Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Z človeka rozumného človek konzumný: Dokedy bude príroda tolerovať náš egoizmus? V mene dnešného zisku ničíme zajtrajší chlieb. Sme chorou súčasťou univerza?

Z človeka rozumného človek konzumný: Dokedy bude príroda tolerovať náš egoizmus? V mene dnešného zisku ničíme zajtrajší chlieb. Sme chorou súčasťou univerza?

11. 8. 2016

vytlačiť článok

Redakcia Protiprúd prináša zamyslenie nad nadutosťou moderného človeka, nadávajúceho na prirodzené prírodné zákony, keď nepodporujú jeho honbu za kšeftom a radovánkami

Z človeka rozumného sa stal človek konzumný. Trestuhodne sa odtrhol od prírody a očakáva, že tá bude slúžiť jeho túžbe po mamone a pôžitkoch. Predstavy človeka konzumného sú rovnako scestné ako jeho túžby. Od mája do septembra chce iba slnečné počasie, aby si mohol váľať šunky pri bazéne a vôbec mu nedochádza, že aj príroda sa potrebuje ovlažiť a schladiť, inak by človek rozumný, vlastne konzumný, nemal čo do úst. O pohŕdaní zákonmi prírody človekom konzumným píše aj bloger minastirit.

Chorá súčasť univerza

Tvrdo a bez servítky pred ústami si ukážeme, ako veľmi sú dnes ľudia odtrhnutí od skutočnej reality a ako veľmi uviazli vo svojej, sebou samými vytvorenej realite. Paradoxne rozumejú mnohým zložitým veciam, avšak zostávajú stáť v absolútnom nepochopení pred tými najjednoduchšími a najprirodzenejšími. Pred vecami, ktoré doslova určujú a determinujú celé ich pozemské bytie.

Ľudstvo si vytvorilo svoj vlastný svet so svojimi vlastnými hodnotami a bezohľadne nimi šliape po hodnotách veľkého celku univerza, ktorého je súčasťou, no týmto pádom súčasťou škodlivou, nepriateľskou a deštruktívnou! Je chorobnou časťou, ktorej bol v nekonečnej láske darovaný čas na to, aby sa prostredníctvom poznania a pochopenia okolitej reality konečne uzdravila.

Ak ale bude zhubná choroba tejto časti donekonečna pretrvávať, bude jednoducho musieť byť oddelená ostrým rezom, aby donekonečna neotravovala harmóniu veľkého celku nádherného univerza.

Čítajte TU: Amerika aj Európa pred kolapsom: Blackout môže prísť kedykoľvek. Naši prarodičia ešte bývali sebestační. Sú prepperi len nebezpeční šialenci alebo naopak jediní rozumní?

Letný dážď – požehnanie, či nepriateľ?

Prvá polovica júla 2016 sa vyznačovala horúčavami, často výrazne presahovali 30 stupňov Celzia. Úžitkové rastliny živorili a príroda trpela suchom. Horúčavy značne znepríjemňovali život najmä starším ľuďom, no dali zabrať aj mladším. A potom, akoby na zavolanie, prišla prvá vlna dažďov, ktorá bola pre všetkých doslova požehnaním. Pre úžitkové rastliny, pre prírodu i pre ľudí, pretože okrem tak prepotrebnej vlahy priniesla i osviežujúce ochladenie.

Po dvoch ? troch dňoch približne 25 stupňových teplôt bola však pôda opäť suchá, pretože predchádzajúci deficit vlahy bol veľmi veľký. Cez víkend prišla druhá vlna dažďov. Pršalo celú sobotu i časť nedele. Pôda sa až do hĺbky premočila a výrazné ochladenie umožnilo dokonalé využitie vlahy rastlinami, ako aj ich regeneráciu po období sucha. Príroda ožila. Horúčavami a suchom vyblednutá farba zelene sa stala sýtou a žírnou. Bolo očividné, že z hľadiska prírody išlo jednoznačne o požehnanie.

V dennej tlači sa však práve počas spomínaného daždivého víkendu objavil článok s titulkom „Počasie sa zlepší až po daždivom víkende“, v ktorom sa písalo: „Škaredé počasie, dážď a vietor nás budú sužovať hlavne v sobotu. V nedeľu by malo byť prehánok menej, no počasie určite nebude vhodné ani na kúpanie či opaľovanie. Zlepšovať sa to začne až v priebehu nasledujúceho týždňa. V pondelok by už hrozba dažďa mala byť menšia a v ďalších dňoch budú teploty zo dňa na deň stúpať. Nešťastní sú najmä prevádzkovatelia kúpalísk. Manažér kúpaliska Aquatermal v Dolnej Strehovej povedal: „Len čo sa zhorší počasie, respektíve ľudia si vypočujú len horšie predpovede, nasledujúci deň na kúpalisko neprídu. Vtedy je to hotová katastrofa.“

Pred naším zrakom sa tu v plnej nahote odhaľujú dva diametrálne odlišné pohľady na realitu, či dokonca dve úplne rozdielne reality. Jedna je realitou prírodného diania, ktorej je človek súčasťou a ktorá ho prostredníctvom poľnohospodárskych produktov živí. Druhou je realita sveta ľudí. Realita, berúca do úvahy iba čo najväčšie zisky, bez ohľadu na čokoľvek iné.

Pre prírodu boli teda dážď a ochladenie doslova požehnaním, avšak pre človeka modernej doby, odtrhnutého od prírody, naopak nešťastím. Hrozba dažďa, ako sa vyslovene píše v spomínanom článku, totiž atakuje výšku ziskov a možnosti užívania si. Ak sa teda pokúsime všetko obrazne vyjadriť spôsobom zjednodušeným na maximálnu možnú mieru, na jednej strane máme chlieb a obživu a na strane druhej zisky a konzum.

Čítajte TU: Nebezpečná rozprávka o „starostlivom štáte“: Človek, ktorého „zabil šarlatán“, verzus muž, ktorý odmietol „chemickú liečbu“ a z rakoviny sa vyliečil sám. Kde je pravda?

Moderný človek je egoista

Postoj moderného človeka je postojom absolútneho egoizmu a neuveriteľnej zaslepenosti ignorujúcej vlastnú prirodzenosť. Je to postoj bezohľadného výrastka, ktorý stratil najelementárnejšiu úctu voči svojej matke ? prírode. Táto pomýlená bytosť vníma totiž dar a požehnanie ako hrozbu. Požehnanie dažďa ako hrozbu strateného zisku.

Ide o postoj nepochopiteľnej a vrcholnej zvrátenosti, prejavujúci sa zlorečením namiesto vďačnosti za prichádzajúce požehnanie. Lebo dážď, za ktorý by mali ľudia ďakovať tak, ako to robili naši predkovia ešte spojení s prírodou, vnímame dnes vo svojom pomýlení ako čosi zlého, čo kríži naše plány. Ako hrozbu! Až sem to dopracoval moderný človek! Stal sa, žiaľ, neschopným rozpoznávať dobro od zla a skutočné hodnoty od prázdnych pseudohodnôt.

Človeče, čo sa to len s tebou stalo? Prečo zapieraš seba samého? Prečo zapieraš a špiníš svoje prirodzené prepojenie s prírodou a s veľkým celkom univerza? Prečo sa staviaš proti nemu? Vari naozaj dopustíš, aby peniaze, zisk, materializmus, konzum a užívanie si zabili v tebe človeka? Aby zabili v tebe ľudskosť, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je pevná väzba s prírodou? S jej prirodzenými cyklami a tým i jednoduchosťou a prirodzenosťou skutočného bytia? Ako dlho si myslíš, že vo svojom nepriateľstve a odtrhnutí od prírody môžeš čeliť obrovskej sile celku, ktorý reprezentuje?

Človeče, uvedom si, že nie si ničím, sila celku ťa zmätie ako zrnko prachu, keď už bude mať dosť tvojej bezohľadnosti a zameranosti iba na seba. Si škodcom harmónie a jednoduchej prirodzenosti, pretože okrem svojho bytostného spojenia s prírodou postupne strácaš i všetky ostatné, vyššie a vznešenejšie hodnoty, ako sú česť, spravodlivosť, dobro či ušľachtilosť. Strácaš, alebo už ani nemáš nijaký záujem o veci vyššie a hmotu presahujúce. Týmto spôsobom si však sám seba odstrihol od všetkého, čo má trvalú hodnotu a celou svojou dušou si sa primkol iba k hodnotám prázdnym a pominuteľným.

Ste blázni a sebci, vy, ktorí v dňoch horúčav a sucha hovoríte o hrozbe dažďa! Vy sebeckí blázni, vedzte, že je tu úplne iná, skutočná hrozba, o ktorej nič netušíte a ktorá visí nad vašimi hlavami! Hrozba úplného vymazania vašej od reality odtrhnutej osobnosti z tohto stvorenia, pretože už nie ste s ním schopní absolútne v ničom spolucítiť.

Zdroj. 


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top