Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Snahy o prevrat v Rusku sa stupňujú: Putin je vrah a korupčník, bubnuje bulvárna propaganda. Rusko sa vzďaľuje a Západ si s tým nevie rady. Krvavá šachová partia sa blíži ku koncovke
legenda: Putin hrá šach s Obamom | autor: Ondřej Höppner

Snahy o prevrat v Rusku sa stupňujú: Putin je vrah a korupčník, bubnuje bulvárna propaganda. Rusko sa vzďaľuje a Západ si s tým nevie rady. Krvavá šachová partia sa blíži ku koncovke

28. 1. 2016

vytlačiť článok

Václav Danda komentuje úpornú snahu Západu pripraviť pôdu pre prevrat v Rusku a naznačuje, že propaganda vôbec netuší, čo má robiť proti podpore ruského prezidenta a naopak nezáujmu verejnosti o piatu kolónu

Ostatné dni priniesli niekoľko podstatných propagandistických útokov Západu na ruského prezidenta Vladimira Putina. Na jednej strane ide o stálu kampaň, takže by sa dalo povedať: Nič nové. Lenže niečo nové tu predsa len je, a tak nebude od veci sa na túto situáciu pozrieť trochu bližšie.

Vyzerá to napohľad nepochopiteľne a nezmyselne. Ministri zahraničia Ruska a Spojených štátov naznačujú nutnosť „reštartu“ vzájomných vzťahov – najmä v súvislosti s nutnosťou ukončiť sýrsku občiansku vojnu vyvolanú a udržiavanú Západom, ktorému sa však trochu vymkla z rúk. Francúzsky minister hovorí o nutnosti ukončiť na jar protiruské sankcie, na ktoré doplácajú predovšetkým európske krajiny (zatiaľ čo Spojené štáty svoj obchod s Ruskom medzitým podstatne zvýšili). Európa sa zmieta v migrantskej kríze, EÚ hrozí rozpad a celý svet balansuje na pokraji novej hospodárskej recesie, s ktorou sa tá predchádzajúca nedá ani porovnávať.

A v tom istom okamihu USA a ich najväčšie veľvyslanectvo na východnom brehu Atlantiku zvané mechanicky ešte stále Veľká Británia odštartujú novú kampaň proti ruskému prezidentovi. Prečo? Čo je za tým? Vzhľadom na nezvyčajne ostré odpovede Kremľa je jasné, že nejde o bežné „podpichovanie“.

Rusko sa Západu stále vzďaľuje

Paradoxne môže ísť o nervóznu reakciu na fakt, že navzdory hospodárskym ťažkostiam, ktoré primárne spôsobuje umelo riadená „ropná sabotáž“, pri ktorej ceny tejto suroviny klesajú do absolútne nereálnych medzí, Rusko neprichádza s prosbami, ale ďalej sa Západu vzďaľuje: ekonomicky, politicky, ale predovšetkým ideovo. Návrat ku kresťanským koreňom a hodnotám je niečím, čo je pre takzvaných liberálnych (v skutočnosti však len hlboko dekadentných) vodcov Západu horším variantom, ako bol Sovietsky zväz a komunizmus.

Vladimir Putin si to zjavne dobre uvedomuje. Tento týždeň pri stretnutí so svojimi priaznivcami v Stavropoľskom kraji si dal záležať, aby ostro odsúdil niekdajšiu boľševickú vládu za jej represie proti ruskému obyvateľstvu vrátane vyvraždenia cárskej rodiny. „Brutálne popravili posledného ruského cára s celou jeho rodinou a služobníctvom, usmrtili tisíce kňazov a umiestnili časovanú bombu pod ruský štát tým, že nakreslili administratívne hranice pozdĺž etnických línií,“ povedal Putin. A nie je vôbec pozoruhodné, že západná propaganda, ktorá sa inak chytá za každé jeho slovo s rovnakou vášňou ako pražská kaviareň za výroky prezidenta Zemana, toto „prehliadla“ bez jediného komentára.

Ruský prezident veľmi dobre vedel, kam tým mieri. Na rozdiel od Západu je v dnešnom Rusku už bežne známe, že za rozpútaním boľševickej revolúcie stáli rovnaké sily, ktoré naďalej ovládajú rozhodujúce pozície v projekte totalitného ovládnutia sveta, takzvaného Nového svetového poriadku. Lenže bez kontroly nad Ruskom sa nedá uskutočniť tento utopický projekt, o ktorý sa majitelia kľúčov od hlavných bankových sejfov už viac ako sto rokov pokúšajú. Vzďaľujúce sa Rusko ich naozaj znervózňuje.

Pretože však súčasne jadrovú veľmoc aktuálne nutne potrebujú, snažia sa škandalizovať Vladimira Putina v domnení, že tak pomáhajú pripraviť pôdu pre jeho odstránenie vnútorným pučom. Pokúšajú sa urobiť niečo s pre nich nepochopiteľným faktom, že navzdory hospodárskym ťažkostiam sa prezidentova popularita stále pohybuje okolo neuveriteľných 90 percent a nevykazuje žiadne známky rozkolísanosti. A tak siahajú po trochu zúfalých akciách.

O povraze v dome obesencovom

Britský súd napríklad bez akéhokoľvek dôkazu obvinil Vladimira Putina z podielu na vražde bývalého ruského špióna Alexandra Litvinenka, ktorý prebehol k Britom. Sudca vyhlásil, že o celej akcii „asi“ vedel aj Vladimir Putin, ktorý ju „s najväčšou pravdepodobnosťou“ schválil. Dôvodom mala byť údajne osobné pomsta za to, že Litvinenko o ňom v osobnom denníku napísal, že je pedofil. Dôkaz? Putin bol vraj podľa Litvinenka zachytený vo videu s maloletými chlapcami v istom moskovskom byte – napriek tomu, že žiadne také video neexistuje. Zločinný Putin ho vraj včas získal a zničil. Ako sa môže takou úbohou ničím nepodloženou bulvárnou klebetou zaoberať súd? Ako sa zdá, môže.

Hovorí sa tomu rozprávať o povraze v dome obesencovom. V čase, keď sa homosexuálne pedofilné škandály rozrastajú v Londýne do obrích rozmerov, keď polícia každý deň zisťuje, že medzi pederastmi boli vysoko postavené osobnosti verejného života od poslancov, biznismenov, moderátorov a televíznych zabávačov až po Westminsterský palác, je taká téma pre Britov zrozumiteľná.

Lenže nanešťastie sa proti tvrdeniu, že za vraždou Litvinenka stojí ruská tajná služba, ohradil aj špiónov brat Maxim. Povedal, že to považuje za absolútny nezmysel, a naopak poukázal na záujem Britov zbaviť sa „vyťaženého“ Litvinenka. „Rusi nemali žiadny záujem na zabití môjho brata. Mohli to byť Angličania, Izraelčania, Američania... A aká motivácia by ich k tomu viedla? Tým sa dokonca ani netaja. Chceli obrátiť verejnú mienku proti Putinovi,“ usudzuje Maxim Litvinenko, ktorý žije striedavo v talianskom Rimini a rodnom Rusku.

Vysvetľuje, že Litvinenko už dávno stratil pre Britov dôležitosť, a tak sa rozhodli z prebehnutého agenta vyťažiť ešte propagandisticky maximum. Súčasne sa vraj Londýn obával, že Litvinenko plánoval návrat do Ruska, čo by mohlo priniesť ďalšie problémy britským tajným službám.

Obľúbená téma na vyvolanie farebných revolúcií

Vzápätí pribehol so svojou troškou do klebiet aj Washington. Zástupca ministerstva financií USA Adam Shubin, ktorý sa venuje americkým sankciám proti Rusku, sa vyjadril v BBC o ruskom prezidentovi ako o „zosobnení korupcie“. Podľa jeho slov to už americké vedenie vie dávno. No hľa, súdruhovia sa nezmienili!

Putin je údajne aj majiteľom jachty, ktorú mu vraj venoval oligarcha Abramovič. Ale nielen to. Ten korupčník robí veci, ktoré vo vyspelej demokratickej Amerike neexistujú: „Videli sme, ako necháva zbohatnúť svojich priateľov a najbližších spojencov a ako vytláča na okraj tých, ktorých za priateľov nepovažuje. Či už ide o energetické suroviny, alebo štátne zákazky, pomáha tým, ktorí mu budú slúžiť, a vylučuje tých, ktorí nebudú. Pre mňa je to obrázok korupcie,“ objasnil Shubin – a tváril sa pri tom do kamery BBC úplne vážne.

Zmyslom týchto úbohostí je zrejme podporiť piatu kolónu Putinových súperov v Moskve. Že sú tieto sily okolo Vladimira Putina aktívne, majú dokazovať prekvapivé „popravy“ niektorých konzervatívne uvažujúcich predstaviteľov, ktorí opustili svoje posty v okolí prezidenta. Legenda tvrdí, že „liberáli“ reprezentovaní premiérom Dmitrijom Medvedevom sa ďalej usilujú o to, aby Západ Rusko akceptoval. Ide im vraj o začlenenie krajiny do svetového impéria NWO, zatiaľ čo Putin chce ruskú suverenitu v pozícii globálnej veľmoci.

Prečo sa ich Putin nezbaví?

Niet pochýb, že táto piata kolóna na mnohých významných postoch okolo Putina skutočne existuje. Príčina, prečo sa jej ešte razantne nezbavil, sa dá hľadať v dvoch možných odpovediach. Jednak dnešné Rusko skutočne nie je diktatúra, ako ho západná propaganda opisuje. Putinove výroky o boľševizme sú v tomto ohľade viac ako výrečné. Je tu prosto politická opozícia – akokoľvek slabá a verejnosťou takmer jednoznačne odmietaná –, ktorá má svoje (predovšetkým finančné a mocenské) záujmy.

Ale tiež je možné, že razantná „čistka“ by vyvolala tvrdú reakciu Západu. Podľa ekonóma a člena Akadémie vied RF Mikhaila Delyagina by na pád svojich „agentov“ zareagoval Západ ešte ostrejšie ako po spätnom pripojení Krymu k Rusku. Za takouto reakciou netreba hľadať len „ideové rozdiely“, ale predovšetkým silu ruských „elít“, zvlášť tých „za vodou“, ktoré by takýto krok vnímali ako atak na svoje osobné a životné biznisové záujmy. Kombinácia americkej subverzie a lokálnych veľkých peňazí je zrejme to najväčšie nebezpečenstvo, ktoré dnes Putinovi hrozí.

Surkov a tí druhí

Do obehu sa tak vypúšťajú fantastické teórie. Jedna z nich napríklad tvrdí, že o zvrhnutí Putina diskutovala na uzavretej schôdzke v polovici januára v Kaliningrade aj (madam revolúcia) Viktoria Nulandová s poradcom Vladimira Putina Vladislavom Surkovom. Ten vraj patrí podľa niektorých ruských komentátorov práve medzi spomínanú piatu kolónu. Do vysokých funkcií bol údajne dosadený v deväťdesiatych rokoch práve jedným z najväčších prozápadných oligarchov v krajine Michailom Chodorkovským, ktorý sa dnes pripravuje v švajčiarskom exile na prevzatie moci v Rusku.

Fakt je, že Surkov sa významne podpísal na realizácii kyjevského Majdanu. Bol v osudnú chvíľu priamo v Kyjeve ako osobitný poverenec Ruska a odporučil prezidentovi Janukovyčovi ustúpiť demonštrantom a odísť z krajiny. Za katastrofálne neodhadnutie situácie, ktoré stálo na počiatku tragickej občianskej vojny na Ukrajine, bol Surkov kritizovaný, ale nakoniec sa všetko zviedlo na „zlé rozhodnutie v krízovej situácii“.

Podľa niektorých komentátorov však presne vedel, čo robí, a v podstate sabotoval snahy Ruska podržať regulárne zvoleného Janukovyča a zabrániť tomu, čo nasledovalo. Práve to niektorých romantickejších pozorovateľov viedlo k domnienke, že na januárovom stretnutí s Nulandovou mohol Surkov konšpirovať o rozhodujúcom útoku na Putina. O tom, že takéto diskusie sa uskutočnili na mnohých stranách denne, niet pochýb. Určite však v menej okázalých kulisách a určite nie pred zrakmi verejnosti.

Zatiaľ má Vladimir Putin podľa všetkých príznakov situáciu pevne v rukách a darí sa mu vyvažovať aj záujmy svojich potenciálnych konkurentov, ktorí rozhodne nemôžu spoliehať na Západom proklamované „demokratické cesty k moci“. Putinova pozícia vo verejnosti je neotrasiteľná. Ak sa mu podarí preplávať medzi Skyllou a Charybdou hospodárskej rekonštrukcie a blízkovýchodnou šachovou partiou o Sýriu, stane sa prakticky neohroziteľným. Až potom nastane čas zbaviť sa piatej kolóny.

Ale to Surkov a tí druhí za oceánom dobre vedia. Aj to, že Putinove šachové schopnosti a čas pracujú proti nim.


Tagy článku

Odporúčame

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom starého problému. Stálo za pádom WTC použitie takzvaného studeného lasera? Kombinácia tajnej zbrane a experimentu masovej manipulácie

Migračná kríza začala fakticky 11. septembra 2001: Nové poznatky, nové otázky ohľadom...

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie štátov. Nezákonné NATO. A čo euro? Nemecko už nenájde z EÚ cestu späť. Rusko sa vymklo kontrole Západu – a tým sa zachránilo

11. septembra 1990: Zrodenie Nového svetového poriadku. Maastricht bol zriadený na odstránenie...

to top