Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Prečo a načo ProtiPrúd?
legenda: Petr Hájek | autor: OH

Prečo a načo ProtiPrúd?

3. 4. 2013

vytlačiť článok

Petr Hájek Napätie narastá. Nie sme na križovatke, ale dávno za ňou. Kráčame po okraji zrázu. Doba je azda ako nikdy doteraz naplnená mimoriadnymi možnosťami – krásnymi aj desivými. Niektorí tvrdia, že sa nič nedeje, že to tak bolo vždy. Mnohí si to nemyslia. Myslia si, že sa deje niečo veľmi zlé. A chcú s tým niečo urobiť. Len nevedia ako.

Dejú sa okolo nás zázračné veci: Nad hlavami nám stále častejšie a bližšie prelietavajú balvany z nášho vesmírneho okolia ako znamenie a pripomenutie zraniteľnosti našej často takej pyšnej a ľahkomyseľnej existencie. V Rusku je kapitalizmus ako britva. Americkým prezidentom je čierny muž oddaný svetovej socialistickej revolúcii. Vo Vatikáne po nevídanej rezignácii pápeža došlo k zvoleniu ďalšieho, podľa dávneho proroctva posledného – a súčasne sú pápežmi obaja. Európa sa mení na kamennú ríšu neslobody, ktorá zo smrteľnej postele volá, že ako najpokrokovejšia a najslobodnejšia má právo dominovať svetu.

Tie najväčšie veci sa však nedejú okolo nás – ale v nás. Stále viac ľudí si uvedomuje, že sa niečo zásadné deje, aj keď ich mainstreamové médiá, politici, vedci a významné osobnosti hlavného prúdu ubezpečujú, že pokrok všetko prekoná. Je to ako v slávnej scéne z knihy Sto rokov samoty, románu nobelistu G. G. Márqueza: Cigáni pristávajú s lietajúcim kobercom na rínku, ale plukovník Buendía zavrie okenicu a svojim synom hovorí: Nevšímajte si to chlapci, veda to prekoná.

Európu ovláda socialistická revolúcia. Aktuálne sa nevolá Sovietsky zväz, ale Európska únia. Naši kolaboranti na jej víťazstve ako vo všetkých predchádzajúcich protektorátoch oddane z existenčného presvedčenia spolupracujú, prisatí na strukoch vlčice obrodenej Rímskej ríše.

Niektorí sú len smiešni, z iných mrazí: Typickým príkladom je niekdajší eštebák, poprevratový šéf „slobodných“ odborov, dnes z českých daní nemravne luxusne živený europoslanec Richard Falbr. Na zjazde českých socialistov – pevnej súčasti európskej socialistickej internacionály – pateticky obhajoval krutého revolucionára, masového vraha-intelektuála Che Guevaru a jeho niekdajší aj súčasní súdruhovia mu nadšene aplaudujú. Spoliehajú sa na to, že o minulosti už nikto nič nevie, že pamäť mladších generácií pohltil nekonečný prúd zábavných slov, zvukov a tónov mediálneho mainstreamu.

Mnohým už preto ani nenapadne, že ide o nepriamu obhajobu velikánov Stalina, Lenina či Hitlera, aj keď pochádzali z odlišne nafarbených ľavicových revolučných liahní. Súčasní vodcovia Európskej únie sa k ideovému dedičstvu nacistov a boľševikov síce výslovne nepriznávajú a Falbrov je ešte poskromne, ale nepriamo ich vždy mali ako svoju inšpiráciu. Práve preto – komplementárne s ústavne zaručenou slobodou slova – je nacistická či boľševická propaganda oficiálne zakázaná a popletení mladí ľavičiari za pubertálne happeningy, piesne či obrazy príťažlivého zakázaného ovocia putujú do väzenia. A myslia si, že sú hrdinovia. A nevedia, že nimi, v inom zmysle slova, než by si priali, skutočne sú.

Nie náhodou je šéfom „európskej vlády“ už dlhý čas bývalý portugalský komunista a maoista José Barroso. Nie náhodou na pozvanie zastupujúceho ríšskeho protektora práve vztýčil vlajku s päťcípymi hviezdami nad Pražským hradom. Protektorát Böhmen und Mähren tým dal najavo, že je opäť lojálnou súčasťou ríše. Nie náhodou sa tak stalo len niekoľko týždňov potom, keď Pražský hrad opustil „velezradný“ prezident Václav Klaus.

Všetko toto je už dávno jasné každému len trochu vnímavému občanovi – ak sa cíti byť dedičom starobylého českého štátu. Radujú sa naopak tí, pre ktorých nejde o dedičstvo, ale o záťaž. Pre ktorých je len DNES, a preto včerajšok je pre nich len obtiažnym smetím. Zmanipulovaní netušia, že bez kotvy v minulosti budú už zajtra len vydesenými a nič nechápajúcimi poslušnými otrokmi mocných majiteľov „šťastných zajtrajškov“, svetovej vlády.

Agregát úniovej ríšskej propagandy sa síce točí ako nikdy predtým, ale realita už občas skrze potrhané kulisy presvitá. Mediálne továrne preto vyrábajú príťažlivé farebné záplaty. Zjavujúcu sa všeobecnú krízu prelepia miestnou korupciou. Mnohí si šťastne vydýchnu, že našli príčinu a pôvodcu všetkých nezdarov. A volajú po ešte lepšie utajených kamerách, výkonnejších mikrofónoch, po ďalších nelegálnych nahrávkach politikov, úradníkov a podnikateľov, po verejne prevádzkovaných súdnych procesoch, v ktorých nejde o hľadanie spravodlivosti, ale mediálne hody pre najnižšie ľudské pudy. A potom nadšenie z verejných popráv – či už z dielne mediálnych lynčov, či svojráznych sudcov – rýchlokvasených hviezd šoubiznisu – neberie konca. A spravodlivo rozhorčený zmanipulovaný dav sa nepýta, komu zvoní umieračik, pretože netuší, že ako vždy zvoní jemu.

Mnohí si však už pripúšťame, že „všetko je inak“. A predsa väčšinovo mlčíme alebo opatrne nadávame – a volíme, koho nám nadiktujú médiá. Ale pretože je zjavné, že takto to už zase donekonečna nepôjde, Janečekovia a Babišovia míňajú stámilióny, aby rýchlo vytvorili „dočasnú“ superkulisu, ktorá ich vynesie medzi kormidelníkov: My sme Nová (r)evolúcia, „za nami spejte, nám ruku dajte, veď vpred s nami máte ísť“! Robia to však zatiaľ tak neslýchane hlúpo, že mainstreamové médiá ich radšej nepodporujú. To sa však čoskoro môže zmeniť – napríklad už vo chvíli, keď multinárodnostný ľudomilný pekár Jan Marhoul, známy pod prezývkou Babiš, kúpi od vydavateľstva Ringier Blesk, Reflex a ďalšie tlačové či elektronické nosiče pre staré ideológie v inovovanom obale.

To všetko sú však zároveň len symptómy. Ide o niečo oveľa vážnejšie, komplexnejšie a nebezpečnejšie. Organizmus je chorý v oveľa hlbšej rovine: v duši. Preto je opäť mnoho povolaných, málo vyvolených. Slová tých, ktorí mlčia, proti slovám tých, ktorí hovoria, spievajú, hrajú a moderujú, aj keď sú nemí. Vytvárajú svoje opusy pre zábavu a poučenie tým, ktorí už ani netušia, že majú oči, ale nevidia, a uši, ktoré nepočujú.

Proti tomuto veľtoku lží, poloprávd, mystifikácií, manipulácií a veľkovýroby umelej virtuálnej reality vzniká PROTIPRÚD.

Okrem všetkého ostatného aj ako podpora a ponuka pre rôznych osamelých, aj keď často priezračne čistých a hodnotných pôvodcov pramienkov informácií, myslenia a skúseností, doteraz však v elektronickom mori izolovaných či známych len malému okruhu blízkych.

Čo je ProtiPrúd?
Ako sa orientovať v ProtiPrúde?


Tagy článku

Odporúčame

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom starého problému. Stálo za pádom WTC použitie takzvaného studeného lasera? Kombinácia tajnej zbrane a experimentu masovej manipulácie

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom...

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie štátov. Nezákonné NATO. A čo euro? Nemecko už nenájde z EÚ cestu späť. Rusko sa vymklo kontrole Západu – a tým sa zachránilo

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie...

to top