Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Zložité osudy Vianoc: Kto ich zakazoval a prečo? Dnes kráča tichou nocou Cocacoláš. Konzumný čas pseudolásky? Mnohí však stále oslavujú Božie narodenie. Kto chce počuť, bude vyslyšaný

Zložité osudy Vianoc: Kto ich zakazoval a prečo? Dnes kráča tichou nocou Cocacoláš. Konzumný čas pseudolásky? Mnohí však stále oslavujú Božie narodenie. Kto chce počuť, bude vyslyšaný

22. 12. 2016

vytlačiť článok

Martin Čejka sa zamýšľa nad nejednoduchou vianočnou históriou – dávnou, nedávnou aj tou súčasnou –, ktorú je dobré si pripomenúť práve dnes

Vianočný čas. Pod víťaznými oblúkmi kapitalizmu pochodujú zástupy proletárov a pracujúcej inteligencie, verejné priestranstvá zaplavujú hordy Cocacolášov v červených kostýmoch, pokrokové deti sa po vzore profesionálnych vydieračov uchyľujú k psychickému terorizmu a pod rôznymi vyhrážkami sa dožadujú najnovších modelov autíčok a cikajúcich bábik.

Extra

Nemáme už miesto! Všetko je obsadené

Roj naberá na obrátkach za hudobného sprievodu melódie potkaniarovej píšťaly, ktorá sa zo všetkých strán hrnie na „posledných z Rimanov“. „Hou hou, Santa od teba (okrem peňazí) nič nechce! Buď svoj! Buď free!“ Nastáva čas tolerancie a sentimentálnej pseudolásky sladkej ako šmolková zmrzlina, na ktorú sa najskôr zlietnu osy a potom celý roj múch. A Matka Božia, Matka človeka, spolu so svätým ochrancom opäť márne hľadá miesto na spočinutie, miesto, kde by porodila, miesto obdarovania. Sväté miesto. Dvere sú zatvorené rovnako ako vtedy. „Nemáme už miesto! Všetko je obsadené, práve sa koná medzinárodný trh zhovädilosti! Vypadni! Čo si si navarila, to si aj zjedz! Dnes a dieťa?! Zmizni a už nás neotravuj!“

Tí, ktorí chcú počuť, budú vyslyšaní. Tí, ktorí majú odvahu, zostúpia túto noc do hĺbky k výšinám.

V rímskom cisárstve bolo zvykom oslavovať výročie narodenia vládcov alebo význačných osobností. Keď skončila doba prenasledovania, rímska cirkev zaviedla okolo roku 330 na 25. december sviatok Kristovho narodenia. Vo východných cirkvách sa táto udalosť spočiatku slávila v iné dni, ale už koncom štvrtého storočia prevládol rímsky zvyk aj tam. Pri voľbe dáta zohrala pravdepodobne rolu aj skutočnosť, že Rimania v tento deň od roku 275 oslavovali sviatok boha slnka zvaný „narodenie Slnka“, ktorý zaviedol cisár Aurelianus. Nie je preto zvláštne, že kresťania slávili narodenie toho, ktorý je „svetlom sveta“ a „slnkom spravodlivosti“.

Advent

Čítajte TU: Slávime prvú adventnú nedeľu: Kristov príchod očakávame trojakým spôsobom. Včera, dnes a zajtra. Jezuliatko sa vráti ako spravodlivý sudca. Koľko minieme na darčeky, nie je dôležité

Sviatočné obdobie od Božieho hodu do Troch kráľov

V piatom storočí bol Boží hod vianočný už natoľko významným sviatkom, že ním začínal liturgický rok. Keď sa po desiatom storočí stal advent neoddeliteľnou súčasťou vianočného obdobia, liturgický rok sa počítal už od prvej adventnej nedele. V roku 529 cisár Justinián zakázal na Boží hod prácu a vyhlásil ho za štátny sviatok. Koncil v Agde (506) zaviazal kresťanov v tento deň k svätému prijímaniu. Koncil v Tours (567) ustanovil 12-denné sviatočné obdobie od Božieho hodu do Troch kráľov.

O rozšírenie Vianoc po celom svete sa, pochopiteľne, pričinili aj kresťanskí misionári, ktorí väčšinou zastávali funkcie prvých biskupov na „dobytých“ územiach. Začiatkom dvanásteho storočia prijali už takmer všetky európske národy kresťanstvo a Vianoce boli všeobecne oslavované s veľkou zbožnosťou a radosťou, niekedy aj dosť búrlivo. Vzniklo mnoho farebných a pôsobivých obradov, hudobných skladieb a divadelných hier s vianočnou tematikou, vo všetkých krajinách sa začali rozvíjať špecifické náboženské obyčaje. Niektoré do dnešných dní nepretrvali, niektoré boli pre svoju nevhodnosť zakázané, ale svedčia o viere a hlbokom prežívaní Božieho narodenia ľuďmi stredoveku.

Puritáni v Anglicku zakazovali sláviť Vianoce

K zásadnej zmene došlo v šestnástom storočí v krajinách, kde zvíťazila reformácia. Došlo k zrušeniu svätej omše a oslavy sa často obmedzili na kázanie a modlitby. Puritáni v Británii dokonca odsúdili všetky vianočné oslavy. Tvrdili, že žiadny deň sa nesmie povyšovať nad šábes. V roku 1583 bolo v Škótsku pod hrozbou trestu zakázané oslavovanie narodenia Pána. Keď sa puritáni ujali moci aj v Anglicku, anglický parlament odhlasoval v roku 1647 tresty pre všetkých, ktorí budú sláviť Vianoce, prípadne iné sviatky.

Každý rok prechádzali niekoľko dní pred Štedrým večerom ulicami miest úradníci, ktorí občanom pripomínali, že „Vianoce a iné podozrivé zábavy“ nesmú narušovať verejný poriadok. Zavedenie uvedeného zákona vyvolalo spravodlivý hnev niektorých ešte nie úplne ideologicky spracovaných občanov a prepukli pouličné nepokoje, ktoré musela potlačiť až privolaná armáda.

Mikuláš

Čítajte TU: Prichádza svätý Mikuláš: Skutočné aj neskutočné obrysy legendy. Zo svätca filantrop. Prečo z neho urobili karikatúru? Príbeh o chudobných dcérach a zadlžených študentoch. Čerti a zlo sú dnes v kurze

Ilegálna koleda Dvanásť dní Vianoc

S návratom monarchie v roku 1660 sa vrátili aj Vianoce, ale v už obmedzenej podobe. To sa prejavuje aj na anglických koledách, ktoré majú zriedkakedy náboženský charakter, ale odrážajú skôr čisto humanistické chápanie Vianoc ako nadstavby liberálnej spoločnosti. Zaujímavou výnimkou je populárna koleda The Twelve Days of Christmas (Dvanásť dní Vianoc), ktorá však vznikla „mimo zákona“ vo vtedy ilegálnom katolíckom prostredí a slúžila okrem iného aj ako katechizmus pre deti a pripomienka viery otcov. „Moja pravá láska“ v tejto kolede neznamená pozemského milého, ale samotného Boha.

Tým, kto je obdarovaný, je pokrstená osoba. Jarabica na hruške znamená Krista. Aj ďalšie symboly sú krásne a vtipné: „dve hrdličky“ – Starý a Nový zákon; „tri francúzske sliepky“ – viera, nádej a láska; „štyri spevavé vtáky“ – štyri evanjelia; „päť zlatých prstienkov“ – päť prvých kníh Starého zákona opisujúcich pád človeka; „šesť znášajúcich husí“ – šesť dní stvorenia; „sedem plávajúcich labutí“ – sedem darov Ducha Svätého; „osem dojných kráv“ – osem blahoslavenstiev; „deväť tanečníc“ – deväť anjelských chórov; „desať poskakujúcich pánov“ – Desatoro; „jedenásť gajdošov“ – jedenásť verných apoštolov; „dvanásť bubeníkov“ – dvanásť právd obsiahnutých v Apoštolskom vyznaní viery.

Vianoce potom prišli do Ameriky spoločne s misionármi a prvými kolonistami z európskych krajín. Na územiach obývaných francúzskymi alebo španielskymi osadníkmi bol Boží hod oslavovaný svätou omšou a tradičnými zvykmi. Nové Anglicko trpiace pod nadvládou revolučných puritánov prevzalo ostrovnú nevraživosť voči Vianociam, ktorá vydržala až do polovice devätnásteho storočia. K rozvoju vianočných sviatkov na území Spojených štátov dochádza až s vlnou imigrantov z Írska a kontinentálnej Európy.

Slobodomurársky Cocacoláš

Vôbec prvú americkú koledu napísal misionár indiánov, jezuita sv. Jean de Brébeuf. Vianočný hymnus na nápev francúzskej ľudovej piesne zo šestnásteho storočia sa volá Jesous Ahatonhia, čo v jazyku udatného kmeňa Hurónov znamená „Narodil sa Ježiš“. Neskoršie „narodenie“ slobodomurárskeho staršieho brata deda Mráza v Spojených štátoch, teda smutne presláveného Cocacoláša, potom predstavuje jednu z najsmutnejších a najtrápnejších udalostí v dejinách Ameriky a celého ľudstva.

Tichá noc. Boh pri všetkej tej maniakálnej vrave mlčí a tíško čaká. Nalomenú trstinu nedolomí. Keby sme sa dívali optikou kapitalizmu, tak ruka trhu zapchala Ježiškovi ústa. Boh ponúka ľuďom svojho Syna, no nie je dopyt. Na zdanlivo voľnom trhu panuje dokonalá zhoda, monopol na ovládanie a zneužívanie slabostí padlého človeka. „Buď sám sebou!“ volajú reklamné slogany. Vo voľnom preklade to znamená: „Chceš byť prasaťom?! Buď prasaťom!“

V záplave blikajúcich čačiek-mačiek, imbecilných televíznych úsmevov a prázdnych slov celebrít o tom, ako sa máme mať všetci radi a hlavne to zdravíčko, stojí žena v očakávaní vecí budúcich, ktoré nastanú a ktoré sú nevyhnutné. A do hluku postmodernej tichej noci preniká hlas: „Buď mojím synom, buď mojou dcérou. Preto som na zem zoslal svojho jediného Syna.“ Tí, ktorí chcú počuť, budú vyslyšaní. Tí, ktorí majú odvahu, zostúpia túto noc do hĺbky k výšinám.

Deo gratias!

Zdroj.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top