Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Záhada Hviezdnych vojen: Aká sila sa v kinách po štyridsiatich rokoch prebúdza? Hollywoodska továreň na verejnú mienku opäť prekvapila. Bude mať prezident Obama pri ďalšej tlačovke na hlave vedro?
legenda: Vesmír | autor: Ondřej Höppner

Záhada Hviezdnych vojen: Aká sila sa v kinách po štyridsiatich rokoch prebúdza? Hollywoodska továreň na verejnú mienku opäť prekvapila. Bude mať prezident Obama pri ďalšej tlačovke na hlave vedro?

1. 1. 2016

vytlačiť článok

Erika Magdalena Peprná uvažuje o kultovom rozprávkovom filmovom fenoméne, ktorý počas sviatkov drvil a drví aj slovenské kiná a ktorý má s našou realitou napodiv viac spoločného, než väčšinou tušíme

Filmový fenomén Hviezdne vojny je tak trochu záhada. Nie rozprávková, ktorú predstierajú a ktorou bavia divákov. Rozhodne nie sú také jednoduché, ako sa zdajú byť. Ich zatiaľ posledný diel práve vysáva peňaženky miliónov ľudí po celom svete. Avšak povedať, že len toto je všetko, o čo ide, by bolo málo. Pod povrchom dokonale marketingovo zvládnutého projektu sa zrejme skrýva niečo podstatnejšie.

Celú sériu, ktorá aktuálne pod titulom Sila sa prebúdza dospela k číslu sedem, odštartoval pred bezmála štyridsiatimi rokmi talentovaný režisér, ktorý mal za sebou dva veľmi slušné filmy – antiutópiu THX 1138 a Americké graffiti. Tiež bol najlepším priateľom (vtedy ešte nie takého) slávneho Stevena Spielberga. Nevyzeralo to však, že sa stane hviezdou prvej veľkosti – kým sa ňou nestal. Na rozdiel od Spielberga ho však úspech umelecky zničil. Ako režisér už nikdy nestál za nič: George Lucas.

Rozprávka, ktorá zmenila svet

Aj keby už nenakrútil nič iné, nikto mu nevezme, že stvoril fenomén: tridsaťmiliardovú značku, ktorá spolu so „Spielbergovým impériom“, Disneym a spol., vládne Hollywoodu. Zatiaľ posledný počin v tomto rade je preto nutné pozorne sledovať predovšetkým z tohto hľadiska. Pretože kto vládne Hollywoodu, vládne najmocnejšej propagandistickej továrni sveta. Hollywood s mocnými tohto sveta nielen spoluvytvára umelú realitu, ale predovšetkým s dostatočným predstihom na jej prijatie ako niečoho prirodzeného (k čomu si už mohli „privoňať“) aj pripravuje publikum. Len občas sa stane, že sa veci okolo nás vyvinú inak, než ich dopredu vytvorili „štúdiá“ na kopci v Los Angeles. Je preto otázka, ktorý variant platí v prípade najnovšieho dielu Hviezdnych vojen. Jedno je však isté: Niečo sa stalo. A asi nielen „v preďalekej galaxii“, ako nám napovedá film.

Hviezdne vojny boli od začiatku koncipované ako žánrový mix rozprávky a westernu s „trendy“ vesmírnou technológiou.

„V roku 1977 vytvoril George Lucas Hviezdne vojny a zmenil spôsob, akým sme boli zvyknutí vnímať film.“ Úvodná veta takmer dvadsať rokov starého dokumentu o sérii Hviezdnych vojen vážne neklame. Kozmická „rozprávka pre dospelých“ prekonala vtedajšie vnímanie sci-fi ako filmového žánru „pre romantikov“ a začala novú éru vo filme – a nielen vo filme. Star Wars zmenili svet alebo prinajmenšom geniálne postihli prebiehajúcu zmenu. A robia to stále.

Filmovú sériu pred takmer štyridsiatimi rokmi odštartoval štvrtý (!) diel nazvaný Nová nádej. Postavy a príbehy, ktoré George Lucas vytvoril v Návrate Jediho aj ďalších dvoch filmoch (z ktorých režíroval našťastie len ten prvý), zľudoveli: dobrá princezná Leia „s účesom ako stereoslúchadlá“, mladý „princ“ Skywalker, ktorý ju chce zachrániť, aj „pašerák s dobrým srdcom“ Han Solo (žalovala sušická zápalkáreň Lucasfilm?) sa stali hrdinami niekoľkých diváckych generácií. Nehovoriac o klasickej komediálnej dvojici „malý tučný a chytrý plus dlhý, chudý a blbý“, tentoraz v plechovom podaní robotov R2D2 a C-3PO, či „dobrom čiernom mlčochovi“, ktorý má v tomto prípade srsť a volá sa Chewbacca.

Geniálny obchodník

Hviezdne vojny boli od začiatku koncipované ako žánrový mix rozprávky a westernu s „trendy“ vesmírnou technológiou. Obsahovali treskúce súboje a konskú dávku rozprávkovej mytológie, v ktorej prebiehal klasický súboj dobra a zla, tak trochu ochutený vtedy rovnako módnymi východnými filozofickými smermi a možno trošku kresťanstvom a krížovými výpravami. Dobrí „rebeli“ bojovali o slobodu a svetlo so zlým, temným „Impériom“. Úžasné, inovatívne, aj keď na kolene, vytvorené triky zaistili Lucasovým spoločnostiam technologický náskok, ktorý dobre využili – v technologickej oblasti nemal jeho podnik roky konkurenciu.

Geniálny obchodný ťah tvorcom zaistil percentá z predaja figúrok a ďalšieho takzvaného „merchandisingu“. O nič by nešlo – lenže tento koncept sa v čase skvele trafil do rozvoja videohier a počítačových hier. Následkom toho sa z Georga Lucasa stal jeden z najbohatších mužov filmového sveta.

Skrytá hrozba? Zjavná hrôza

Dlho to vyzeralo, že pri tom aj zostane. S rozvojom technológií ku koncu storočia však Lucas zavetril príležitosť dostať na plátno ďalšiu časť príbehu, ktorý mu údajne od začiatku strašil v hlave. Ukázalo sa, že mal pravdu. Sám napísal scenár, sám (potom, keď Spielberg, Howard a podobné esá údajne odmietli) zasadol na režisérsku stoličku a opäť triumfoval: Natočil... zrejme najhoršie filmové sci-fi všetkých čias.

To je azda prehnané – ale nie až tak. Epizódy I až III, začínajúce „Skrytou hrozbou“, sú naozaj až amatérsky zlé. Plné toporného „budovateľského“ hrania, do ktorého sa nepochopiteľne zdegenerovala mierne nadnesená rozprávkovo-westernová póza prvých troch filmov. Majú neskutočne mizerný rytmus a na to, koľko stáli a akú dokonalú technológiu vzhľadom na svoju dobu predstavovali, sú triky hlúpe a ploché a miestami skutočne zlé, aj keď monumentálne. Digitálna vedľajšia postava Jar Jar Binks je taká úchylná, že vstúpila do dejín. A príbeh – o tom sa hádam ani neoplatí hovoriť. Trinásťročná česká autorka napísala (o trochu) lepší. Alebo... nie?

Ďalší geniálny marketing

Veľmi pravdepodobne totiž išlo o ďalší geniálny marketingový ťah. Hviezdne vojny I až III sa viezli na vlne filmu nového tisícročia. Po inšpiratívnych 90. rokoch, keď sa ešte točili „staré dobré filmy“, spojení veľkých peňazí a veľkých nápadov začali počty filmov ako takých zvoľna klesať. Štrajkovali odbory. Technológie boli také lacné a dobré, že na nápady vlastne nikto nemal čas a náladu – až na „filmy s ambíciami“, ktoré však zase kosila sneť intelektuálneho kvázi umenia.

Okrem toho – a možno hlavne – sa zmenilo demografické zloženie publika. „Deti“ boli čoraz dospelejšie (a nad technológiami žasnúci dospelí čoraz detinskejší). Rozmaznaní osemroční „teenageri“ vládli peňaženkami svojich rodičov. Na nich boli tiež evidentne primárne zacielené „nové Star Wars“. Úroveň sa nevyžadovala.

Celé Lucasovo dobrodružstvo skončilo tým, že v slávnom roku 2012 predal svoje impérium „detskému“ koncernu Disney. Dalo sa teda čakať, že infantilnosť a vyprázdnenie celej myšlienky bude pokračovať míľovými krokmi.

Napodiv sa stal úplný opak.

Konzervatívny zázrak?

O dôvodoch sa dá špekulovať. V každom prípade, je fakt, že Disney s J. J. Abramsom na režisérskej stoličke vyrazil prekvapivo konzervatívnym smerom. Vlastne natočil pôvodný, prvý diel – s nepatrnou trochou niečoho navyše. Dokonca aj triky sú urobené konzervatívne: Abrams a spol. sa vrátili ku koncepcii modelov namiesto plne počítačovo generovaných scén. Veľmi pravdepodobne aj vďaka tomu, že sa nehralo stále pred zeleným pozadím, je herecký pátos – tolerovateľný (aj keď, samozrejme, roztomilý – ale koniec koncov aj v starých Hviezdnych vojnách to vyzeralo akoby hrali neherci).

Inak je všetko ako cez kopirák: western-rozprávka, trochu ochutená nejakým tým dobrodružstvom z Vietnamu (je náhoda, že momentálna variácia na mladého Harrisona Forda pripomína skôr vietnamského veterána Ramba?). Opäť dobrí rebeli a opäť zlé Impérium – len už sa nenazýva Impérium. Hovorí si „Prvý poriadok“ (First Order). To je zaujímavé meno. Pozoruhodne podobné súsloviu „Nový svetový poriadok“...

Jedna zásadná odlišnosť oproti minulosti tu je: tak trochu zmizli „duchovné“ pasáže. Ale nie náhodou. Ocitáme sa v prostredí, ktoré už heroické boje za slobodu z prvých filmov vníma len ako legendu, ktorá nie je pravdivá, a „dobrých rytierov svetla“, o ktorých sme si mysleli, že vyhrali, len ako bájku. Všetci okrem rebelského „protiprúdu“, ktorý pozná pravdu, žijú vlastne len preto, aby jedli. Lenže hlavná hrdinka má celú vec (zrejme geneticky, aj keď to zatiaľ nevieme naisto) v sebe. Nemôže teda nezačať prenikať k faktu existencie „čohosi väčšieho“, nazývaného v realite Hviezdnych vojen „Sila“.

Návrat alebo repríza?

„Sila“ je, samozrejme, tak trochu slabinou celej série: Práve pre neurčitú „vieru v niečo“ je väčšine (zvyšných západných) kresťanov Star Wars poetika z duše protivná. Je otázka, či je to v poriadku. „Viera v niečo“ tu možno panuje, ale v každom prípade tu máme možnosť na plátne vidieť po dlhom čase príbeh boja rozprávkovo definovaného dobra s rozprávkovo definovaným zlom, v ktorom dobro vyhrá a zlo je potrestané. A dlho stratená postava, ktorá na konci filmu stojí na útese, pripravená (možno, hádam) prijať svoj „plamenný“ (laserový) meč a dať sa do boja so zlom, je tak trochu, aj keď nie úplne, kristiánsky štylizovaná.

Je otázka, či ide o rozprávkovú univerzalitu alebo naopak o zámerné zjemnenie. V každom prípade však platí, že Hviezdne vojny zavelili miliónom divákov ustúpiť do konzervatívnych pozícií.

A „establishment“ si to zdanlivo asi nevšimol. Keď sa na tlačovej konferencii Bieleho domu objavil hovorca, sprevádzaný dvoma „Stormtroopermi“, teda vojakmi zlého „Prvého poriadku“, všetkým Yankee-nadšencom (ako napríklad pánovi Kleslovi z Lidových novín) to prišlo ako úžasný nápad. Akosi im uniklo, že washingtonský „čierny prezident“ (ktorý napodiv zatiaľ na rozdiel od slávnej postavy z Lucasových filmov nemá na hlave vedro) so sebou na tlačovku „omylom“ nevzal zástupcov dobra, ale práve naopak.

Na čo nás tým chce Hollywood pripraviť? Asi je však na „čítanie medzi riadkami“ ešte príliš skoro. Až ďalšie epizódy „školenia“ nám možno tento prekvapivý zvrat vysvetlia. Že by išlo o „disidentský“ štuchanec, sa nedá predpokladať. Impérium by veľmi rýchlo a veľmi drsne vrátilo úder.


Tagy článku

Odporúčame

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom starého problému. Stálo za pádom WTC použitie takzvaného studeného lasera? Kombinácia tajnej zbrane a experimentu masovej manipulácie

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom...

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie štátov. Nezákonné NATO. A čo euro? Nemecko už nenájde z EÚ cestu späť. Rusko sa vymklo kontrole Západu – a tým sa zachránilo

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie...

to top