Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Donald Trump: Žiadny svätec, pre kresťana však jediná voľba. Hillary presadzuje politiku odporujúcu realite. Šírenie univerzálnych hodnôt? Genocída kresťanov na vrub demokratov. Kritické myslenie Západu na hrane priepasti

Donald Trump: Žiadny svätec, pre kresťana však jediná voľba. Hillary presadzuje politiku odporujúcu realite. Šírenie univerzálnych hodnôt? Genocída kresťanov na vrub demokratov. Kritické myslenie Západu na hrane priepasti

11. 10. 2016

vytlačiť článok

Martin Čejka porovnáva politické koncepty súčasných amerických prezidentských kandidátov a dochádza k záveru, že Hillary predstavuje neporovnateľne väčšie nebezpečenstvo pre Ameriku a svet ako jej protikandidát

„Sú USA môj boj? Nie sú.
Sú USA moja starosť? Nie sú.
Mám si z toho niečo robiť? Nemám.
Tak načo sa rozčuľujem?“
Parafráza výroku Richarda Načeradca (z knihy „Muži v offsidu“).

Niekomu však svedomie nedá, a to prinajmenšom z dvoch dôvodov: po prvé, u človeka sa vo všeobecnosti prejavujú vrodené sklony mať názor na všetko; a po druhé, vplyv Spojených štátov predsa len prekračuje ich hranice, čím spĺňajú kritérium veľmoci, ktorá ešte notabene nedávno míňala na zbrojenie viac peňazí ako všetky ostatné štáty sveta dohromady.

Vítaný aj nevítaný

Ak dovtedy nedôjde k armagedonu, čo by hádam nemalo, tak sa v amerických voľbách proti sebe postavia Donald Trump za republikánov a Hillary Clintonová za demokratov. Aj keď v prvom prípade to nie je úplne presné. Zatiaľ čo Clintonová má plnú podporu svojej strany, ktorej čelní predstavitelia dokonca kuli pikle, aby v primárkach oslabili jej úprimne socialisticky zmýšľajúceho protikandidáta Bernarda „Bernieho“ Sandersa, o Trumpovi sa to vzhľadom na republikánske špičky povedať nedá.

Extra

Proti Donaldovi Trumpovi sa v radoch Republikánskej strany zdvihla hneď od začiatku vlna nevôle, ktorá ani časom nezoslabla, ba naopak, niektorí známi republikáni dokonca verejne podporili demokratickú kandidátku Clintonovú.

Dôvody odmietavého postoja časti republikánov sú v podstate tri. Prvým z nich je obrana straníckych záujmov. Ako bystro naznačil francúzsky nacionalista a rojalista Charles Maurras vo svojich dielach (najmä L’Enquete sur la Monarchie), „čiastkový pohľad skupinových záujmov je pravidlom demokracie“ a strany sledujú predovšetkým svoj prospech, prípadne blaho tých, ktorí ich podporujú. Republikánskych aparátnikov desí predstava, že je niekto nezávislý od „rodiny“ a vymyká sa nielen straníckej poslušnosti, ale aj sieti, ktorá jej členov spája predstieranou úctou a láskou, ale v skutočnosti zákulisnými čachrami. To, čo tak naháňa strach napríklad republikánskemu predsedovi snemovne reprezentantov Paulovi Ryanovi, však na druhej strane priťahuje k Trumpovi milióny Američanov unavených dlhoročnou hrou na stranícku demokraciu, keď sa, slovami Dona Fabrizia z knihy Gepard, „všetko mení, aby všetko zostalo po starom“. Navyše majú ľudia oprávnený pocit, že strany tak neodrážajú posvätnú vôľu ľudu, a v „rebelovi“ Trumpovi vidia výraz vzdoru proti (vše)mocným politikom, ktorí nehľadia na záujmy národa, ale svoje vrecká, prípadne lóže a pod. To je napokon širší jav, ktorý vidíme aj v Európe, kde silnejú strany podporované tzv. „protestnými hlasmi“ zúfalých občanov.

Druhý dôvod odporu proti Trumpovi v radoch republikánskych funkcionárov úzko súvisí s prvým. Miliardár Trump totiž nie je dostatočne viazaný vďačnosťou najväčším sponzorom, ktorí na činnosť strany štedro prispievajú. Bolo by naivné domnievať sa, že to rôzne nadnárodné aj národné spoločnosti robia z ľudomilnosti či ideového zápalu. Je ťažko mysliteľné, že by veľké spoločnosti nešetrili milióny dolárov na politiku, ktorá by nevyhovovala ich záujmom alebo ich dokonca pripravila o dobrodenie tohto sveta, hoci by sa to malo stať v mene všeobecného prospechu spoločnosti. Trump sa tomuto súladu vymyká, čo napokon rád zdôrazňuje, a svoju kampaň na republikánskeho prezidentského kandidáta si v podstate platil zo svojich prostriedkov. Na lepšie pochopenie spolužitia mocného biznisu s americkou politikou nám môže poslúžiť Trumpova demokratická protikandidátka Hillary Clintonová, ktorá si za prednášku účtuje vyše dvestotisíc dolárov. Nikoho azda neprekvapí, že „najvedychtivejšími“ organizáciami sú také vplyvné finančné spoločnosti ako Goldman Sachs, UBS, Morgan Stanley alebo Bank of America Merrill Lynch, teda zástupcovia povestného Wall Streetu. Hoci sa všetko deje pod rúškom túžby po poznaní, v skutočnosti ide o legálnu formu úplatku, pretože Clintonová môže asi len ťažko vysvetliť bankárom niečo, čo by nevedeli, nanajvýš im bude patrične vďačná, čo sa prejaví aj činmi. Celý americký politický systém je vlastne založený na podobnej korupcii, a tak rozhorčené lamenty USA nad skazenosťou niektorých černošských aj nateraz belošských krajín vyznievajú značne pokrytecky. A rovnako ako v prvom prípade aj tu platí, že to, čo profesionálni politickí predáci považujú za Trumpovu slabinu, je pre nemalé zástupy sprostého ľudu o to väčším dôvodom na jeho podporu.

Obama v šatách

Čítajte TU: Zabudnuté memento: Dobyvačná vojna – červená niť tiahnuca sa dejinami USA. Nechcete nám predať svoju vlasť? Tak si ju vezmeme! Mexiko bolo prvé. Dnes už je to norma

Falošná pesnička

Dôležitým – keď nie hlavným – dôvodom, prečo leží Trump časti republikánskeho aparátu v žalúdku, je konečne jeho pohľad na zahraničnú politiku, ktorý sa vzďaľuje od doteraz neochvejných neokonzervatívnych a bushovských dogiem, ktoré si osvojila aj administratíva Baracka Husseina Obamu. Trump svoju víziu zahraničnej politiky načrtol najmä v prejave na akcii usporiadanej think tankom Center for the National Interest a zhrnul ju slovami: „Na prvom mieste Amerika (America First), to bude hlavným a nadradeným motívom môjho prezidentovania.“

Trump hovoril o „falošnej pesničke globalizmu“, ktorej nemieni „ďalej podriaďovať túto krajinu alebo jej národ“. Zdôraznil, že chce dať priestor „nadaným odborníkom s čerstvým prístupom a praktickými nápadmi“ namiesto ľudí, ktorí sú „zodpovední za množstvo neúspešnej politiky a neustálych vojen“. Podľa neho „všetko začalo nebezpečnou myšlienkou, že z krajín, ktoré nemali skúsenosti alebo nemali záujem, môžeme urobiť západné demokracie“, a on osobne nemieni „šíriť ,univerzálne hodnoty‘, ktoré všetci nevyznávajú“. Uviedol zároveň, že súčasná americká politika viedla k destabilizácii Blízkeho východu a „intenzívnemu prenasledovaniu a genocíde kresťanov“. Prístup USA ako veľmoci vyjadril Trump týmito slovami: „Veľmoc chápe, že opatrnosť a zdržanlivosť sú prejavom sily.“ Sľúbil, že sa nebude „riadiť v prvých krokoch vojnou a agresiou“ a „nepovedie zahraničnú politiku bez diplomacie“. A pokiaľ ide o stret veľmocí, uviedol: „Chceme žiť v zhode a mieri s Ruskom a Čínou. S týmito dvoma národmi máme vážne nezhody, nebudeme si nič nahovárať. Ale nie sme odsúdení na to, aby sme boli nepriatelia. Mali by sme hľadať spoločnú rovinu na základe spoločných záujmov.“

Protekcionizmus a izolacionizmus

Taký príhovor, pochopiteľne, vzbudil zdesenie v neokonzervatívnych kruhoch, ktoré sú spojené nielen s republikánmi, ale aj s demokratmi. Známa neokonzervatívna komentátorka Jennifer Rubinová ho označila za „toxickú zmes protekcionizmu a izolacionizmu“. Iní v rozhorčení naznačovali, že Trump je Putinov agent (čo sa dnes s obľubou používa namiesto predsa len zastaraného „agenta Wall Streetu“ či „agenta Vatikánu“). Mnohí vplyvní republikáni vyhlásili, že Trumpa nebudú voliť, a neokonzervatívny mudrc Robert Kagan dokonca zo strany vystúpil, pretože ho vyľakal „fašizmus“. Zrejme mu prekážalo, že by mal byť na prvom mieste americký národ, pričom každé malé dieťa predsa vie, že toto gójom neprislúcha a že výsada kladenia vlastného národa na prvé miesto je vyhradená len vyvoleným.

Avšak, pokiaľ ide o prosemitizmus, tak Clintonová a Trump si mohli pokojne vymeniť svoje príhovory, ktoré si pripravili pre židovskú lobistickú organizáciu AIPAC (Americko-izraelský výbor pre verejné záležitosti), a nikto by nezbadal žiadnu zmenu. Obaja kandidáti ich navyše predniesli v predpísanom predklone. No je pravda, že aj napriek tomu vzbudzuje Trump istú nervozitu v židovských kruhoch a medzi izraelskými politikmi. V tejto veci by som teda dal na stáročiami preverený inštinkt „starších bratov“, hoci ani ten nemusí byť bezchybný (dôkazom toho je napríklad obdivná láska, ktorú chovali k nemeckému národu a ktorá sa ukázala byť trochu neprezieravá).

Za pozornosť určite stojí, že časť republikánov, ktorá je otvorene pripravená hlasovať pre Trumpovu zahraničnú politiku za Clintonovú (na ktorú koniec koncov Kagan vždy spieval chválospevy), týmto odhaľuje rebríček svojich hodnôt. Zvolený prezident totiž bude vyberať nového člena Najvyššieho súdu USA za nedávno zosnulého sudcu Antonina Scaliu, katolíka známeho svojím konzervatívnym zmýšľaním. Trump vyhlásil, že by chcel na jeho miesto niekoho podobného, zatiaľ čo Clintonová sa bude snažiť posunúť najvyšší súd čo najviac doľava. Svedectvom jej postojov sú slová ohľadom potratov: „Zákony treba podporiť prostriedkami a politickou vôľou. Musia sa zmeniť hlboko zakorenené kultúrne vzorce, náboženské presvedčenia a spoločenské dôrazy.“ Najvyšší súd predstavuje prostriedok, ako z federálnej pozície prinútiť jednotlivé štáty, aby prijali nemravné zmeny, pričom, ako vyplýva z viet Clintonovej, nemožno počítať so žiadnymi výnimkami pre katolícke inštitúcie, ako sú napríklad nemocnice. Preto je pomerne dôležité, kto obsadí miesto na Najvyššom súde USA, navyše v momente, keď sa jeho nálady prikláňajú k nezadržateľnému pokroku. Je teda zrejmé, že neokonzervatívci a niektorí bushovci sú ochotní obetovať kultúrne a mravné otázky týkajúce sa amerického národa len preto, aby pokračovala vysnívaná „kreatívna deštrukcia“, ktorá má upevniť „Nový svetový poriadok“.

Trump na Dunaji

Čítajte TU: Podpora Donalda Trumpa na Slovensku: Prečo slovenského voliča zaujíma americký kandidát na prezidenta? Je to forma protestu proti establišmentu! Provokácia a rebélia navzdory mediálnej masáži

Katolíci za Trumpa

Pokiaľ ide o rozdelenie katolíckych hlasov v nadchádzajúcich amerických prezidentských voľbách, je na mieste obava, že väčšina sa nechá zvábiť žiarivými zajtrajškami v podaní Hillary Clintonovej. Je to dané nielen tým, že v USA bujnie františkovský katolicizmus, ale aj skutočnosťou, že nemalú časť z nich tvoria tzv. Hispánci, teda prisťahovalci z Latinskej Ameriky (v poslednom čase ich však čoraz viac prechádza k protestantom alebo na ateistickú vieru). A voči farebným „menšinám“ uplatňujú demokrati, ale robil to aj Bush junior, politiku hladenia, potľapkávania a rozdávania peňazí z vreciek pracujúceho ľudu. Ako hovorí klasik: Prečo ich nevoliť, keď nám dávajú?

Ale už od začiatku sa našli aj katolíci, ktorí sa postavili za Donalda Trumpa. U nás zrejme najznámejším z nich je konzervatívny mysliteľ a komentátor Pat Buchanan, milovníci filmu potom možno poznajú herca Roberta Daviho, ktorý ako jeden z mála zo sveta zábavy upozorňuje na vraždenie nenarodených detí a ľavicové postoje Hollywoodu. Ďalšou bola napríklad „oceľová lady“ Phyllis Schlaflyová, vedľa ktorej vyzerala väčšina republikánskych konzervatívcov ako krajní anarchisti. Dôvody, prečo sa katolíci vyslovujú za Trumpa, sú, pochopiteľne, rôzne. Jedni, ako už spomínaný Pat Buchanan, majú rovnaký pohľad na zahraničnú politiku či ekonomiku (ochrana vlastného trhu), iní sa pripájajú k vzbure proti politickým elitám, ktorú Trump stelesňuje, a ďalším je blízke, že označuje otravnú politickú korektnosť za zlo a nemieni sa jej podriaďovať.

Niektorí starostliví katolíci vidia Trumpov hlavný nedostatok v tom, že je mu cudzia otázka ochrany nenarodeného života. Ale, hoci to znie paradoxne, nie je to vada neprekonateľná, pretože jeho názor je v tejto veci vskutku nevyhranený. To znamená, že je v podstate ľahšie presvedčiť človeka, ktorý nemá žiadny názor, ako zanovitého stúpenca nejakej myšlienky. A tak Trump – zrejme v snahe zapáčiť sa konzervatívnym voličom – neskôr vyhlásil, že by „mal byť nejaký druh trestu“ za potrat.

Podstatný rozdiel

Postoj „za Trumpa“ duchaplne vysvetlil Chris Jackson z tradičného katolíckeho denníka The Remnant:

„Nerobím si žiadne ilúzie, že Donald Trump je svätý alebo že je to hlboko zbožný človek. Nežijeme v čase katolíckych štátov a nie je tu žiadny sv. Ľudovít, za ktorého by sme mohli hlasovať. Namiesto toho žijeme v zosvetštenej spoločnosti s neveriacimi, pôžitkármi, vlažnými a liberálnymi kresťanmi a hŕstkou konzervatívnych katolíkov. Donald Trump je obchodník, biznismen, ktorý má rád súperenie. Je to stará škola, drsná a priamočiara. Najdôležitejšie však je, že nie je odtrhnutý od reality. Pretože na to, aby ste dosiahli úspechy v podnikaní, musíte poznať realitu, inak skrachujete. Myslím si, že táto kľúčová skutočnosť má pre katolíkov veľký význam. Samotným filozofickým základom našej viery je uznanie objektívnej reality a prispôsobenie nášho myslenia tomu, aby jej neodporovalo.

Na druhej strane liberáli, najmä Hillary Clintonová, žijú vo svete ideológie, ktorý je úplne odtrhnutý od reality. To je zo svojej podstaty nebezpečné. Môžeme to vidieť na ich snahe stvoriť manželstvo dvoch ľudí rovnakého pohlavia alebo na ich presvedčení, že pohlavie je záležitosťou voľby, nie biológie. Ak sa vodcovia snažia prispôsobiť spoločnosť zásadám, ktoré odporujú realite, tak to končí totalitou, pretože si to vyžaduje moc štátu, ktorý bude neustále vynucovať zmenu reality, ktorá sa však nezmení.“

Zdroj.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom starého problému. Stálo za pádom WTC použitie takzvaného studeného lasera? Kombinácia tajnej zbrane a experimentu masovej manipulácie

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom...

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie štátov. Nezákonné NATO. A čo euro? Nemecko už nenájde z EÚ cestu späť. Rusko sa vymklo kontrole Západu – a tým sa zachránilo

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie...

to top