Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Tajomný rok 2017 sa začal nedeľou. V Ríme sedí ekopápež: Piť z PET fliaš je hriech. Bizarný pontifikát ako znamenie našej doby. Veriaci aj klerici sa búria. Rozhovor so spurným kardinálom. Prichádza precitnutie?

Tajomný rok 2017 sa začal nedeľou. V Ríme sedí ekopápež: Piť z PET fliaš je hriech. Bizarný pontifikát ako znamenie našej doby. Veriaci aj klerici sa búria. Rozhovor so spurným kardinálom. Prichádza precitnutie?

8. 1. 2017

vytlačiť článok

Ivan Poledník si všíma ďalší rok pápeža Františka na Petrovom stolci, a aj keď nenachádza silu na výpočet všetkých jeho úletov, snaží sa aspoň v nádeji čítať medzi riadkami a tušiť širšie súvislosti

Iste nebude náhoda, že práve rok 2017, do ktorého mnohí vkladajú zásadné nádeje aj obavy, rok v znamení fatimského proroctva Panny Márie, sa začal nedeľou, dňom vzkriesenia Pána.

Súčasne je znamením doby, že už skoro štyri roky sedí na Petrovom stolci František, 266. pápež, o ktorom sa mnohí zasvätení komentátori vyjadrujú ako o najhoršom pápežovi v dejinách, aj keď sa to môže zdať na prvý pohľad prehnané – napríklad v porovnaní s niektorými zhýralými pápežmi z obdobia renesancie.

V čom teda tkvie jadro tohto názoru na pápeža? V jeho ignorancii vlastného poslania a v reálnom potenciáli rýchlo a efektívne škodiť a deštruovať. Vo svete bleskového prenosu informácií neexistuje spôsob, ako predísť mylným, mätúcim či pohoršujúcim impulzom šíriacim sa z „centrály“ do celého sveta. Zásadnú rolu v tom hrá aj dôkladne pripravená pôda rozkladnou činnosťou liberálov a modernistov II. vatikánskeho koncilu a ich nasledovníkov. Princíp kolegiality, laicizmus, ekumenizmus a mnoho ďalších trójskych koní skrátka urobili za pol storočia svoje.

Ivan Poledník

František je miláčikom médií, všetkých liberálnych a protikresťanských síl. To je, samozrejme, logické a samo o sebe dostatočným dôkazom jeho negatívnej roly vnútri Cirkvi. Pretože – ako vieme – zapáčiť sa svetu znamená znepáčiť sa Bohu.

Maska dobrosrdečného, veľkorysého a tolerantného pápeža sa navyše veľmi často pretvára na ohyzdný úškľabok. Z médií hlavného prúdu sa nedozvieme, aké zákerné protiútoky podniká František a jeho verní proti názorovým oponentom, obvykle zástancom tradície a neporušeného učenia Cirkvi. Jeho hrubé a pohŕdavé výroky na adresu zvyšných katolíkov držiacich sa autentickej náuky a odmietajúcich novoty, ktoré sú s ňou v priamom rozpore, by sa dali takisto počítať na stovky.

František víta migrantov

František víta migrantov

Pápež František by sa dal v istom zmysle prirovnať k Barackovi Obamovi, prezidentovi veľmoci, ktorý zlyhal úplne vo všetkom. Vo svetle náznakov „konzervatívnej kontrarevolúcie“ vo svetovej politike (aj keď je ešte na základe prvých pozitívnych impulzov predčasné s niečím takým v dohľadnom čase počítať) môžeme uplynulých niekoľko rokov a vyvrcholenie bojov o charakter našej civilizácie vnímať ako ich epochu. Žiaľ, obaja stoja na protikatolíckej ľavicovo-liberálnej strane barikády – niekedy nazývanej aj táborom neomarxizmu.

Spúšť

Súčasný pápež robí presne opačnú vec, akú by mal robiť. Kadiaľ chodí, tadiaľ podkopáva učenie Cirkvi vrátane základných všeobecne platných princípov pochádzajúcich z kresťanstva a prijímaných naprieč spoločnosťou. Hrubo napáda svojich oponentov, zneužíva tým svoj úrad ako azda žiadny iný pápež pred ním a svoje vlastné bizarné nápady vydáva za záväzné pre kresťanstvo.

Patrí medzi nich vyvyšovanie environmentalizmu nad spásu a na úkor pripomínania kľúčovej roly Kristovej obete, podnecovanie moslimskej imigrácie a absolútne škandalózne prirovnávanie moslimských teroristov ku „katolíckym fundamentalistom“ – čo majú byť všetci, ktorí bránia tisícročné kresťanské princípy.

Pre katolícku náuku sú bezprecedentné najmä snahy o umožnenie prístupu cudzoložných párov na sväté prijímanie, schvaľovanie antikoncepcie s cieľom zabránenia šíreniu vírusu Zika, tvrdenie, že každý pokrstený patrí do rovnakej cirkvi ako katolíci, alebo búranie dogmy o transsubstanciácii (premena chleba a vína na Kristovo telo a krv) a jej zbližovanie s protestantským poňatím. Ďalej napríklad označuje ženy, ktoré viacnásobne rodili cisárskym rezom, za nezodpovedné a prirovnáva ich k množiacim sa králikom. Podobným náhodným výberom by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho.

Pápež s Lutherom

Čítajte TU: Od očitého svedka ekumenickej prostitúcie v Lunde: Luteránske „Habemus papam!“ Čo má spoločné František s lesbickou biskupkou? Apokalyptické rozmery pontifikátu

Ôsmy skutok milosrdenstva?

Najnovším pápežovým výstrelkom je rozšírenie zoznamu skutkov telesného milosrdenstva (napríklad kŕmiť hladných, navštevovať chorých, pochovávať mŕtvych) a duchovného milosrdenstva (napríklad napomínať hriešnikov, tešiť zarmútených, trpezlivo znášať krivdy) z tradičných siedmich na osem. Nový skutok telesného, ako aj duchovného milosrdenstva je „starať sa o náš spoločný domov“ – čo znamená chrániť životné prostredie podľa nôt ekoteroristov.

Na rozumnej ochrane životného prostredia, pochopiteľne, nie je nič zlé, v kontexte Františkovho pôsobenia však v prípade tohto zaradenia (čo je samo o sebe bizarné) medzi milosti vychádzajúce z Písma ide o potvrdenie dlhodobého primknutia sa ku klimatickým alarmistom a ich ideológii na úkor primárneho motívu, ktorým je spása duší (čo František potvrdzuje vo svojich prejavoch, kde sa to ekológiou len tak hemží, pričom napríklad meno Ježiš v nich nezaznie ani raz).

Ako výraz duchovného milosrdenstva by v tomto prípade malo byť podľa Františka „vďačné rozjímanie o Božom svete“. To je však proti podstate a účelu milosrdenstiev ako takých. Komu preukazujeme duchovnú milosť, keď sa zapojíme do „rozjímania“? Pochopiteľne, nikomu.

V oblasti telesného milosrdenstva by potom malo ísť o každodenné úkony: triediť odpad, znížiť spotrebu vody, šetrne nakladať s potravinami a podobne. Nič proti tomu, lenže opačné konanie považuje František za hriech. Takže skutočné hriešne konanie (napríklad cudzoložstvo) definované v katechizme je v poriadku, no netriediť odpad je hriech. Na tomto príklade môžeme dobre vidieť cestu, ktorou sa František uberá – úplne mimo svojho poslania a kompetencie. Milosť, ako je v kresťanskom kontexte chápaná, musí mať navyše za objekt a predmet konkrétnu ľudskú dušu, nie nejaké „prostredie“. A ešte navyše – ponorením sa do tejto svetskej špecifickosti oslabuje pápež autoritu svojho vlastného učiteľského úradu.

Nová spoveď (tam, kde ju ešte nezrušili ako napríklad vo väčšine miest v Nemecku) by potom mohla vyzerať nasledovne:

Spovedám sa Bohu všemohúcemu i vám otče z týchto hriechov: Kúpil som si vodu v plastových fľašiach – minimálne šesťkrát. Použil som plastové vidličky a papierové taniere pri rodinnom grilovaní. Raz som spotreboval skoro celú rolku papierových utierok na upratanie neporiadku v kuchyni. Hodil som kus plastu a rozbitý pohár do zmiešaného odpadu. Nechal som pustenú vodu, keď som utieral kuchynskú linku. Išiel som na nákup autom, hoci som mohol ísť hromadnou dopravou. Nechal som doma zapálené svetlo, keď som išiel večer na prechádzku. Vyhodil som zvyšok špagiet od večere. Od minulej spovede som nezasadil ani jeden strom.

To mu teda bude musieť kňaz uložiť skutočne prísne pokánie!

Klobúky pápeža Františka

Čítajte TU: Františkovo krédo: Vpred do priepasti! Zošrotovať náuku, predať sviatosti a spásu. Popularita na úkor cirkvi, obdiv radikálnej ľavice a pozvánka imigrantom. Ilúzie sa už definitívne rozplynuli. Nová epocha úpadku

Prichádza precitnutie?

Prelom roka býva vždy obdobím bilancovania. Kronika všetkých excesov súčasného pápeža je síce poriadne hrubá, ale podstatné je v tejto chvíli to, že sa rovnako ako vo svete politiky dvíha skutočne významná vlna odporu a kritiky proti zničujúcemu pontifikátu. Miláčik sekulárneho sveta František to zatiaľ navonok zvládol, pretože ťahá za jeden povraz so strojcami Nového svetového poriadku a koniec koncov je aj na výplatnej páske Georga Sorosa.

Dnes už vyjadrujú svoje znepokojenie zástupy kňazov a radových veriacich. Bombardujú Vatikán otvorenými listami obsahujúcimi stovky argumentov, dôkazov, výrazov rozhorčenia. Apely prichádzajú aj od vyšších cirkevných hodnostárov, nedávno napríklad od kardinálov Brandmüllera, Burka, Caffarru a Meisnera. Jeden z nich (Meisner) bol dokonca donedávna považovaný za zaťatého liberála a progresivistu – ale aj preňho už František trochu silná káva. S týmito impulzmi sa pápež zatiaľ vyrovnáva buď totálnou ignoranciou, alebo prechádza do protiútoku – zbavuje dotyčných funkcií, a tak aj vplyvu. Tlak v cirkevnom tlakovom hrnci však stúpa.

František sa dôverne priatelí so všetkými – okrem katolíkov

František sa dôverne priatelí so všetkými – okrem katolíkov

Dlhodobo najodvážnejším zo štvorky, ktorá apelovala na pápeža ohľadom (nado všetku pochybnosť úmyselne) viacznačných a krajne pochybných bodov v dokumente Amoris laetitia, je kardinál Raymond Burke. V nedávnom rozhovore pre Catholic World Report (CWR) však okrem iného naznačil ešte aj niečo závažnejšie (celý komentár k rozhovoru TU):

Heretický pápež prestáva byť pápežom

CWR: Existuje opora pre napomínanie pápeža v Písme?

Kardinál Burke: Klasickým príkladom z Písma je sv. Pavol, ktorý napomínal sv. Petra (v Ga 2,11 a nasl.) za snahy zavádzať v ranokresťanskej Cirkvi židovské predpisy. Sv. Pavol priamo vytkol Petrovi, že od kresťanov z pohanstva vyžaduje veci, ktoré nie sú pre kresťanskú vieru podstatné. Peter s tým v skutočnosti súhlasil, ale keď bol v spoločnosti kresťanov zo židovstva, predstieral opačný postoj a Pavol ho za to napomenul, ako hovorí, do očí.

CWR: Prečo sa domnievate, že 8. kapitola Amoris laetitia je taká nejednoznačná?

Kardinál Burke: Pripadá mi, že dôvodom tejto dvojznačnosti je to, že chce umožniť prax, ktorú Cirkev nikdy nepripúšťala, totiž prístup k sviatostiam pre ľudí, ktorí verejne žijú v ťažkom hriechu. [...]

Kardinál Raymond Leo Burke (nar. 1948)

Kardinál Raymond Leo Burke (nar. 1948)

CWR: Existujú okrem vás štyroch kardinálov, ktorí ste pápežovi Františkovi predložili dubiá, aj ďalší, ktorí vás podporujú?

Kardinál Burke: Áno.

CWR: A prečo to nepovedia nahlas?

Kardinál Burke: Z rôznych dôvodov, jedným z nich môže byť to, že sa týchto vecí zmocňujú médiá a prekrúcajú ich tak, že to vyzerá, že každý, kto zapochybuje o Amoris laetitia, nepočúva pápeža, je pápežovým nepriateľom a tak ďalej. A preto...

CWR: Klopia oči a mlčia.

Kardinál Burke: Áno, domnievam sa, že to tak je. [...]

CWR: Mons. Athanasius Schneider, pomocný biskup arcidiecézy Panny Márie v Astane v Kazachstane a titulárny biskup Celeriny, ktorý na podporu vás štyroch kardinálov a vašich dubií napísal otvorený list, takisto povedal, že Cirkev je de facto v schizme. Súhlasíte s tým?

Kardinál Burke: V Cirkvi existuje veľmi vážne rozdelenie, ktoré treba napraviť, pretože, ako som už povedal, súvisí so zásadnými vieroučnými aj mravoučnými otázkami. A ak sa to čoskoro nevyjasní, mohla by sa z toho vyvinúť formálna schizma.

CWR: Niektorí ľudia hovoria, že pápež by sa mohol oddeliť od spoločenstva s Cirkvou. Dá sa legitímne vyhlásiť, že pápež je v schizme alebo v heréze?

Kardinál Burke: Keby pápež formálne vyznal blud, prestal by byť týmto aktom pápežom. To je automatické. Dôjsť by k tomu mohlo.

To je len také laškovanie!

Čítajte TU: Islamské právo šaría v Európe: už čoskoro. Zrádzajú nás aj naši vlastní duchovní. Kardinál Burke o jedinej účinnej forme vzdoru. Dvojnásobná tragédia zabitého kňaza. Nájdeme odvahu povedať diablovi NIE?

Pápež-nepápež?

Kardinál Burke je vo svojom vyjadrovaní presný... Ale aj opatrný. Protiprúdoví čitatelia však vedia čítať medzi riadkami. Napokon už len skutočnosť, že takéto debaty nastávajú, svedčí o niečom veľmi závažnom, čo si dohľadná história nepamätá.

Najväčší optimisti označujú Františka (s istou prímesou cynizmu) za apoštola tradície. Až jeho otvorené a v podstate hulvátske spôsoby (na rozdiel od niektorých predchádzajúcich pápežov, ktorí sa na deštrukcii Cirkvi takisto podieľali, ale inteligentným, menej excentrickým spôsobom a s istou mierou oneskorenej reflexie svojich vlastných pochybení) totiž zreteľnejšie ukazujú, akým smerom sa Cirkev uberá a komu veľká časť jej najvyšších predstaviteľov slúži. Je to bolestivé precitnutie.

Až budúcnosť ukáže, čo Boh zamýšľa týmto svojím dopustením. Pravoverní katolíci sa modlia za nápravu pomerov – zvolenie skutočne katolíckeho pápeža, ktorý by urobil v Cirkvi poriadok, napravil jej pošramotenú povesť a navrátil jej rolu, ktorá jej náleží: starostlivosť o spásu duší, duchovný pilier a záštitu celej našej civilizácie.

Čiže to, na čo sú všetci politici – aj tí najlepší – z definície krátki.

Podporte PP


reklama

Tagy článku

Odporúčame

2017: Osudové výročie krvavých dejín. Prežije naša civilizácia? Nepoučiteľní králi, preláti aj obyčajní smrteľníci. Prostriedok na obranu a zmiernenie trestov. Jediná istota: Nepoškvrnené srdce nakoniec zvíťazí

2017: Osudové výročie krvavých dejín. Prežije naša civilizácia? Nepoučiteľní králi, preláti...

Prední ateisti Západu v zhode s islamistami: Vraždiť kresťanov môže byť jedného dňa etické. Viera v multivesmír, ktorý sa stvoril sám. Čí je letopočet po Kristovom narodení – náš alebo Pána?

Prední ateisti Západu v zhode s islamistami: Vraždiť kresťanov môže byť jedného dňa etické....

to top