Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
102 rokov od zázraku v zákopoch: Ako Vianoce premohli vojnu. Namiesto striel vymieňanie darčekov. Futbalový zápas Nemecko – Británia na území nikoho. Koledy nahradili guľomety

102 rokov od zázraku v zákopoch: Ako Vianoce premohli vojnu. Namiesto striel vymieňanie darčekov. Futbalový zápas Nemecko – Británia na území nikoho. Koledy nahradili guľomety

24. 12. 2016

vytlačiť článok

Redakcia Protiprúd s využitím pasáží textu Jennifer Rosenbergovej pripomína legendárnu udalosť, ktorá premenila krvavé zákopy na vianočnú idylu – bez ohľadu na rozkazy veliteľov

Hoci prvá svetová vojna zúrila ešte len štyri mesiace, ľuďom už bolo jasné, že ide o jednu z najkrvavejších vojen v dejinách. Vojaci oboch strán uväznení v zákopoch čelili studenému a vlhkému zimnému počasiu a pokrytí bahnom sa snažili uniknúť pred guľkami ostreľovačov. Guľomety každodenne dávali „moderný“ význam slovu „jatky“.

Extra

Tam, kde prelievanie krvi už takmer zovšednelo, kde sa bojovalo s rovnakým zápalom proti bahnu aj nepriateľovi, sa na Vianoce v roku 1914 stala podivuhodná vec. Mužov, ktorí sa chveli od zimy v zákopoch, premohol duch Vianoc. Vojaci oboch strán v južnej časti ieperského oblúka náhle odložili zbrane a (aj keď len dočasne) stretli sa na území nikoho. Na úžas svojich veliteľov tak naplnili slová „na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“.

Zákopy

Po zavraždení arcivojvodu Ferdinanda d’Este 28. júna 1914 byt svet uvrhnutý do vojny. Nemecko, ktoré si dobre uvedomovalo, že mu hrozí boj na dvoch frontoch, sa snažilo podľa Schlieffenovho plánu poraziť západných protivníkov skôr, ako budú Rusi na východe schopní zmobilizovať svoje sily, čo odhadovali na šesť týždňov.

Hoci Nemci vykonali mocný útok na Francúzsko, dokázali ich francúzske, belgické a britské jednotky zastaviť. Ale už nebolo v ich silách vytlačiť Nemcov z Francúzska. Všetko sa preto skončilo patovou situáciou. Obe strany sa zabarikádovali na dobytých pozíciách a zakopali sa.

Po tom, ako tvár zeme zbrázdili zákopy, začalo obdobie zimných dažďov. Voda zaplavovala úkryty, premieňala ich na bahnité diery – ďalšieho strašného nepriateľa.

Bahno pri meste Ieper

Bahno pri meste Ieper

Nepriateľské armády oddeľovalo niekoľko desiatok metrov „územia nikoho“. Situácia neumožňovala viac ako rozptýlené malé útoky, takže vojaci trávili väčšinu času skôr bojom s bahnom.

Zázrak

Nepokojní, špinaví a uväznení v relatívnej nečinnosti začali niektorí vojaci premýšľať o nepriateľovi, o mužoch v protiľahlých zákopoch, ktorých propaganda vykresľovala ako monštrá.

Leslie Walkinton spomína: „Nenávideli sme ich, keď zabili niektorého z našich priateľov; to sme ich fakt strašne neznášali. Ale inak sme si z nich robili žarty a myslím si, že aj oni z nás. Hovorili sme si, že nech už sú tí chudáci, akí sú, všetci sme v rovnakom hnoji.“

Telegrafista Kráľovských ženistov Andrew Todd vo svojom liste domov vtedy napísal:

„Možno ťa to prekvapí, ale vojaci na oboch líniách zákopov sa spolu skamarátili. Zákopy sú od seba na jednom mieste vzdialené len šesťdesiat yardov a každé ráno počas raňajok jeden z vojakov zdvihne nad hlavu kus dreva. Kým je hore, tak platí, že sa nestrieľa a muži z každej strany môžu fasovať vodu a stravu. Trvá to tak hodinu. Keď je ten kus dreva zdvihnutý, všade vládne úplné ticho, ale keď ho zložia, potom prvý smoliar, ktorý vystrčí hoci len ruku, dostane guľku.“

Vianočný pozdrav z frontu

Vianočný pozdrav z frontu

Občas na seba nepriatelia pokrikovali. Niektorí nemeckí vojaci, ktorí pred vojnou pracovali v Británii, sa Angličanov vypytovali na obchody alebo známe miesta. Inokedy si medzi sebou zo žartu vymenili pár vulgárnych poznámok. Piesne boli takisto bežným komunikačným prostriedkom.

Počas zimy sa bežne stávalo, že malá skupinka mužov sa stretla v prednej časti zákopu, aby na improvizovanom koncerte spievali vlastenecké a zamilované piesne. Nemci robili to isté. A tak za pokojných večerov prelietali piesne zo zákopu do zákopu, kde sa stretli s potleskom a občas aj so žiadosťou o ďalší song.

Keď sa veliteľ II. britského zboru generál sir Horace Smith-Dorrien o tomto „zblížení“ dozvedel, bol v šoku a všetkým divíznym veliteľom nariadil:

„...aby všetkým podriadeným rázne vysvetlili význam bojového ducha pre jednotky. Priateľské obcovanie s nepriateľom, neoficiálne prímerie (po vzore ,nebudeme strieľať, ak nebudete ani vy‘ atp.), výmena tabaku a ďalších potrieb, nech už sa môžu zdať akokoľvek lákavé a dočasne rozptyľujúce, sú úplne zakázané.“

Vianoce na fronte

7. decembra 1914 navrhol pápež Benedikt XV., aby boli počas Vianoc boje prerušené. Nemecko súhlasilo, no ostatné mocnosti to odmietli. Rodiny a priatelia vojakov však chceli svojim blízkym aspoň trochu pripomenúť vianočný čas. Posielali im balíky plné teplého oblečenia, jedla, cigariet, liekov – ako aj zásielky malých vianočných stromčekov.

Nemeckí vojaci ich ozdobili sviečkami a postavili na okraj zákopov. Britskí vojaci uvideli svetlo, ale trvalo im niekoľko minút, než zistili, odkiaľ pochádza. Hliadky podávali svojim nadriadeným správu o podivnom jave. Ide o nejakú lesť? Vojaci dostali rozkaz nestrieľať, ale všetko bedlivo pozorovať. Za chvíľu začuli, ako sa z protiľahlých zákopov ozýva spev nemeckých kolied.

Ruky

Čítajte TU: Satanova ofenzíva: Hlavný trik spočíva v tom, že nás chce presvedčiť o svojej neexistencii. Jeho dielom je aj globálne šírenie islamu. Hodina úspechu: Verejná oslava diabla a hriechu

Nadporučík Kennedy povedal: „Celý Štedrý večer sa k nám z protiľahlých zákopov niesli zvuky piesní a veselia, občas nejaký Nemec zakričal: ,Veselé Vianoce, Angličania!‘ Jeden robustný Škót mu na oplátku odvetil: ,Aj tebe, Fritz, a neprežer sa tými svojimi klobásami!‘“ Inde sa vojaci oboch strán dokonca striedali pri speve, ako to opisujú Jay Winter a Blaine Baggett:

„Oni skončili svoju koledu a my sme si mysleli, že by sme sa im mali revanšovať, takže sme spievali The First Noel. Keď sme skončili, začali všetci tlieskať a potom hodili do pľacu svoju obľúbenú O Tannenbaum. A tak to pokračovalo. Najprv zaspievali Nemci svoju koledu a potom my nejakú našu, a keď sme začali O Come All Ye Faithful, tak sa Nemci ihneď pridali a spievali s nami po latinsky Adeste Fideles. Pomyslel som si, že je to naozaj niečo výnimočné: dva národy spievajú uprostred vojny spoločne koledu...“

Dary

Nemci na svojich nepriateľov volali: „Tom, poď sem!“ A stále opatrní Briti odpovedali: „Nie, vy poďte sem!“

Územie nikoho

Na niektorých miestach frontu sa zástupcovia oboch strán zišli uprostred, na území nikoho.

„Podali sme si ruky, popriali si šťastné a veselé Vianoce a po chvíľke sme sa už spolu bavili, akoby sme sa poznali roky. Postávali sme pri ich ostnatom drôte. Rozostavili sa okolo nás, akoby sme boli nejakí rečníci na rohu ulice. Keď ostatní z našej družiny videli, že som s pár ďalšími vyšiel von, začali vyliezať aj oni...

To bol pohľad! Skupinky Nemcov a Britov sa tiahli takmer po celej dĺžke frontu! V šere sme počuli smiech a videli zažíhajúce sa zápalky, Nemec pripaľoval cigaretu Škótovi a naopak, vymieňali sa darčeky. Keď si nerozumeli slovami, dohovárali sa posunkami. Stáli sme tam, smiali sa a rozprávali s ľuďmi, ktorých sme sa len pred niekoľkými hodinami snažili zabiť!“

Niektorí uprostred územia nikoho dohodli neformálne prímerie: Nebudeme strieľať, ak nebudete ani vy. Niekde vydržalo do sv. Štefana, inde ho pretiahli až do Nového roka.

Jedným z hlavných dôvodov vianočného prímeria bola potreba pochovať mŕtvych. Nešlo len o nedávno zomrelých, ale najmä o telá na území nikoho, ktoré tam tleli už niekoľko mesiacov. Oslavu Vianoc tak sprevádzala smutná a chmúrna povinnosť pochovať padlých kamarátov. Na Boží hod vyšli britskí a nemeckí vojaci na územie nikoho, aby roztriedili mŕtvych. V niektorých prípadoch dokonca prebehli aj spoločné britsko-nemecké pohrebné obrady.

Legendárny futbalový zápas

Legendárny futbalový zápas

Mimoriadnym prejavom vianočného zázraku bol futbalový zápas na území nikoho medzi bedfordshirským regimentom a nemeckými vojakmi. Jeden člen regimentu vyrobil loptu a stretnutie trvalo tak dlho, kým sa lopta neprepichla o ostnatý drôt na zátarase.

Pozoruhodné neoficiálne prímerie trvalo aj napriek nevôli veliacich dôstojníkov niekoľko dní. Podobné oslavy Vianoc sa už neopakovali a v priebehu ďalšieho trvania vojny sa z vianočného príbehu v roku 1914 na fronte stala takmer legenda. Jej účastník Oswald Tile potom napísal: „Tento zážitok bol najúžasnejším naplnením slov na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle v mojom živote.“

Zdroj: Your Guide to 20th Century History. Redakčne skrátené a upravené.

Podporte PP


reklama

Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

reklama
reklama

Najčítanejšie články

0
reklama
reklama

ODPORÚČAME

  • 0
reklama
reklama
reklama

ODPORÚČAME

  • 0
to top