Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
„Letné filmové menu“: Je sťahovanie ilegálne alebo nutné? S nástupom internetu je celý svet iný. Producenti zúria. Sú úložiská dát neetické? Budú filmy za 0,09 eura?

„Letné filmové menu“: Je sťahovanie ilegálne alebo nutné? S nástupom internetu je celý svet iný. Producenti zúria. Sú úložiská dát neetické? Budú filmy za 0,09 eura?

23. 8. 2016

vytlačiť článok

Erika Magdalena Peprná vysvetľuje, ako sa (okrem iných spôsobov) dá dostať k filmom, spovedá pracovníkov „zlých“ dátových úložísk a navrhuje, čo majú spoločné autorské právo a Nový svetový poriadok

Leto je nielen počas svojich daždivejších dní priaznivým obdobím pre milovníkov (a producentov) filmov. To, či tohtoročné leto bude alebo nebude filmovo zaujímavé, už trochu tušíme. Zároveň sa nemôžeme ubrániť miernemu údivu: kam sa v ostatných rokoch podel – film? Iste, Hollywood produkuje značné množstvo „materiálu“. Keď však nepatríte k skalným fanúšikom komiksových „skákačiek“ a 3D animovaných huncútstiev – ktoré sa väčšine publika skôr či neskôr zunujú, pretože ide predsa len o trošku monotónnu diétu –, potom je aspoň remeselne slušných filmov, na ktoré by sa človeku oplatilo ísť, v kinách skutočne pomenej.

Erika M. Peprná

Dostávame sa k otázke: Ako sa v tých všetkých filmoch zorientovať, ako ich vyselektovať a následne si vychutnať tie dobré – a pritom nekradnúť?

Stále stúpa počet divákov, ktorým je ľúto „vyhodiť“ 4 až 8 eur za lístok na najnovší „nezmysel“ a film si radšej stiahnu z internetu. Vzhľadom na vyššie uvedené to nie je vôbec nič divné. K starším alebo „nemainstreamovým“ filmom sa totiž iným spôsobom takmer nedostanete. Producenti zúria. Dátové úložiská prosperujú. A médiá, teda tie mainstreamové, ktoré stoja ako vždy pevne na stráži v službách veľkého priemyslu, sa väčšinou snažia vzbudiť dojem, že by sme filmy sťahovať nemali a že by sme ich radšej nemali „zhliadnuť“ ani online, lebo je to nelegálne a skončíme vo väzení.

Bezpečná sivá zóna

To je, ako obvykle, holý nezmysel. Výrok Európskeho súdneho dvora, ktorý v apríli 2014 vyvolal mediálne „pozdvihnutie“ okolo nelegálneho sťahovania, sa vlastne sťahovania ako takého vôbec netýkal.

Súd, pravda, oznámil členským štátom, že by mali upraviť legislatívu, ktorá sa dotýka vytvárania kópií autorských diel pre osobnú potrebu. To malo byť aj naďalej legálne, ale nemalo to zostať „dovolené“ v prípade, že nebol legálny samotný zdroj.

Napríklad v Čechách reguloval výnimku zo zákazu kopírovania filmového diela, ktorá umožňovala používateľom si nejaké dielo (úplne legálne!) „stiahnuť“, takzvaný „trojstupňový test“. Ten predstavoval kritérium určenia, kedy už kopírovanie diela „neprimerane“ zasahuje do oprávnených záujmov autora.

Lenže práve tento test mohol činiť z kopírovania pre osobnú potrebu dokonalého predstaviteľa „sivej zóny“ – súdne určenie toho, čo je už „neprimerané“, by bolo natoľko zložité, že by sa veľmi pravdepodobne nikomu neoplatilo prenasledovať jednotlivých „zločinne“ (legálne) downloadujúcich občanov. Keď mi môže nejaký právnik, ktorý nie je na výplatnej páske niektorej z veľkých korporácií, oponovať, veľmi rada sa poučím. Zatiaľ však z uvedeného v podstate vyplýva, že sťahovanie z dátových úložísk, nie cez „torrenty“, by malo byť v poriadku.

Kopec v tvare pyramídy

Čítajte TU: Záhada bosnianskych štvorhranných kopcov: Existovali pyramídy už v dobe lovcov a zberačov? Liečivé jaskyne a uzdravení cukrovkári. Indiana Jones bojuje s archeológmi o granty. Šliapeme si po vlastnej histórii?

On-line „zločin“ bez trestu

A to hovoríme len o sťahovaní. Ale čo také „mäkšie“ on-line prehrávanie obsahu alebo ich kombinácia? Čo na to hovoria úložiská? Teda v tomto prípade raketovo rastúci český server Datoid, ktorý umožňuje obsah prehrať „on-line“ počas sťahovania?

„Pre nás je to v podstate sťahovanie ako každé iné. Zhodou okolností sa obsah na počítači aj prehráva. Obsah nijako nekontrolujeme ani zaň nie sme zodpovední iným spôsobom ako za bežný,“ opatrne odpovedal na moju otázku jeden zástupca spoločnosti. „Ak nájdeme nejaký obsah, ktorý porušuje autorské práva, samozrejme, vymažeme ho. Len ťažko sa to však dá zariadiť inak než proti poskytnutiu konkrétneho linku.“

To je samozrejmé – rovnako samozrejmé ako to, že na všetkých úložiskách sa ten zmazaný obsah okamžite objaví znova, na inej adrese.

Keď na chvíľu odložím svoj dávny právnický výcvik a zapojím len zdravý sedliacky rozum, nemôžem pochopiť, ako by vytvorenie „rozmnoženiny“ na počítači počas on-line prehrávania nejakého filmu, či už sťahovaného, alebo nie, mohlo „podstatne poškodiť“ záujmy autora. Možno tak jeho producentov – ale ani tam by zrejme žiadnemu „súkromníkovi“ nič nehrozilo.

Producenti zaspali – alebo zošaleli

To, či je takýto prístup etický, je úplne iný problém na diskusiu. Ani takáto diskusia však zrejme neskončí v prospech postihu individuálnych „sťahujúcich“. Realita je totiž taká, že priemysel skrátka zaspal a snaží sa zubami-nechtami udržať zastaraný „biznis model“.

„Škandalózny“ postreh z tohto súdka vyslovil v našom rozhovore aj spomínaný člen vedenia úložiska Datoid: „Myslím si, teda ja osobne, to nie je stanovisko spoločnosti, že výrobcovia, vydavatelia a veľkí hráči v hudobnom a filmovom priemysle vôbec asi zošaleli. Snažia sa za každú cenu donútiť spotrebiteľov, aby si ich filmy a hudbu kupovali skoro za rovnakú cenu, za akú sa predávali DVD v obchodoch. Aj desiatky korún sú úplný nezmysel. Nie je to vôbec úmerné situácii. Oveľa lepšie by pochodili, keby svoje produkty dávali k dispozícii za bagateľ, takže vo výsledku by proste bežnému používateľovi nestálo za to, aby si film stiahol zo zdroja, ktorý je ilegálny, keď má legálnu možnosť priamo pod nosom. Napríklad 2,50 Kč (0,09 eura). Prečo nie? Nakoniec by na tom asi ešte zarobili.“

Korbeuros

Čítajte TU: Zvieracia farma 2016: Fenomén domácich miláčikov ako symbol rozpadu rodiny. Zabudnutý tajomný kľúč: Ema má mamu. Mama má Emu. Mačka žerie myši

Priemysel, ktorý nevie počítať

Faktom je, že nepotrebujeme práve zložitú matematickú úvahu na to, aby sme došli k záveru, že je lepšie mať na konte pol milióna stiahnutí za 0,09 eura, než predaj tisícky DVD za necelých pätnásť eur. Navyše pri súčasnej kvalite produktu... Lenže práve v tom môže byť háčik.

Pekne o tom písal pán Meier „kedysi dávno“ v roku 2012, keď Európsky parlament (ne)schvaľoval dohodu ACTA. „Priemysel“, ktorý sa snaží kontrolovať a predávať obsah diel, sa proste minul s dobou. S nástupom internetu je celý svet iný, či chceme alebo nie. Dochádzame k záveru, že filmové dielo, ktoré sme dlho považovali za niečo ako predmet úžitkového umenia, je tiež „informácia“. Ako čokoľvek iné.

Umelecké dielo nie je autorovo...

A možno ničím iným ani nikdy nebolo: „majitelia kľúčov“ k filmom majú tendenciu zabúdať, že kým filmový „priemysel“ nezačal produkovať tony digitálne sťahovaných, identických výliskov, znamenal  jednoducho umenie. A že naša civilizácia ešte pred pár stovkami rokov dobre vedela, že umelecké dielo autorovi nepatrí. Len si ho „požičal“, aby ho mohol preniesť „zo Zdroja všetkej inšpirácie“ k publiku, „na zem“. Takáto vec sa však „priemyselne vyrobiť“ nedá, a preto umelci vždy potrebovali mecenášov. Aj dnes si ich nachádzajú – len inak.

Zvoní filmu umieračik?

Napríklad práve „internetovo“. Dôkazom môže byť „crowdfunding“, pri ktorom sa fanúšikovia „na nete“ skladajú na filmy, ktoré sú často oveľa lepšie ako bežné „výrobky“: námatkovo napríklad celkom vtipný a úspešný komediálny film Iron Sky alebo vydarená „fanúšikovská fikcia“ za pár drobných zo sveta megamiliónového Pána prsteňov, ktorá má príznačné meno Zrodený v nádeji (Born of Hope).

Nádej tu rozhodne je. Kiež by platilo, že takýmto smerom sa slovenskí aj svetoví filmári postupne posunú. A že sa paralelne „vyvinú“ aj prevádzkovatelia úložísk: stanú sa novými Netflixmi alebo novými, „ľudovými“ iTunes. Potom by možno zavládol „mier pod olivami“ a v slovenských digitálnych hájoch. Ale kým sa tak nestane, situácia bude nepochybne rovnaká: veľké korporácie zábavného priemyslu budú „rinčať zbraňami“ a sľubovať, že všetkých pirátov obesia na najbližší (digitálny) strom a úložiská zatvoria.

Pritom budú neobyčajne schopne a ochotne nahrávať tendenciám totalitarizovať spoločnosť a vytvoriť Nový svetový poriadok (NWO). Pretože na to, aby štát donútil občanov dodržiavať zjavne nezmyselnú normu, ktorou sa autorské právo dávno stalo, musí nevyhnutne siahať stále hlbšie do „pokladnice“ represívnych opatrení. A internet sa asi nedá kontrolovať inak než celosvetovo.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top