Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Slovexit inšpirovaný Brexitom: reálna možnosť alebo len vysnívaná predstava? Kotlebovci prichádzajú s petíciou. S Európskou úniou na večné časy a nikdy inak! Na nič lepšie sa už Európa nezmôže?

Slovexit inšpirovaný Brexitom: reálna možnosť alebo len vysnívaná predstava? Kotlebovci prichádzajú s petíciou. S Európskou úniou na večné časy a nikdy inak! Na nič lepšie sa už Európa nezmôže?

3. 7. 2016

vytlačiť článok

Ľubomír Huďo poukazuje na dva názorové tábory s odlišnou predstavou o budúcnosti Slovenska v Európe na pozadí mlčiacej masy

Britské referendum o vystúpení z Európskej únie – Brexit posilnilo euroskeptické nálady naprieč starým kontinentom. Od Dánska cez Holandsko až po Taliansko sa ozývajú hlasy, že je najvyšší čas preveriť názor verejnosti, či obyvatelia jednotlivých členských štátov únie majú stále záujem kráčať k zajtrajškom prosperity, mieru a bezpečnosti pod vedením bruselských eurokomisárov s podporou europoslancov a v duchu rozhodnutí Európskej rady – samitov premiérov a hláv štátov 28 (bez Británie 27) členov eurorodiny.  

Na Slovensku parlamentná strana Ľudová strana – Naše Slovensko (ĽS NS), nazývaná podľa predsedu strany kotlebovci, zostala verná svojmu programu a hlásaným názorom a chce prostredníctvom petície zistiť, či sú Slováci ochotní v referende zúčtovať s Bruselom alebo podporiť európsky centrálny štát.

Ilúzia o euroraji

Kotlebovci pod petíciu za vypísanie referenda o vystúpení Slovenska z EÚ potrebujú získať 350 tisíc hlasov. Potenciál na ich získanie je reálny, pretože okrem voličov ĽS NS aj stúpenci iných parlamentných i neparlamentných subjektov sa touto myšlienkou vážne zaoberajú. Milan Uhrík, podpredseda ĽS NS, na obhajobu realizácie slovexitu uviedol:

Koľkí z vás podľahli ilúzii, ktorú hlásajú aj mnohí slovenskí politici – že bez EÚ Slovensko neprežije? Je to presne to, čomu chcú, aby ste verili. A dokonca robia všetko pre to, aby to tak aj naozaj bolo. Odhlasujú hocičo, len aby sa zo Slovenska stala čo najposlušnejšia kolónia pre západné korporácie a aby potom naozaj inej cesty ani nebolo. My však chceme vybudovať Slovensko, ktoré bude fungovať v prospech Slovákov, nie v prospech cudzincov!

My sa realite nechceme len prispôsobovať. Chceme ju formovať! A to je ten základný rozdiel medzi nami a tzv. štandardnými politikmi. Chceme, aby hospodárstvo slúžilo ľuďom, a nie ľudia hospodárstvu. Aby bolo cieľom zdravotníctva ľudí vyliečiť, nie liečiť. Aby sa deti v našich školách učili premýšľať, nie len memorovať.

Nikdy to však nedosiahneme, kým sa nebudeme môcť slobodne nadýchnuť. My sa jednoducho musíme zbaviť okov z Bruselu! Západ bol v minulosti pre nás v mnohom vzorom. Teraz je však výstrahou. Všetky smernice a nariadenia nie sú pre nás ničím, pokiaľ neslúžia v prospech Slovenska.

Výhody EÚ poznáte naspamäť z reklám. Čo však 800 miliónov eur, ktoré ročne do EÚ platíme?! Čo vynútená liberalizácia trhu, ktorá položila väčšinu našich fabrík k nohám západných korporácií?! Čo imigranti a náhrada pôvodného obyvateľstva privandrovalcami z Afriky?! Čo eurofondy?! Tie po roku 2020 už Slovensko aj tak nebude dostávať – stane sa z nás už len čistý platca do únie. Otvorené hranice? Ak by sme ich chceli, tak tie sú možné aj bez členstva v EÚ – Nórsko a Švajčiarsko sú tiež členmi Schengenského priestoru, hoci nie sú členmi EÚ. Naozaj chceme zahraničné firmy na každom kroku?!

Veď zisky, ktoré zahraničné korporácie odvádzajú zo Slovenska, niekoľkonásobne prekračujú ich investície! Uvediem len tri príklady z tisícov. V roku 2014 dosiahli Slovenské elektrárne patriace Enelu zisk 170 miliónov eur. Namiesto dostavby Mochoviec sa skladáme na blahobyt Talianov. Slovnaft dosiahol v roku 2015 čistý zisk 187 miliónov eur. Cena za výstavbu slušnej cesty zo Žiliny do Martina. Namiesto toho však tieto peniaze poputujú na účty majiteľom maďarskej firmy MOL Nyrt.

Čítajte TU: Slovenské predsedníctvo v EÚ: lokajská verzia, či lekcia suverenity? Politici vystrašení Brexitom poslušne kráčajú na bruselský povel. Zostanú smelé reči o zdravom rozume len na papieri?

Čistý zisk bánk na Slovensku dosiahol v minulom roku 626 miliónov eur. Dvojnásobok toho, čo dáva slovenská vláda na vysoké školstvo. Takmer všetky banky pritom patria buď zahraničným akcionárom, alebo slovenským finančným skupinám. Takmer celý zisk zarobili na úrokoch z pôžičiek. Zdá sa vám to postavené na hlavu?

Celý tento mechanizmus je však vytvorený hospodárskymi pravidlami súdruhov z Bruselu. Musíme pochopiť, že pokiaľ z EÚ nevystúpime, tak našu ekonomiku nikdy skutočne neobnovíme – lebo nám to cudzinci nedovolia! Silné a samostatné Slovensko jednoducho nie je v ich záujme. Zdá sa, že Briti to už pochopili. Teraz je rad na nás! Chceme v rámci Európy spoluprácu, nie podriadenosť.

Eurofili pod bruselskými hviezdami zrodení

V jednej z ideologických piesní z obdobia diktátu komunistickej strany sa spievalo – my sme deti slobodného kraja, pod červenou hviezdou zrodené. Súčasní eurofili sa vnímajú ako slobodné bytosti pod bruselskými hviezdami zrodené a nevedia si predstaviť budúcnosť bez modrej zástavy s tuctom žltých päťcípych symbolov. Od premiéra Roberta Fica po mainstreamových znalcov a ekonómov rozmanitého druhu všetci unisono tvrdia, že Slovensko bez únie neprežije a nanajvýš pripúšťajú nutnosť akéhosi reformovania bruselskej mašinérie.

Na spravodajskom portáli aktuality.sk, ktorý zo 70 percent patrí spoločnosti Ringier Axel Springer, najväčšiemu multimediálnemu vydavateľskému domu na Slovensku, pričom jeho predstavitelia si chodia len tak nezáväzne podebatovať na stretnutia Bilderberg klubu, sa objavila satiricko-katastrofická úvaha. Podľa nej, keby nebolo spásonosných eurofondov, bruselských direktív a milujúcej európskej náruče, Slovensko by čakal tento scenár:

  • cestovné pasy, rady na hraniciach, drahý roaming, kolóny nákladných áut s tovarom, ktoré vyčkávajú na preclenie a na formality spojené s prechodom cez hranice,
  • firmy pre opätovné zavedenie slovenskej koruny čelia kurzovému riziku, prípadne zvýšenej byrokracii pri sledovaní rôznych štandardov a predpisov platných v iných krajinách,
  • viacerí investori zvažujú, či sa im neoplatí usadiť sa radšej v Španielsku či Poľsku – domáci trh je predsa väčší a pracovná sila nie až taká drahá,
  • študenti nemôžu využívať program Erazmus a študovať v zahraničí,
  • v obchode je obmedzený sortiment a vyššie ceny, no máme konečne väčší podiel domácich výrobkov,
  • univerzity, školy, farmári a vidiek sú v zúboženom stave, musia sa spoliehať na to, aká minimálna podpora im pritečie zo štátneho rozpočtu, eurofondy už nemáme,
  • v rádiu počuť správy o napadnutí Sniny (východoslovenské mesto) zelenými mužíčkami nejasnej príslušnosti, americká vláda nám síce vyjadrila podporu, ale nemôže nám reálne pomôcť, manévrujeme na hrane medzi Východom a Západom a možno budeme musieť prekresľovať mapu Slovenska.

Na záver svojráznej fikcie nechýba aspoň aké také priznanie euronegatív Brexit, dôsledky hospodárskej a dlhovej krízy, migračná vlna, geopolitické napätie na hraniciach EÚ, teroristické hrozby či výrazný pokles popularity únie. No v duchu ukážkovej eurooddanosti je tu ponaučenie EÚ nie je ideálna, no podobne ako demokracia, je to momentálne to najlepšie, čo v našom regióne máme. Potrebujeme populárnu EÚ, aby sme mohli čeliť populizmu a extrémizmu. Sebareflexia je potrebná na najvyšších postoch únie, ale aj na úrovni národných štátov a ich občanov.

Čítajte TU: Cieľ OSN: Rozbiť európske národy. Preč s históriou, zvykmi a tradíciami! Falošné vzory imigračného úspechu. Podivný Obamov kapitalizmus ako náš vzor? Usporiadajme referendum o vystúpení z EÚ

Demokratická možnosť voľby

Mnohí Slováci v tom majú jasno – buď jednoznačne von z EÚ a vytvoriť nový model európskej spolupráce, alebo navždy s Bruselom do posledného dychu, lebo nikto už nič lepšie nikdy nestvorí a v opačnom prípade nás nevyhnutne čaká len zmätok, vojna, chaos. Potom je tu mlčiaca a nerozhodnutá, pasívna a vyčkávajúca masa, ktorá má strach, nevie komu veriť alebo ľahostajne vníma svoj osud podľa princípu – veď nejako bolo, nejako bude. Politici, médiá a aktivisti z rozdielnych táborov vyvíjajú úsilie, aby na demokratickom princípe rozhodujúcej väčšiny pritiahli k sebe veľkú časť pasívnych, neznalých, vyčkávajúcich a na poslednú chvíľu sa rozhodujúcich voličov. Momentálne je to na Slovensku, podľa prieskumov, ako v Holandsku a vo Francúzsku - v tomto štádiu by voliči na rozdiel od Brexitu nepodporili Slovexit, hoci pribúda nespokojencov so súčasným systémom, či už na národnej alebo európskej úrovni.

Podľa júnového prieskumu agentúry Focus by za zotrvanie Slovenska v EÚ hlasovalo 62,1 percenta občanov. Naopak, Slovexit by žiadalo 22,6 percent Slovákov. V ankete informačného portálu finweb Hospodárskych novín proti Slovexitu hlasovalo 53 percent respondentov a za vystúpenie z únie 47 percent opýtaných.

Podľa slovenského príslovia Strach má veľké oči môžu tradiční, štandardní politici, mainstreamové médiá a bruselskí služobníčkovia rátať s obavami verejnosti, pravidelne živenými mediálnym stokami a tzv. analytikmi, čo by mohlo nastať po páde EÚ. Len dokedy im to vydrží? Doteraz nevydržalo dlho žiadne impérium, nech už sa maskovalo akýmikoľvek frázami a heslami v mene národa, ľudu, občana, či najnovšie pomyselných európskych hodnôt. 


Tagy článku

Odporúčame

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom starého problému. Stálo za pádom WTC použitie takzvaného studeného lasera? Kombinácia tajnej zbrane a experimentu masovej manipulácie

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom...

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie štátov. Nezákonné NATO. A čo euro? Nemecko už nenájde z EÚ cestu späť. Rusko sa vymklo kontrole Západu – a tým sa zachránilo

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie...

to top