jeden mi hovoril, že to boli len bludy, lebo v skutočnosti bolo všetko rozvrátené a zničené, ale keď som bezočivo pripomenul, že predaj zničených vecí plnil štátnu kasu až do roku 2010, akosi zmĺkol. Chápem, ťažko sa obhajuje, že starinárstvo zarába toľko.

Čítajte TU: Nepriatelia štátu: Živnostník a zamestnanec. Úľavy a benefity len pre privilegovaných. Nadnárodné spoločnosti majú na Slovensku raj. Korupcia sa dedí z vlády na vládu. Robiť, platiť dane a včas umrieť

Chce to už otvoriť oči

Blížia sa Vianoce v tejto naozaj čudnej dobe, keď ľudia hromadia dlhy a elity sľuby. Sviatky pokoja a mieru, počas ktorých sa veselo v rôznych končinách sveta bojuje a zabíja... (To všetko asi len pre nezodpovednosť istého podniku, ktorý stratil niekde tatrovku vyradených zbraní. Musela to byť naozaj kvalita, keď v očiach našich moralistov zakryla celé vlaky a konvoje zbraní, ktoré na miesta konfliktov doviezli naši kritici).

Dnes si oči zakrývame, aby sme nevideli pravdu (nielen o Rusku) o našich spojencoch. Mám obavy, že raz si na ich „prosbu” vezmeme ihlicu a vypichneme oči, aby sme nevideli pravdu, aká naozaj je. Však musíme byť solidárni, nie? Len či nám bude mať kto darovať slepeckú palicu...

Je čas tie oči otvoriť a vidieť, čo sme za bláznov. Pretože problémy dneška nie sú o tom, čo bolo kedysi, v našej mladosti, ale o tom, čo sme (údajne s rozumom) pripustili – o hydre klamstva, pokrytectva a falošného priateľstva.

Zdroj.


Tagy článku

Odporúčame

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom starého problému. Stálo za pádom WTC použitie takzvaného studeného lasera? Kombinácia tajnej zbrane a experimentu masovej manipulácie

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom...

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie štátov. Nezákonné NATO. A čo euro? Nemecko už nenájde z EÚ cestu späť. Rusko sa vymklo kontrole Západu – a tým sa zachránilo

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie...

to top