Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Zlý pápež: Máme ho počúvať alebo nie? Častý spor medzi kresťanmi. Omyly ohľadom neomylnosti. Scestné učenie – ešte ako dlho? Úlety exhibicionistov vo svetle tisícročnej náuky neobstoja

Zlý pápež: Máme ho počúvať alebo nie? Častý spor medzi kresťanmi. Omyly ohľadom neomylnosti. Scestné učenie – ešte ako dlho? Úlety exhibicionistov vo svetle tisícročnej náuky neobstoja

29. 1. 2017

vytlačiť článok

Plinio Correa de Oliveira prináša zasvätený výklad o základných prvkoch pápežskej autority, na ktorú sa v súčasnosti odvolávajú najmä tí, ktorým hrá Františkovo skazonosné dielo do karát

Položili mi túto otázku: Ako by sa mal človek, ktorý hľadá pravdu, zachovať v čase, keď vládnu zlí pápeži – ako napríklad v období renesancie?

Extra

Neomylnosť v mimoriadnom pápežskom učení

Pokiaľ ide o katolícku vierouku, odpovedať na túto otázku nie je až také ťažké. Zdrojom pravdy je Zjavenie, to jest Písmo a tradícia. Katolícke magistérium nám dáva správnu interpretáciu Zjavenia. Pápeži sú neomylní, len keď učia nejakú náuku ex cathedra, keď sa pri takej náuke oficiálne odvolajú na svoje privilégium neomylnosti. V takom prípade s ňou nemôže nikto nesúhlasiť.

To isté platí s ohľadom na koncily. II. vatikánsky koncil napríklad výslovne deklaroval, že nie je neomylný. Ján XXIII. potom o tomto koncile vyhlásil to isté. Konkrétne povedal, že II. vatikánsky koncil bude pastoračný a nie doktrinálny koncil. Preto nemal koncil v úmysle učiť akúkoľvek novú náuku ako neomylnú, jeho cieľom bolo iba určiť smer.

Existujú koncily, ktoré učili dogmy. Napríklad I. vatikánsky koncil, ktorý vyhlásil dogmu o pápežskej neomylnosti. V takom prípade máme povinnosť prijať túto pravdu bez diskusie, s ohľadom na neomylnú moc učiť a viesť Cirkev, ktorú dal Ježiš Kristus zvrchovanému pápežovi.

Za pontifikátu pápeža Piusa X. boli rôznym spôsobom vyhlásené dve dogmy. Prvá dogma bola o Nepoškvrnenom počatí, ktoré pápež vyhlásil ex authoritate propria (svojou vlastnou autoritou) bez podpory nejakého koncilu. Druhá dogma bola o pápežskej neomylnosti, ktorú definoval s podporou I. vatikánskeho koncilu v roku 1870. Tieto slávnostné vyhlásenia dogiem sú súčasťou mimoriadneho pápežského magistéria.

Panna Mária

Čítajte TU: Fatima 1917: Sto rokov od najväčšieho zázraku novodobej histórie. Desaťtisíce svedkov varovania aj ponuky záchrany. Svet znova tancuje na ostrí noža. Sme nepoučiteľní?

Neomylnosť v bežnom pápežskom učení

Iným spôsobom, ako uplatniť privilégium neomylnosti, je, keď mnohí pápeži učia rovnakú náuku v dokumentoch svojho bežného magistéria. Každý ten dokument nie je neomylný per se, ale keď viac dokumentov učí to isté, stáva sa taká náuka neomylnou, pretože božská prozreteľnosť nedovolí, aby Cirkev zostávala v omyle dlhšiu dobu. To by bolo absurdné. Preto sú viaceré encykliky, ktoré učia tú istú náuku, takisto neomylné. Tomu sa hovorí neomylnosť bežného pápežského magistéria.

Veriaci mali istotu v tom, akú náuku nasledovať. Až do II. vatikánskeho koncilu pápeži dôsledne učili tú istú náuku. Mnoho pápežských dokumentov potvrdzovalo stáročia jeden druhý a opakovalo tie isté body vierouky. Preto mali veriaci pokojnú myseľ, čo sa týka určovania toho, čo je správne, čo nie a čo by mali prijať alebo odmietnuť.

Pápeži môžu urobiť zlé kroky a nemali by byť nasledovaní

Analyzujme teraz situáciu katolíka za renesancie. Renesančný katolík často videl zlých pápežov robiť veci, ktoré náuka Cirkvi zavrhovala. Nielen v osobných životoch, ale aj vtedy, keď konali ako pápeži.

Napríklad pred dokončením stavby Baziliky sv. Petra nariadil pápež Pavol V., ktorý bol z rodiny Borgheseovcov, architektom napísať zlatým písmom na tmavomodrú mozaiku, ktorá sa vinula po fasáde stĺpov, tieto slová: Paulus Quintus Borghesi fecit (toto urobil Pavol V. z rodiny Borgheseovcov). To znamená, že mu chýbala aj tá najzákladnejšia skromnosť. Nikto s trochou zmyslu pre hanbu by neumiestnil také slová, ktoré vyzdvihujú jeho samého a jeho rodinu, na najväčší kostol kresťanstva: „Bol som to ja, kto toto urobil.“ Nikto z vás by si nepostavil dom a potom naň neumiestnil veľký transparent nad dvere: „Toto urobil Jozef Novák.“ Pôsobilo by to nepríjemným dojmom, že ste megaloman.

Aj na nádherné bronzové dvere Baziliky sv. Petra bola okrem iných vecí vymodelovaná legenda o Léde a labuti. Tento príbeh obsahuje sodomiu (Zeus v podobe labute zviedol Lédu, pozn. red.). Takže pápež povolil takúto pohanskú legendu na portáli vatikánskej baziliky. Kto môže zabrániť takémuto pohanskému zobrazeniu na Bazilike sv. Petra? Nikto. Bola to zlá vec.

Aký by mal byť postoj veriacich pri pohľade na taký pyšný čin Pavla V.? Pretože to urobil pápež, zdalo by sa, že to nemôže byť hriech, ale aj napriek tomu katolícka náuka hovorí, že je. Niekoho by zrazu mohlo začať trápiť svedomie s ohľadom na rozpornosť.

No nie je žiadny dôvod na problém so svedomím. Keď pápež hreší, keď urobí niečo nesprávne alebo zlé, jeho post ako pápeža nemení charakter skutku. Je (ten skutok) zlý. Na toto sa pápežská neomylnosť nevzťahuje.

Ako môže človek zistiť, že je niečo zlé? Musí sa len pozrieť na predošlé učenie Cirkvi. Ak stále učenie predošlých pápežov, morálne traktáty a sentire cum Ecclesia (myslenie s Cirkvou) učili inak, nový pápež konal proti katolíckej vierouke a urobil niečo zlé. A katolícki veriaci v období renesancie mali dostatok prostriedkov na odmietnutie týchto zlých skutkov pápežov.

Keď som bol vo Vatikáne, navštívil som príbytok Lucrezie Borgiovej, dcéry pápeža Alexandra VI. Bolo to škandalózne, ale propagovala tu všetky zhýralé počiny. Na stenách sú nemorálne obrazy. Každý turista, ktorý chce ten príbytok navštíviť, ich môže vidieť, jej príbeh rozprávajú aj vatikánski sprievodcovia.

Čo by mal renesančný katolík robiť s ohľadom na takýto prípad? Mal by si myslieť, že aj on môže byť nemorálny, pretože pápež má dcéru a dovolil jej správať sa roztopašne? Mal by si myslieť, že katolícka morálka sa zmenila? Nie. Mal by byť jednoducho poctivý, aby si uvedomil, že pápež zhrešil tým, čo urobil, a že jeho dcéra takisto zhrešila. Katolík by nemal nasledovať zlé zvyky pápeža, ale príkazy katolíckej morálky.

Pápež s Lutherom

Čítajte TU: Od očitého svedka ekumenickej prostitúcie v Lunde: Luteránske „Habemus papam!“ Čo má spoločné František s lesbickou biskupkou? Apokalyptické rozmery pontifikátu

Pápeži môžu spáchať vieroučné omyly

Ale čo vierouka: Môže pápež spáchať omyl vo vieroučných záležitostiach? Áno, môže. To je nepriamo vyjadrené v samotnom pojme neomylnosti. Keď sa pápeži nedovolávajú privilégia neomylnosti, môžu chybovať. Neomylnosť znamená nemožnosť zlyhať, chybovať, padnúť. Ak pápež vyhlási, že dokument nie je neomylný, je to preto, že sa (ten dokument) môže mýliť. Takže môže spáchať omyly.

Ako môže katolík zistiť, kedy ide o omyl? Môže sa odvolať na predošlé magistérium a overiť si, či existuje niekoľko pápežských učení potvrdzujúcich tú istú vec. Ak neexistuje alebo je v tých učeniach nejaká odlišnosť, nové učenie pápeža je mylné. Je to veľmi jednoduché. To nám však nehovorí, že každý katolík by mal súdiť pápeža podľa seba. Na to nepodnecujem. Čo chcem povedať, je, že ak existuje jasné a nepretržité učenie predošlých pápežov tvrdiace protiklad voči učeniu nového pápeža, je posledný menovaný ipso facto (automaticky) posudzovaný predošlým učením. Katolícky veriaci iba berie na vedomie omyl.

Niekto by mohol namietnuť: Prečo sú dokumenty predošlých pápežov dôveryhodnejšie ako dokumenty nového pápeža?

Pretože množstvo pápežských dokumentov trvalo učiace rovnakú vierouku požíva privilégium neomylnosti bežného pápežského magistéria. Izolovaný dokument nového pápeža, ktorý sa nedovoláva neomylnosti s ohľadom na svoju náuku, môže byť omylný.

Niekto by sa mohol spýtať: Ako dlho môžeme mať v Cirkvi mylné učenie, ktoré odporuje správnemu?

Na túto otázku nepoznám odpoveď. Myslím si, že je to niečo, čo budú musieť preštudovať teológovia budúcnosti.

Zdroj.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top