Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Slovákom chýba patriotizmus, prejavuje sa to aj v nákupoch. Boli sme agrárna krajina, dnes potraviny dovážame! Kvantita prevalcovala kvalitu. Jeme chémiu? Môžeme si za to sami!

Slovákom chýba patriotizmus, prejavuje sa to aj v nákupoch. Boli sme agrárna krajina, dnes potraviny dovážame! Kvantita prevalcovala kvalitu. Jeme chémiu? Môžeme si za to sami!

22. 6. 2016

vytlačiť článok

Zuzana Lipová sa zamýšľa nad tým, prečo Slováci odvrhli vlastné potraviny a nakupujú menej kvalitné z dovozu

Nedávno ma pobavil drsný vtip: Hypermarkety sa starajú o mäso ako o vlastné deti. Keď smrdí, tak ho prebalia... Tento čierny humor však naozaj žijeme. Kvalita potravín sa za ostatné roky diametrálne zmenila v podstate ju nahradila kvantita. Či sa to niekomu páči, alebo nie, faktom je, že za socializmu sme mali kvalitnejšie potraviny. Síce neboli tak lákavo zabalené, nebolo ich toľko, no boli naše a poctivé. Nepoužívali sme toľko chémie, pracovalo sa so základnými zložkami.

ČSN nesvedčala biznisu

Až do polovice 90. rokov existovali u nás prísne potravinové normy (Československá štátna norma ČSN). Lenže nevyhovovali porevolučnému biznisu a tak boli zrušené. A dnes sú pôvodné normy platné ešte za socializmu úplne bežne prekračované o stovky percent. A hoci nadávame na chémiu a prídavné látky v potravinách, konzumujeme iba výsledky našej pohodlnosti.

Dnes už ani ľudia na vidieku nechovajú dobytok a nepestujú zeleninu či ovocie, lebo je to namáhavé a v obchode to majú hneď, umyté, naleštené a ešte aj lacnejšie. A potom frflú, že to ovocie z obchodu sa iba podobá na to staré známe ovocie, a že to boli iné chute, ktoré dopestovali a dochovali ich rodičia a starí rodičia.

Lenže dnes chceme všetko čerstvé, no zároveň, aby dlho vydržalo, chceme veľa a za málo peňazí, no tak potom sa nečudujme, že k slovu prichádza chémia a kvalita ostáva v kúte. Prídavné látky zlepšujú textúru potravín, čiže ich mechanické, geometrické a povrchové vlastnosti vnímané dotykom a zrakom (niekedy aj sluchom). A samozrejme, predlžujú čas ich spotreby. No predovšetkým umožňujú vyrábať menej kvalitné suroviny. V mene zisku sa využíva tzv. riediaci efekt. To sa napríklad do mäsa pridá voda, no aby sa dodržalo isté percento bielkovín, tak sa doplnia rastlinnými. V obľube výrobcov sú aj látky, ktoré zadržiavajú v mäse vodu a „vďaka“ nim sa z pol kila mäsa vyrobí kilo mäsového výrobku.

Ako vylepšiť zisk

Tých prídavných látok, ktoré „vylepšujú“ potravinové výrobky, sú stovky. Sú to rôzne farbivá, konzervanty, antioxidanty, kyseliny, zahusťovadlá, stabilizátory, emulgátory, regulátory hustoty, antibiotiká (!) a rôzne iné chemikálie. Čím viac týchto „éčok“, tým horšie. A hoci výrobcovia vravia, že nie sú zdraviu škodlivé, tak nikto rozumný by sa pod to nepodpísal, lebo malé množstvo jednej látky telo možno bez problémov spracuje, ale tie kombinácie, ktoré dennodenne do seba pcháme, tak to musí s organizmom niečo urobiť. Nečudujme sa, že máme toľko alergických a imunitných ochorení.

Čo si budeme hovoriť, za všetkým sú peniaze, peníze, peňeži. V mene zisku sa klame až sa hory zelenajú. Aj s tou zdravou stravou to nie je úplne tak, ako nám hovoria. Z analýzy uverejnenej v uznávanom zdravotníckom časopisu British Medical Journal vyplýva, že nech sa snažíme akokoľvek a budeme nahrádzať „nezdravé“ tuky „zdravými“, neovplyvníme tým riziko srdcového ochorenia či infarktu, hoci možno znížime hladinu cholesterolu v krvi. Paradoxne tí, čo svoj sérový cholesterol znížili najviac, si zároveň zvýšili riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby a aj umierali skôr.

Čítajte TU: Bio Rusko: Nová veľmoc v zdravých potravinách dráždi západných výrobcov. Obrat naštartoval Putin. Sankcie Rusku paradoxne pomohli. TTIP má priniesť jedovaté a geneticky pozmenené potraviny na naše stoly. Pesticídy ohrozujú aj plodnosť

Mýtus padol

Mýtus o tom, že nahradenie nasýtených tukov rastlinnými olejmi zlepší zdravie srdca, sa zrodil v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy sa po prvý raz ukázalo, že prechod na diétu s rastlinnými tukmi znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Časť odborníkov z toho logicky usúdila, že by sme si tak mohli znížiť aj riziko infarktu a s ním spojenú úmrtnosť.

Na základe toho v roku 2009 Americká kardiologická spoločnosť vyhlásila, že strava s nízkym obsahom nasýtených tukov a pokrytím päť až desať percent dennej kalorickej potreby kyselinou linolovou a ďalšími omega-6 nenasýtenými mastnými kyselinami, pravdepodobne srdcu prospieva. Slovíčko pravdepodobne v obrovskom reklamnom biznise vypadlo a tak dnes sa toto tvrdenie berie ako fakt. Pokojne si natrite chlieb bravčovou masťou, urobíte pre svoje zdravie viac, než keď budete jesť reklamou oslavované rastlinné nátierky.

Nové kategórie chutí?

Viac ako polovica Slovákov nedosahuje príjem na úrovni priemernej mesačnej mzdy (883 EUR), obchodným reťazcom sa u nás neoplatí predávať kvalitnejšie potraviny. Ponúkajú to, čo si ľudia môžu dovoliť, čiže druhotriedny tovar.

V súčasnosti síce v rámci EÚ platí, že výrobky majú byť v prvom rade bezpečné, ich zloženie sa v jednotlivých štátoch neporovnáva. Výrobcovia sa však môžu prispôsobovať stravovacím a chuťovým návykom (!), ale aj finančným možnostiam zákazníkov v jednotlivých krajinách a podľa toho vraj aj meniť zloženie a obsah potravín. Preto ten istý výrobok rovnakej značky chutí inak u nás a inak v susednom Rakúsku. Niekde sa však stala chyba, lebo napríklad mnohí Bratislavčania chodia nakupovať potraviny do Rakúska, práve pre to iné zloženie. Žeby mali rakúske chuťové návyky?

Europoslanci píšu list

Desiati poslanci zastupujúci Slovensko, Chorvátsko, Slovinsko, Rumunsko, Maďarsko, Maltu a Taliansko vyzvali Európsku komisiu, aby zastavila diskrimináciu spotrebiteľov. „Preukázalo sa, že mnohé výrobky predávané na východných trhoch majú oveľa nižšiu kvalitu a obsahujú omnoho menej vysokokvalitných zložiek ako tie, ktoré sa predávajú na západnej časti trhu," píše sa v liste. Europoslanci sa opreli o viaceré štúdie, ktoré potvrdili nesúlad v zložení a chuti výrobkov.

Medzi nimi bol aj test Asociácie slovenských spotrebiteľov z roku 2011, ktorá porovnávala šesť značkových potravín zakúpených v siedmich členských krajinách Európskej únie. Laboratórne skúšky ukázali, že potraviny sa kvalitatívne nezhodujú, hoci cenovo boli na rovnakej úrovni. Predseda asociácie Miloš Lauko hovorí o troch triedach kvality. Prvá, teda tá najkvalitnejšia, sa predáva v Nemecku a Rakúsku, druhá v Česku, Poľsku, na Slovensku a tretia v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku.

Čítajte TU: Zvieracia farma 2016: Fenomén domácich miláčikov ako symbol rozpadu rodiny. Zabudnutý tajomný kľúč: Ema má mamu. Mama má Emu. Mačka žerie myši

Odstavili sme sa sami

Chceli sme byť v Európskej únii, museli sme prijať spoločné pravidlá, spoločnú poľnohospodársku politiku. Slovensko si však vyjednalo oveľa horšie podmienky ako Česi, Poliaci či Maďari pre neschopnosť vtedajšieho vedenia ministerstva pôdohospodárstva (ministrom tohto rezortu v Dzurindovej vláde bol Zsolt Simon), ktoré si myslelo, že je zbytočné vyrábať, keď sa dá kúpiť a doviezť lacnejšie. Výsledkom krátkozrakej politiky je napríklad aj krach viacerých slovenských cukrovarov. Únia dávala prostriedky na nepestovanie cukrovej repy, dovážali sme lacnejšie, hoci na Slovensku sú náklady na pestovanie cukrovej repy jedny z najnižších v Európe. Mohli sme cukrom zásobovať polovicu Európy!

Zatiaľ čo na Slovensku máme DPH na potraviny vo výške 20 percent, v susednom Rakúsku iba 10 percent. Na rozdiel od slovenských poľnohospodárov nemusia tí rakúski platiť daň z pôdy. Slovensko podporuje jeden hektár poľnohospodárskej pôdy sumou 257 eur ročne, v Rakúsku je to 522 eur. A napokon obchody zvýhodňujú domácich. Na pultoch ponúkajú v drvivej väčšine rakúske potravinárske produkty. Nám tento patriotizmus, ktorý majú mimochodom aj Česi, Maďari či Poliaci, chýba. A tak nakupujeme lacné nezdravé potraviny a sťažujeme sa, že nemajú chuť. 

Možno je načase vrátiť sa od kvantity ku kvalite. Krok po kroku.


Tagy článku

Odporúčame

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom starého problému. Stálo za pádom WTC použitie takzvaného studeného lasera? Kombinácia tajnej zbrane a experimentu masovej manipulácie

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom...

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie štátov. Nezákonné NATO. A čo euro? Nemecko už nenájde z EÚ cestu späť. Rusko sa vymklo kontrole Západu – a tým sa zachránilo

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie...

to top