Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Terorizmus sa vracia na miesto svojho vzniku. Ten náš – ľavicový – bol, je a bude v poriadku. Hlavné ulice pomenované po hrdlorezoch. Výbory pre verejné blaho prídu čoskoro znova

Terorizmus sa vracia na miesto svojho vzniku. Ten náš – ľavicový – bol, je a bude v poriadku. Hlavné ulice pomenované po hrdlorezoch. Výbory pre verejné blaho prídu čoskoro znova

31. 7. 2016

vytlačiť článok

Redakcia Protiprúd prináša krátky rozhovor s Jeanom-Pierrom Maugendrom, predsedom združenia „Katolícke obrodenie“ (Renaissance Catholique), ktorý pripomína podstatu Francúzskej revolúcie a smutný paradox, že táto udalosť sa v Európe stále oslavuje – napríklad nedávno v Nice

Tento rok ubehlo 227 rokov od vypuknutia Francúzskej revolúcie, pričom táto udalosť sa vo Francúzsku oslavuje ako národný sviatok. Ľavicový front navrhol pri tej príležitosti pomenovať významnú parížsku ulicu po Robespierrovi, jednom z vodcov revolúcie a otcovi teroristického systému, ktorý dosiahol svoj vrchol medzi septembrom 1793 a júlom 1794. Ako hodnotíte túto iniciatívu?

V situácii, keď sa Francúzsko stalo obeťou početných teroristických útokov, predstavuje tento návrh nechutnú provokáciu.

Extra

Terorizmus je nerozlučne spätý s dejinami ľudstva. Ako sa líši ten z obdobia Francúzskej revolúcie od predchádzajúcich známych foriem teroru?

V minulosti existovali rôzne civilizačné konflikty (vojny medzi gréckymi mestami a perzským impériom, kresťansko-islamská konfrontácia a i.), boje o politickú, ekonomickú alebo vojenskú moc, napríklad medzi feudálmi v stredoveku. Pri nich dochádzalo k činom fyzického teroru proti obyvateľstvu, ktorý však Cirkev odsudzovala. Prikazovala tzv. treuga Dei („Boží mier“), a kto ho porušil, podliehal exkomunikácii, ktorá sa týkala predovšetkým tých, ktorí napádali bezbranných sedliakov a kňazov.

Ale Francúzska revolúcia do toho vniesla ideologickú víziu, a tak zaviedla novú formu vojny. Tento projekt revolucionárov bol oveľa ctižiadostivejší než predchádzajúce konflikty. Išlo v ňom o „stvorenie“ nového človeka podriadeného moci nielen fyzicky, čo realizovala revolučná armáda na dobytých územiach, ale zároveň bol nútený akceptovať ideológiu víťaza. Preto republika povýšila teror na štátnu inštitúciu a ustanovila Výbor pre verejné blaho na čele s Maximiliánom Robespierrom. Výsledkom bolo vyvraždenie obyvateľov Vendée a masové masakre žien a detí satanskými kolónami revolučných banditov a lupičov.

Tváre

Čítajte TU: Prekliatie sveta menom islam: Nikdy nebol, nie je a ani nebude náboženstvom mieru. 109 veršov prikazujúcich naše zničenie: Nevyvrátiteľné dôkazy jeho násilnej povahy. Jeden a pol miliardy ľudí dostalo príkaz nás vyhladiť

Boli niekedy evidentné zverstvá bojovníkov revolúcie objektívne zhodnotené a odsúdené francúzskymi historikmi?

Takmer celé dvadsiate storočie sa snažili marxistickí špecialisti na Francúzsku revolúciu na Sorbonne (Soboul, Matthiez, Aulard a i.) „zachrániť revolúciu“, a preto neprestávali obhajovať oprávnenosť teroru. Ešte aj dnes francúzska spoločnosť schvaľuje Robespierrov teror, ako dokazujú početné názvy ulíc nesúcich jeho meno – a to nielen v mestách, kde vládne ľavica (napríklad Saint-Denis), ale aj v tých, kde je pri moci pravica (Issy-les-Moulineaux).

Podobne sa pristupuje aj k Leninovmu teroru v Rusku a Pol Potovmu v Kambodži, kde došlo k vyvraždeniu dvadsiatich percent obyvateľov krajiny. „Radujúci sa národ víta svojich osloboditeľov,“ písal Le Monde deň po vstupe Červených Khmérov do Phnom Pénhu 17. apríla 1975.

V dvadsiatom storočí sa teroru dopúšťali aj tzv. veľké demokracie. Mám na mysli masové nálety na Nemecko, pri ktorých zahynulo cca pol milióna civilistov, alebo zvrhnutie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, čo prinieslo smrť cca 200 000 ľudí. Znamená to, že terorizmus je hodnotený podľa politickej prospešnosti a záujmov mocenských skupín?

Samozrejme, že áno. Veľmi jasne odhaľujú tento mechanizmus časy, v ktorých jednotlivé africké štáty získavali postupne nezávislosť. Dochádzalo tam k násilným prevratom, keď sa vlády zmocnili vyložení teroristi, ako boli Nelson Mandela, hlava Afrického národného kongresu v Juhoafrickej republike, Houari Boumediene z Frontu národného oslobodenia v Alžírsku, Robert Mugabe vedúci Africký národný zväz Zimbabwe, mimo Afriky potom Jicchak Šamir stojaci na čele skupiny Stern v Izraeli alebo Jásir Arafát, šéf Organizácie za oslobodenie Palestíny. Podobných príkladov je strašne veľa.

Mačka

Čítajte TU: Ako sa to robí: „Overtonovo okno“ alebo technológia skazy. Veľká lož o prirodzenom behu vecí. Po homosexuáloch legalizácia pedofílie a incestu. Aj kanibali majú svoje práva

Sú teda „dobrí“ a „zlí“ teroristi...

Zhovievavosť voči terorizmu neplatí v západných demokraciách bez výnimky, uplatňuje sa tu dvojaký meter. Francúzske médiá sa napríklad odvolávajú na knihu Georga Bernanosa Les Grands Cimetieres sous la lune („Veľké cintoríny v mesačnom svite“), lebo autor v nej odsudzuje represie vojsk generála Franka z obdobia španielskej občianskej vojny na Malorke. Postavy Saddáma Husajna a Bašára al-Asada boli v súvislosti s ich skutočnými útokmi proti civilnému obyvateľstvu démonizovanie. Teraz vládne v demokratických západných spoločnostiach rozhorčenie nad islamským terorizmom. Ale ja sa pýtam, aký je rozdiel medzi gilotínovaním nevinnej obete republiky a podrezaním hrdla „neveriacemu psovi“, ktorého jediná vina spočívala v tom, že to bol kresťan. Nikto však nekladie znamienko rovnosti medzi týmito dvoma terorizmami.

Návrh pani Simonnetovej, ľavicovej členky mestskej rady v Paríži, aby jedna z ulíc v centre niesla Robespierrovo meno, vytvára riziko, a to nielen pre ľavicu, ale aj pre pravicu, že sa ocitneme tvárou v tvár vlastným vnútorným protikladom a rozporom. Podpora tohto návrhu znamená prijať tézu o „dobrých teroristoch“. Odmietnutie návrhu zase naopak podkopáva mýtus Francúzskej revolúcie, o ktorej Georges Clemenceau (premiér Francúzska v rokoch 1906 – 1909 a 1917 – 1920) neustále tvrdil, že musí zostať nedotknuteľná. Aká krutá dilema!

Zdroj.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top