Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Finančný kolaps Ameriky na dohľad: Vyrieši ho vojna proti Rusku? Invázia migrantov na Západ: predzvesť straty našich domovov a civilizácie. Zdaňovať a zdaňovať, utrácať a utrácať, voliť a voliť – až do trpkého konca

Finančný kolaps Ameriky na dohľad: Vyrieši ho vojna proti Rusku? Invázia migrantov na Západ: predzvesť straty našich domovov a civilizácie. Zdaňovať a zdaňovať, utrácať a utrácať, voliť a voliť – až do trpkého konca

31. 8. 2016

vytlačiť článok

Patrick Joseph Buchanan konštatuje, že súčasní vládcovia Spojených štátov dostali krajinu do takých astronomických dlhov, že túto situáciu dokážu vyriešiť jedine vojnou – vrátane tej vnútornej, bojom domácich s migrantmi

Keď za pár týždňov (tridsiateho septembra) skončí súčasný fiškálny rok, štátny dlh Spojených štátov dosiahne podľa prognóz 19,3 bilióna dolárov. A pretože suma potrebná na financovanie štyroch najväčších rozpočtových položiek – programu zdravotného poistenia Medicare, programu Medicaid (sociálne poistenie v zdravotnej oblasti, pozn. red.), sociálneho poistenia a obrany – stále stúpa, budúce rozpočty určite dopadnú ešte horšie, než je tohtoročných 600 miliárd dolárov.

Extra

Smerujeme k vodopádu

Z toho je zrejmé, že jednou zo skutočných existenčných hrozieb, ktorým Spojené štáty čelia, je vyhliadka, že onedlho budeme plávať na rovnakej lodi s Gréckom, Portorikom a štátom Illinois. Lenže my tú loď nechávame, aby ju pokojne unášal prúd k vodopádu – a o dlhovej pasci sa ani len nehovorí.

Ernest Hemingway vedel, ako štáty unikajú z močarísk štátnych dlhov: „Prvým akože všeliekom zle riadeného národa je inflácia jeho meny. Druhým je vojna. Oba prinesú dočasnú prosperitu. Oba zároveň prinášajú trvalú skazu. Oba sú útočiskom politických a ekonomických oportunistov.“

„Prostituovanie a poníženie meny,“ ako by tomu asi povedal Lenin, to znamená tá prvá možnosť, asi predstavuje náš spôsob, ako sa vyrovnať s obludou zvanou štátny dlh.

Vojna alebo inflácia?

Ale Hemingwayova druhá možnosť, vojna, sa zdá byť obľúbenejším scenárom náčelníkov sediacich na brehoch súostrovia think tankov vo Washingtone. Súdiac aspoň podľa toho, že každý Putinov pohyb v Baltskom alebo Čiernom mori pokladajú za casus belli, teda dôvod na vojnu.

Naši vodcovia z obdobia studenej vojny poznali ešte jeden princíp, ktorý pisárikovia v službách bojovníckej kliky dneška nikdy nepochopili – a ktorý by sa dal zhrnúť slovami, ktoré britský historik A. J. P. Taylor predniesol po mnohých rokoch štúdia „tridsaťročia vojen“ v rokoch 1914 až 1945: „Aj keď je cieľom každej veľmoci schopnosť vybojovať veľkú vojnu, jediný spôsob, ako si udržať status veľmoci, je takú vojnu nerozpútať.“

Ďalšou existenčnou hrozbou – teda, pokiaľ sa Západ ešte stále považuje za strážcu najslávnejšej svetovej civilizácie alebo aspoň civilizácie hodnej zachovania – je premena Západu na krajinu tretieho sveta.

US

Čítajte TU: Otázky nad aférou Watergate: Prevrat v réžii ľavičiarskych elít? Inšpirácia pre všetky „kaviarne“ sveta? Netancuje prezident, ako mu pískame? Zničíme ho

Vymieranie

Táto hrozba pramení z dvoch zdrojov. Prvým je demografická smrť „domorodcov“ všetkých západných národov, ktorá sa zrejme zavŕši ku koncu storočia. Súdiac aspoň podľa klesajúcej krivky pôrodnosti a zrejme nekonečnej invázie národov Latinskej Ameriky, Afriky, Ázie a Blízkeho východu na Západ.

Čo sa týka demografického úpadku západného človeka a jeho nahradenia ľuďmi z iných národov, vyznaní, kultúr, krajín, kontinentov či civilizácií, na Západe navyše prebieha ideologický súboj.

Extáza uctievačov multikulturalizmu

Časť našich elít je z podobnej zmeny nadšená a v extáze uctieva božstvá „diverzity“ a rovnoprávnosti. Majú pocit, že súhlasiť s inváziou do vlastných krajín je známkou morálnej nadradenosti. Ich hovorcom je – alebo aspoň donedávna bola – Angela Merkelová.

V očiach tých, ktorí veria, že rôznorodosť – rasovú, etnickú, náboženskú, kultúrnu – treba milovať a prijímať, predstavujú odporcovia demografickej zmeny prebiehajúcej na Západe morálnych spiatočníkov. Odporcovia imigrácie sú potom sami terčom zloby, ktorú údajne šíria – a sú nálepkovaní ako rasisti, xenofóbovia, fašisti či nacisti, prípadne počastovaní ďalšími nadávkami zo širokej slovnej zásoby nenávistných „pokrokárov“.

Ohrozené sú tie najdrahšie hodnoty

Aj navzdory tomu však neutíchajúci odpor proti invázii cez Stredozemie a Rio Grande poháňa nielen trumpovské hnutie, ale aj mnoho pravicovo naladených strán a hnutí naprieč starým kontinentom. Ťažko povedať, či sa podobná kríza vôbec dá vyriešiť zmierlivým spôsobom.

Stámilióny ľudí z tretieho sveta, ktorí nechcú ďalej žiť v čoraz horšej vláde tyranie a nešťastia, sú čím ďalej, tým viac ochotní riskovať svoje životy, aby sa dostali cez more do Európy. Avšak národný odpor proti prisťahovalcom vzrastá úmerne s rastúcim počtom prichádzajúcich ilegálnych prisťahovalcov a utečencov do krajiny.

Národný odpor totiž vidí, že sú ohrozené hodnoty, ktoré sú ľuďom najdrahšie: ich vlastná krajina, kultúra, spôsob života a budúcnosť, ktorú chcú odkázať vlastným deťom. To sú veci, za ktoré ľudia vždy bojovali.

Zdá sa vám azda, že v Amerike viedlo úsilie o „diverzitu“ k väčšej jednotnosti nášho národa? Alebo skôr k nenávisti, separatizmu a kultúrnemu rozkladu? Pomyslel by si vari niekto, že päťdesiat rokov po prijatí všemožných zákonov o rovnosti a občianskych právach všetkých obyvateľov USA budeme stále zažívať „dlhé horúce leto“ ako vo Fergusone, Baltimore alebo Milwaukee, kde už sa takmer bojuje?

Osud planéty Zem v rukách...

Čítajte TU: Úžasná vojna s Ruskom na dosah: Balansovanie na okraji jadrovej priepasti. Prorocké slová otca zakladateľa sa napĺňajú. Politika amerického impéria očami pravého konzervatívca

Samovražda demokracie

Okrem uvedených faktov sa stáva realitou aj kríza, ktorú jasnozrivo predpovedal štátnik z Južnej Karolíny John C. Calhoun vo svojej Úvahe o vláde. Už v tom čase predvídal, že naša krajina sa rozdelí na dve voličské frakcie. Jedna bude stranou tých, ktorí platia dane vláde, a druhá stranou tých, ktorí žijú z jej dávok.

A ako Calhoun hovorí – to povedie k nekončiacim stretom „platcov“ s „konzumentmi“.

V roku 2013 zaplatilo jedno percento najbohatších Američanov 38 % percent všetkých daní. Zato 50 % občanov v spodnej polovici pomyselnej príjmovej tabuľky (polovica národa!) sa na daňovej záťaži podieľalo iba tromi percentami.

Logicky musí nasledovať otázka: Ak patríte k jednej tretine národa, ktorá neplatí dane vôbec, ale poberá značné výhody, prečo by ste mali voliť stranu, ktorá sľubuje zníženie daní, ktoré neplatíte, a škrty na dávkach, ktoré vám vyplácajú? Tradičná republikánska rétorika žiada polovicu našej krajiny, aby volila proti vlastným ekonomickým záujmom. To nie je tá najsľubnejšia politická stratégia.

Počas reforiem nazvaných New Deal vyslovil poradca prezidenta F. D. Roosevelta Harold Ickes vetu, ktorá sa mala stať základnou dogmou demokratov: „Budeme zdaňovať a zdaňovať, utrácať a utrácať, voliť a voliť.“ A presne to robili a robia dodnes. Lenže podobná politika nemôže trvať večne.

Pretože, ako nám pripomína ďalší veľký štátnik John Adams:

„Na zemi ešte nebola demokracia, ktorá by nakoniec nespáchala samovraždu.“

Zdroj.

Podporte PP


reklama

Tagy článku

Odporúčame

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom starého problému. Stálo za pádom WTC použitie takzvaného studeného lasera? Kombinácia tajnej zbrane a experimentu masovej manipulácie

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom...

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie štátov. Nezákonné NATO. A čo euro? Nemecko už nenájde z EÚ cestu späť. Rusko sa vymklo kontrole Západu – a tým sa zachránilo

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie...

to top