Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Od očitého svedka ekumenickej prostitúcie v Lunde: Luteránske „Habemus papam!“ Čo má spoločné František s lesbickou biskupkou? Apokalyptické rozmery pontifikátu

Od očitého svedka ekumenickej prostitúcie v Lunde: Luteránske „Habemus papam!“ Čo má spoločné František s lesbickou biskupkou? Apokalyptické rozmery pontifikátu

20. 11. 2016

vytlačiť článok

Michal Semín sa vydal podporiť nešťastných švédskych katolíkov, podať správu o zvrátenom počínaní súčasného pápeža počas osláv výročia reformácie a znovu si položiť otázku, koho vlastne František zastupuje

Zdesenie z názorov a činov pápeža Františka narastá nielen v tradične zameraných katolíckych kruhoch. Jeho najnovším výpadom proti viere, ktorú je povinný strážiť, je účasť na otvorení osláv blížiaceho sa 500-ročného výročia „výstrelu z Wittenbergu“ vo švédskych mestách Lund a Malmö.

František je historicky prvý pápež, ktorý sa zúčastňuje na oficiálnej pripomienke osobnosti a myšlienkového dedičstva Martina Luthera. Všetka vina však nespočíva len na jeho pleciach, veď so spoločnými katolícko-luteránskymi rituálnymi orgiami súhlasil už Benedikt XVI., plynulo nadväzujúci na ekumenický odkaz Jána Pavla II.

Michal Semín

Možno sa pýtate, čo je zlé na tom, keď je hlava katolíckej cirkvi ústretová voči ľuďom iného vyznania. Sú to však ľudia, komu (čomu) je určená Františkova náruč? Alebo je skôr určená ich nekatolíckemu vyznaniu?

Švédska luteránska sodoma

V rozhovore pre La Civilta Cattolica krátko pred cestou do Švédska František vyhlásil, že „prozelytizmus na cirkevnej úrovni je hriech“. Zmysel tohto odkazu je prostý: komu záleží na tom, aby boli kresťania katolíckeho vyznania, ten nemá v údajne milosrdnej bergogliovskej cirkvi čo robiť. Ľahostajnosť voči tomu, v čo kresťan verí, je však v prípade Kristovho námestníka na zemi niečím historicky absolútne bezprecedentným a je to len ďalší z mnohých dôkazov, že súčasná cirkevná kríza je zároveň hlbokou krízou na úrovni pápežstva.

Katolícko-luteránska seansa, ktorá sa pred niekoľkými dňami odohrala na švédskej pôde, bola vedená mottom: „To, čo nás spája, je dôležitejšie ako to, čo nás rozdeľuje.“ Ide o jednu z najrafinovanejších lží tejto veľkej (októbrovej) ekumenickej revolúcie.

Ťažko môže existovať väčšia priepasť, než aká panuje medzi Cirkvou, ktorú založil samotný Kristus (nevernosť niektorých jej pastierov na božskom pôvode katolíckej cirkvi nič nemení), a zborom luteránskych „cirkví“ definovaných mnohými závažnými vieroučnými omylmi. Aby bolo jasné, jednotlivé pravdy viery, ktoré možno v protestantizme rozpoznať, sa nedajú považovať za jeho definičné znaky. Sú to len pozostatky Kristom zvereného pokladu viery z doby pred Lutherovou vzburou proti autorite Cirkvi i samotného Boha.

Tieto pravdy navyše nachádzame v mainstreamovom luteranizme čoraz ťažšie. Tak napríklad: Švédska luteránska cirkev, s ktorou sa pápež František cíti byť zjednotený v jedinom tele Kristovom, sa síce oficiálne hlási k viere v Najsvätejšiu Trojicu, ale väčšina jej „pastierov“ v božstvo Ježiša Krista neverí. Každý, kto sa v nej uchádza o „kňazskú“ službu, musí súhlasiť so svätením žien či sobášmi osôb rovnakého pohlavia. A kto má opačný názor, „vysvätený“ skrátka nebude.

Na čele tejto sekty stojí „arcibiskupka“ Jackelénová, žehnajúca homosexuálnym párom. Jej pravá ruka, „biskupka“ zo Štokholmu Eva Brunneová, sa nedávno rozviedla so svojou lesbickou „manželkou“, ktorá je takisto v „kňazskej službe“. Rovnaká osoba sa vlani dožadovala, aby boli z kostolov odstránené všetky kresťanské symboly vrátane krížov, pretože vraj urážajú city prichádzajúcich islamských migrantov.

Pápež František na surfe

Čítajte TU: Mýtus a realita pápeža Benedikta XVI. trvá: Chcel zachrániť cirkev pred modernistami? Prečo „zišiel z kríža“? Poznal celé tajomstvo z Fatimy. Revolucionár František bol pripravený už pred ním

Choré učenie

Nejde však len o z hľadiska vierouky zvrátenú prax kňazského svätenia – nielen lesbických – žien. Luteránske „cirkvi“ nemajú platné kňazské vysvätenie ani v prípade mužov. Ergo, chýba aj svätá spoveď, birmovanie, posledné pomazanie a – čo je možno najväčším mankom luteránskeho poňatia sviatostí – eucharistia, tedy samotný sviatostný Kristus, prítomný na oltári aj u prijímajúceho pod spôsobmi chleba a vína.

Pápež František mylne tvrdí, že príslušnosť k jedinému telu Kristovmu zaistí spoločný krst. Nejde len o to, že luteráni neveria, že krstom sa zmyje dedičný hriech a do duše sa vleje posväcujúca milosť. Podstatnejšie je to, že k Cirkvi nemôže patriť ten, kto nevyznáva to, k čomu sa Cirkev hlási.

Toto nemenné katolícke učenie je prehľadne zhrnuté napríklad v encyklike Piusa XII. Mystici Corporis Christi: „Za údy Cirkvi treba skutočne považovať len tých, ktorí prijali krst, vyznávajú pravú vieru a sami sa úboho neodlúčili od tela ani z neho neboli pre veľmi ťažké poklesky vylúčení. ,Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom,‘ hovorí apoštol (1Kor 12, 13). Ako je teda v pravom kresťanskom svete len jedno telo, jeden Duch, jeden Pán, jeden krst, tak môže byť v ňom len jedna viera (Ef, IV, 5). A preto kto by odoprel poslúchať Cirkev, toho máme pokladať podľa príkazu Pána za pohana a mýtnika (Mt 18, 17). Preto tí, ktorí sú odlúčení vierou alebo riadením, nemôžu žiť v tomto jednom tele a z jedného božského Ducha.“

Chybný výklad Písma

Vo svojej kázni pri ekumenickej akcii v lundskej katedrále, ktorú skonfiškovali luteráni v roku 1536, František okrem iného vyhlásil: „S vďačnosťou uznávame, že reforma prispela k tomu, že sa Svätému písmu dostalo v cirkevnom živote ústredného postavenia.“

Uf. Nielenže Luther z biblického kánonu svojvoľne vyhodil sedem starozákonných kníh a na tých miestach Nového zákona, ktoré nezodpovedali jeho nekatolíckym tézam, škrtal a prepisoval ako divý, ale v prístupe k Svätému písmu navyše zaviedol zásadu, ktorej anarchistické plody zbierame dodnes. Vošla do dejín pod označením Sola Scriptura (Len Písmo) a zakladá nárok na súkromný úsudok pri výklade Biblie.

Vzhľadom na Lutherovu povahu je potom trochu príznačné, že keď sa niektorý z vykladačov dostal do rozporu s tým, ako Písmo vykladal on, vyhlásil sa za neomylného: „Nepripúšťam, aby moju náuku mohol posudzovať ktokoľvek, dokonca ani anjeli. Kto neprijíma moju náuku, nemôže dosiahnuť spasenia.“ (Erl., 28, 144, 1522) Zásada súkromného úsudku je spoluzodpovedná za následný vznik tisícov vzájomne si protirečivých siekt, z ktorých každá o sebe tvrdí, že Božie slovo vykladá pravdivo. Preto tvrdenie, že Lutherova „reforma“ prispela k prehĺbeniu úcty k Biblii, nie je nič iné ako bohapustý nezmysel.

Klobúky pápeža Františka

Čítajte TU: Františkovo krédo: Vpred do priepasti! Zošrotovať náuku, predať sviatosti a spásu. Popularita na úkor cirkvi, obdiv radikálnej ľavice a pozvánka imigrantom. Ilúzie sa už definitívne rozplynuli. Nová epocha úpadku

Apokalyptické rozmery

Pápežov aktívny podiel na oslavách Lutherovej revolúcie je však pohoršením aj z mnohých iných dôvodov. Ťažko nájdeme medzi náboženskými „reformátormi“ osobu, ktorá by sa vo svojich spisoch tak často rúhala. Jeho nenávisť k pápežstvu či svätej omši dosahuje také rozmery, že sa nezdráha používať ani vulgárne výrazy: „Pápežské listiny sú zapečatené diablovým hovnom. Je to strašný pápežov prd. Koľko uvoľnenej energie treba na to, aby sa vypustila taká hromová rana! Je div, že si neroztrhne zadok a črevá.“ (Gobry, str. 45 n)

Alebo sa azda pápež František cíti byť týmto Lutherovým výrokom obohatený? „Keďže sa nemôžem modliť, môžem aspoň preklínať! Namiesto toho, aby som povedal: posväť sa meno tvoje, poviem: buď prekliate a zneuctené meno pápežencov! Namiesto toho, aby som opakoval: príď kráľovstvo tvoje, poviem: bud prekliate, zatratené a vyhladené pápežstvo! A skutočne sa takto modlím, či už perom, alebo srdcom.“ (Erl., 25, 107 – 108)

Je iróniou dejín, že navzdory všetkej tej urputnej nevraživosti voči pápežskej autorite sa nakoniec luteráni dočkali toho, čo by Martin Luther zrejme považoval za diabolský klam – pápeža, ktorý chváli jeho „reformné“ úsilie.

A katolíkom, ktorí doteraz nestratili vieru ani zdravý rozum (ako napríklad tu), preto nezostáva nič iné, len sa pýtať, koho vlastne František v skutočnosti zastupuje. Že má táto otázka aj svoje apokalyptické rozmery, hádam netreba rozvádzať.

Podporte PP


reklama

Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top