Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

19. 2. 2017

vytlačiť článok

Ivan Poledník približuje postavu veľkého kresťanského štátnika a prináša text o zázrakoch spojených s jeho vládou nad vtedy prekvitajúcim Portugalskom

Bude tento rok rokom kontrarevolúcie, ako mnohí dúfajú? Zastavenie alebo aspoň podstatné pribrzdenie rozbehnutého expresu, v ktorom sa euroamerická civilizácia rúti v ostatných desaťročiach k fatálnemu karambolu, si vyžaduje mimoriadne silné politické osobnosti. Ale zároveň zázemie prostredia, v ktorom ešte môže ich snaha padnúť na úrodnú pôdu a neroztrieštiť sa o pevnú stenu inštitucionalizovaného zla.

Spoločnými znakmi osobností, do ktorých v súčasnosti vkladá toľko ľudí svoje nádeje, sú predovšetkým zdravý rozum, kategorické myslenie, vedomie nutnosti zachovania a obnovenia prirodzených mravných zákonitostí, tradičných spoločných hodnôt a ľudských slobôd kvôli ďalšej existencii našej spoločnosti. K ideálu konzervatívneho kresťanského politika majú obvykle veľmi ďaleko, pretože boli formované v prostredí liberálno-ľavicového rozvratu kresťanskej spoločnosti.

Ivan Poledník

Preto by bolo mylné považovať politikov, ktorí sú v tejto chvíli našimi spojencami v boji za dobrú vec – a z viacerých príčin sú čoraz silnejší –, za autentických konzervatívcov či vzory mravnosti. Jeden je viac-menej socialista, druhý zarytý liberál, tretí opatrne objavuje kresťanskú identitu a tak ďalej. Éra šľachetných rytierov bez bázne a hany je, zdá sa, nenávratne preč. Ale ešte pomerne nedávno tu boli.

Medzi štátnikmi 19. a 20. storočia sa našlo niekoľko velikánov, ktorí dokázali konať bez kompromisov a svoje konanie oprieť o kresťanské mravné princípy a pravidlá. Postaviť sa na odpor zhubným ideológiám svojej doby. Boli to napríklad Gabriel García Moreno v Ekvádore (zavraždený slobodomurármi), Francisco Franco v Španielsku, Engelbert Dollfuss v Rakúsku – a takisto Antonio de Oliveira Salazar v Portugalsku.

Portugalci nezabúdajú

Protikresťanská, liberálna či komunistická propaganda urobila zo Salazara fašistu. Ťažisko jeho politickej práce však spočívalo v zbožnosti, pokoji, poriadku, práci, skromnosti a odriekaní. Do diskusií o novom poriadku sveta vnášal konzervatívne hľadiská, osobnú integritu a zbožnosť s dôrazom na nadčasovosť Božieho poriadku v kontraste s mravnou revolúciou, ktorá zachvacovala vtedajší západný svet.

Po jeho smrti (zomrel v chudobe v roku 1970, post ministerského predsedu vykonával do roku 1968) nastal v Portugalsku pod vplyvom jednak komunizmu, jednak západného neomarxizmu a liberalizmu revolučný rozvrat. Niekdajší stúpenci Salazara začali byť prenasledovaní. Hospodárstvo sa zastavilo, dochádzalo k mnohým excesom, zaslúžilých profesorov vyháňali ich žiaci z univerzít, sekretariáty nepohodlných politických strán a zoskupení prepadávali revolučné bojové oddiely, národ sa povinne kajal z hriechu, že kedysi podnikol objavné cesty a vytvoril veľký zámorský svet portugalskej kultúry a jazyka. Krajinu toto trieštenie po niekoľkých rokoch úplne vyčerpalo a samotní Portugalci si koncom 70. rokov postupne vynútili návrat k poriadku.

Tento zmätok mal však ešte jeden následok – rýchly rozpad portugalskej koloniálnej ríše. Angola, Mozambik, Guinea-Bissau, Kapverdy, Svätý Tomáš, Východný Timor: dovtedy na regionálne pomery vyspelé a usporiadané krajiny zachvátili vojny, genocídy, úplný rozvrat a úpadok.

Salazar pritom nerozpútal ani jediný ozbrojený konflikt. Odmietol sa zaradiť do ktoréhokoľvek z bojujúcich ideologických frontov tej doby na krvácajúcich dekolonizujúcich kontinentoch. Vládnuce ideológie „vyspelého“, ako aj toho „zaostalého“ sveta povstávali, padali, topili sa v krvi – a to sa deje v podstate dodnes. Salazar konal v záujme mieru, pokoja a poriadku, bol tým skoro posadnutý.

Jedna z jeho nosných myšlienok znela: „Základný omyl čisto ateistického, laického štátu vidím v tom, že vyňal svoju činnosť z morálnych hraníc a spôsobil, že zákon a právo sa stali nezávislými od všeobecného dobra a všeobecnej spravodlivosti, čo dovolilo mätúcim spôsobom zameniť skutočnosť výkonu moci s legitimitou moci a účel štátu s akýmkoľvek záujmom jednej sociálnej skupiny.“

Napriek usilovnej snahe o skresľovanie dejín sa ukazuje, že hodnoty, o ktoré sa Salazar tak dôsledne opieral, sú skutočne nadčasové. V televíznej šou Najväčší Portugalec v histórii zvíťazil v roku 2007 Antonio de Oliveira Salazar so ziskom viac ako 40 % hlasov – a predstihol tak všetkých portugalských kráľov, svätcov aj moreplavcov.

Salazarove politické východiská opisuje z náboženského pohľadu nasledujúci text.

Fatima

Čítajte TU: Fatima 1917: Sto rokov od najväčšieho zázraku novodobej histórie. Desaťtisíce svedkov varovania aj ponuky záchrany. Svet znova tancuje na ostrí noža. Sme nepoučiteľní?

Antonio Salazar: Osobnosť kontrarevolúcie

V roku 1932 sa stal premiérom Portugalska nekompromisný katolícky vodca Antonio Salazar, ktorý sa k tejto funkcii dopracoval pôsobením vo vládnych pozíciách od roku 1928. Jeho cieľom bolo zaviesť kontrarevolučný program. Za túto prácu dostal zvláštne požehnanie od pápeža Piusa XII.:

„Žehnám mu z celého srdca a chovám najvrúcnejšiu túžbu, aby sa mu podarilo úspešne dokončiť svoje dielo národnej obnovy – duchovnej aj materiálnej.“

Salazarov program bol katolícky a kontrarevolučný. Komunizmus nazval „najväčšou herézou našej doby“ a s vervou proti nemu bojoval. Bol neľútostným odporcom socializmu, liberalizmu a – ako sám povedal – bol proti „všetkému, čo oslabuje, rozdeľuje alebo ruší rodinu“.

Salazar povedal: „Mám len jeden cieľ. Zamýšľam priviesť Portugalsko natrvalo k životu!“ A doplnil: „Za každú cenu chceme pred touto vlnou, ktorá sa šíri po svete, zachrániť prostotu života, čistotu mravov, miernosť postojov, rovnováhu spoločenských vzťahov a túto skromnú, ale vznešenú rodinnú atmosféru, ktorá je portugalskému životu vlastná.“

Inými slovami, jeho cieľom bolo nastoliť katolícky spoločenský poriadok, v ktorom štát, vláda a spoločenské inštitúcie zakladajú svoje zákony na tom, čo učí evanjelium, že je dobré a zlé, a na tom, čo učí Cirkev, že je dobré a zlé. Zdá sa, že aj preto Salazar v roku 1935 zakázal v Portugalsku slobodomurárstvo.

Rodina na prvom mieste

Salazar ponechal katolíckej Cirkvi úplnú slobodu konania. Povolil, aby sa katolícke náboženstvo vyučovalo na všetkých školách, nielen na farských. Nekatolícki rodičia, ktorí si nepriali, aby ich deti chodili na túto výučbu, mohli svoje ratolesti z týchto hodín odhlásiť, pretože katolícka viera sa nikomu nevnucovala. Katolícke vzdelávanie však bolo v Portugalsku vysoko preferované.

Ďalším významným pokrokom v tom čase bola Salazarova legislatíva týkajúca sa manželstva, ktorá okrem iného stanovila: „Portugalský štát uznáva občianske dôsledky manželstiev uzatvorených v súlade s kánonickým právom.“ Do tejto legislatívy Salazar zaviedol články, ktoré odsudzovali rozvod. Napríklad v článku 24 sa uvádzalo: „V súlade s podstatnými rysmi katolíckeho manželstva sa uzavretím kánonického manželstva rozumie, že manželia sa zriekajú zákonom dovoleného práva na rozvod.“ Zákon teda stanovil, že ak sa katolíci vezmú v platnom manželstve, nemôžu, hoci len požiadať, o rozvod.

Dôsledkom tohto zákona bolo, že počet katolíckych manželstiev nielenže neklesal, ale naopak stúpal. To znamená, že do roku 1960 bolo v krajine z celkového počtu manželstiev takmer 91 % kanonických. Viete si predstaviť život v krajine, kde je 91 % sviatostných, katolíckych manželstiev a kde páry, ktoré vstupujú do manželstva, akceptujú skutočnosť, že rozvod neprichádza do úvahy? To je civilizácia lásky! Takú nenájdete na začiatku tretieho tisícročia nikde vo svete.

Takže zatiaľ čo mnohé krajiny sveta boli zamorené komunizmom, humanizmom, socializmom a revolúciami, Salazar stál prakticky sám pri budovaní štátu, ktorý bol z väčšej časti založený na katolíckych sociálnych princípoch. Inými slovami, na objektívnej pravde, na realite.

Karol Veľký

Čítajte TU: Karol Veľký: Slávny panovník a obnovovateľ európskej civilizácie. Stále aktuálny príhovor pre všetky pokolenia. Spása vďaka viere, láske a dobrodeniu. Kresťanskí politici nás zrádzajú. Obstojíme v tomto boji?

Zázrak mieru

Zázrak mieru spočíval v tom, že: 1) Portugalsko bolo uchránené pred komunistickým terorom a 2) Portugalsko bolo uchránené pred hrôzami druhej svetovej vojny.

V tom čase nebolo žiadnym tajomstvom, že Moskva plánuje zaviesť komunizmus v Španielsku. Keby sa to vtedy podarilo, komunizmus by vládol na oboch koncoch Európy. Na jednej strane by bolo komunistické Rusko a na druhej komunistické Španielsko – a komunizmus by tak zovrel Európu z oboch strán.

Portugalskí biskupi sledovali udalosti v Španielsku veľmi bedlivo a báli sa o Portugalsko. Preto sa 13. mája 1936 zišli a zložili tajný sľub. Sľúbili, že v roku 1938 povedú národnú púť do Fatimy, „aby slávnostne poďakovali požehnanej Panne Márii, ak pre Portugalsko získa víťazstvo nad komunizmom a výhodu mieru“ (vlastné slová kardinála Cerejeiru). To je viera!

Len dva mesiace po zložení sľubu, 13. júla 1936, došlo k zavraždeniu monarchistického poslanca Calva-Sotela, čo znamenalo počiatok Španielskej občianskej vojny. Ako poukazuje Frere Michel, nebezpečenstvo pre Portugalsko bolo vážne. Rozšírenie revolučnej nákazy do Portugalska sa zdalo byť nevyhnutné.

Ale nebolo. 8. septembra 1936 sa dve portugalské lode vzbúrili a chceli sa pripojiť ku komunistom v Španielsku. Len čo sa to dopočul Salazar, vydal rozkaz na ich ostreľovanie, kým sa nevzdajú alebo nepotopia.

Salazar dostal následne plnú podporu biskupov Portugalska. A tak prišli vzbúrenci rýchlo k rozumu. Neskôr o udalosti písali samotní biskupi. Konštatovali: „Revolučné hnutie sa dalo do pohybu, ale bolo zastavené. Portugalsko teda mohlo pokojne pokračovať na ceste práce a pokroku.“ To bola jedna veľká hrozba, ktorej sa podarilo zabrániť. Takmer o rok neskôr však prišla ďalšia – pokus o atentát na Salazara.

Pod Božou ochranou

Salazar bol 4. júla 1937 na ceste na omšu do privátnej kaplnky v dome svojho priateľa. Vo chvíli, keď vystúpil z auta, vybuchla vo vzdialenosti troch metrov bomba ukrytá v železnej schránke. Salazara nakoniec výbuch bomby nezranil, ale jeho vodič ohluchol. Salazar, neotrasený, povedal ľuďom okolo seba: „Upokojte sa.“ A potom sa obrátil na svojho priateľa a riekol: „Poďme na omšu.“ Proste pokračoval tam, kde prestal.

Keby bol Salazar zabitý, uvrhlo by to krajinu do neuveriteľného zmätku, čo by bola úrodná pôda pre revolúciu. A biskupi v spoločnom liste v roku 1938 uznali, že to bol akt Boží, ktorý zachránil Salazarov život pri tomto pokuse o atentát.

Ale v roku 1938 už generál Franco v Španielsku smeroval k víťazstvu a nebezpečenstvo pre Portugalsko bolo zažehnané. Preto 13. mája 1938, keď biskupi Portugalska splnili svoj sľub a obnovili zasvätenie národa Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, uznal kardinál Cerejeira verejne, že Panna Mária ušetrila Portugalsko pred pohromou komunizmu.

„Odkedy sa naša Pani fatimská v roku 1917 zjavila [...] zostúpilo na Portugalsko zvláštne požehnanie od Boha. [...] Zvlášť, keď spätne vyhodnocujeme dva roky od nášho sľubu, nemôžeme neuznať, že neviditeľná ruka Božia ochránila Portugalsko a ušetrila ho od pohromy vojny a malomocenstva ateistického komunizmu.“

Dokonca aj pápeža Piusa XII. ohromilo, že Portugalsko bolo ušetrené od komunizmu. V prejave k portugalskému ľudu hovoril o hrozivom červenom nebezpečenstve, ktoré bolo síce blízko, ale nečakane sa krajine vyhlo.

Fatima

Čítajte TU: Šok z prelomu tisícročia: Posolstvo z Fatimy vraj patrí minulosti. Polozbúrané mesto a umierajúci „biskup v bielom“. Rozpory sa kopia. Kto cenzuruje výroky Panny Márie a prečo?

Druhá svetová vojna

Pre Portugalsko teda pominulo jedno nebezpečenstvo, ale druhému sa krajina dívala priamo do očí. Uniklo nákaze komunizmu zo Španielska, ale teraz mala vypuknúť druhá svetová vojna. 6. februára 1939, sedem mesiacov pred vyhlásením vojny, napísala sestra Lucia svojmu biskupovi Msgr. da Silvovi: „Tejto strašnej vojne sa Portugalsko vyhne vďaka zasväteniu národa Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, ktoré vykonali biskupi.“

A Portugalsko sa skutočne hrôzam vojny vyhlo. 2. decembra 1940 napísala sestra Lucia pápežovi Piusovi XII., že Portugalsko požíva počas vojny zvláštnu ochranu, ktorú by dostali aj iné národy, keby ich biskupi zasvätili Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie.

Napísala: „Najsvätejší Otče, náš Pán sľubuje v tejto vojne zvláštnu ochranu našej krajine, pretože portugalskí biskupi zasvätili národ Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, a to ako dôkaz milosti, z ktorej by sa mohli tešiť aj ostatné národy, keby sa jej srdcu zasvätili.“

To je dôvod, prečo Frere Michel nazýva vtedajšie Portugalsko „ukážkovým príkladom ochrany našej Panej“.

Keď biskupi zasvätili Portugalsko jej Nepoškvrnenému srdcu, nastal trojaký zázrak:

  1. Došlo k nádhernej katolíckej obrode, veľkému obrodeniu katolíckeho života.
  2. Došlo k zázraku politickej a sociálnej reformy.
  3. Nastal zázrak mieru – Portugalsko bolo ušetrené od komunistického teroru a občianskej vojny, ktorá zúrila v susednom Španielsku. Portugalsko bolo navyše ochránené pred výtržnosťami druhej svetovej vojny.

Tento trojaký zázrak, ktorý naša Pani uskutočnila v Portugalsku v celonárodnom meradle, je niečo, čo by chcela vykonať celosvetovo, dokonca ešte veľkolepejším spôsobom. Ale to sa nestane, kým pápež v jednote so všetkými biskupmi sveta nezasvätí Rusko Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, ako o to sama žiadala.

Zdroj.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

Virtuálna skutočnosť: Nebezpečná, no pohodlná. Masy pravda neláka. Väčšina žije v otupenosti, ktorá je vražedná. Široká a pôžitkami dláždená je cesta k úpadku ľudskosti

Virtuálna skutočnosť: Nebezpečná, no pohodlná. Masy pravda neláka. Väčšina žije v otupenosti,...

to top