Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Prekliatie sveta menom islam: Nikdy nebol, nie je a ani nebude náboženstvom mieru. 109 veršov prikazujúcich naše zničenie: Nevyvrátiteľné dôkazy jeho násilnej povahy. Jeden a pol miliardy ľudí dostalo príkaz nás vyhladiť

Prekliatie sveta menom islam: Nikdy nebol, nie je a ani nebude náboženstvom mieru. 109 veršov prikazujúcich naše zničenie: Nevyvrátiteľné dôkazy jeho násilnej povahy. Jeden a pol miliardy ľudí dostalo príkaz nás vyhladiť

3. 7. 2016

vytlačiť článok

John Jenkins prináša unikátny komentovaný súhrn pasáží z Koránu, ktoré jasne vyzývajú na násilie voči nemoslimom, a definitívne vyvracia ustavične presadzovanú tézu o „náboženstve mieru“

V médiách sa môžeme často stretnúť s tvrdením, že islam je „náboženstvom mieru“ a teroristické útoky zo strany moslimov sú v skutočnosti len dielom „fundamentalistov“ alebo „fanatikov“, ktorí „chybne interpretujú“ Korán. Podľa tohto uvažovania teda vinu za násilie nenesie islam, ale „fundamentalizmus“.

Extra

Pritom len zbežné čítanie Koránu dokazuje, že nepredstavuje len zámienku na terorizmus, ale skôr jeho zdroj. Korán obsahuje minimálne 109 veršov, ktoré vyzývajú moslimov na vedenie vojny proti neveriacim a vnútenie vlády založenej na zásadách islamu celému svetu. Niektoré z nich sú dosť opisné a obsahujú príkazy na sekanie rúk, nôh a zabíjanie neveriacich všade, kde by sa mohli skrývať. Moslimovia, ktorí sa tomuto boju vyhýbajú, sú označovaní za „pokrytcov“ a varovaní, že ich Alah potrestá peklom, ak sa nepripoja k vraždeniu.

Rozdiel medzi Koránom a Bibliou

Aj niektoré časti Starého zákona obsahujú vykreslenia krvavých scén, ale vždy sú zasadené do dejinných súvislostí, to znamená, že opisujú udalosti, pričom netvrdia, že Boh takéto konanie schvaľuje. Ba naopak. Písmo sväté podrobne opisuje vojenské ťaženia kráľa Dávida, ale zároveň čítame, že mu Boh nedovolil postaviť chrám, pretože „ako bojovník prelial krv“ (1 Krn 28, 3). Ľudia sa v starozákonných časoch dopúšťali zla v snahe dosiahnuť väčšie dobro, ale Boh takéto konanie neospravedlňuje.

V protiklade s takmer všetkými veršami o násilí, ktoré sa nachádzajú v Starom zákone, verše Koránu nie sú často zasadené do dejinných súvislostí, vďaka čomu z nich môžeme vyvodzovať pravidlá všeobecnej povahy. Tvoria súčasť večného, nemenného Alahovho slova.

Stojí za povšimnutie, že v Koráne môžeme nájsť len málo veršov o znášanlivosti a pokoji, ktoré by miernili alebo aspoň vyvažovali vyznenie väčšieho počtu tých, ktoré vyzývajú na prenasledovanie neveriacich, kým nebudú pokorení a neprijmú islam alebo budú zabití. Vojenské výboje Mohameda a jeho nasledovníkov, ktorých zdôvodnenie nachádza svoje miesto na stránkach Koránu, sa vpísali do dejín sveta nekonečným potokom sĺz a preliatej krvi.

Uveďme stručný výber veršov z Koránu, ktoré zabíjanie nemoslimov nielenže obhajujú, ale priamo prikazujú.

Príkazy zabíjať

Súra 2, 191 – 193: „Zabite ich tam, kde by ste ich našli. A vyžeňte ich odtiaľ, odkiaľ vás oni vyhnali. A prepadnúť v skúške (al-fitnah) je horšie než zabitie. A nebojujte s nimi pri Posvätnej mešite, až kým oni nezačnú v nej proti vám bojovať. Ak by proti vám bojovali, tak ich zabite. Taká je odplata pre tých, ktorí odmietajú veriť. Ak by prestali, tak Alah je odpúšťajúci a milostivý. I bojujte proti nim, aby ste v skúške neprepadli a aby bolo tým skutočným náboženstvom to, v ktorom sa uctieva len Alah. Ak by prestali, tak neprekračujte mieru, iba ak voči krivdiacim.“

Predchádzajúci verš 190 hovorí: „I bojujte za cestu, ktorú Alah určil proti tým, ktorí bojujú proti vám...“ Niektorí jedinci preto tvrdia, že celý úryvok sa týka len obrannej vojny, v ktorej majú moslimovia brániť svoje domovy a rodiny. Avšak dejinným kontextom uvedeného úryvku nie je obranná vojna, pretože vznikol v čase, keď sa Mohamed a jeho prívrženci presťahovali do Mediny a neboli terčom útokov svojich protivníkov z Mekky. Hovorí teda jasne o útočnej vojne, počas ktorej majú moslimovia vyhnať obyvateľov Mekky z ich mesta (čo sa aj stalo).

Verš 190 teda prikazuje bojovať proti tým, ktorí sa stavajú na odpor panovania Alaha, to jest odmietajú sa podrobiť moslimom. Niektoré preklady, ktoré prekladajú al-fitnah ako „prenasledovanie“, sú manipulatívne. Spomínaný pojem môže znamenať aj nevieru, prípadne zmätenie spôsobené nevierou či pokušením. To zodpovedá súvislostiam, pretože nasledujúce verše prikazujú boj, „aby bolo tým skutočným náboženstvom to, v ktorom sa uctieva len Alah“, teda aby moslimovia obstáli v skúške a preukázali vieru.

Súra 2, 244: „Bojujte za cestu, ktorú Alah určil, a vedzte, že Alah všetko počuje a všetko vie.“

Križiaci

Čítajte TU: Pravda verzus mystifikácia o križiackych výpravách: Kresťania sa bránili tureckým krutostiam a otrokárstvu. Súčasný islam činí niečo podobné. Je myšlienka križiackych výprav mŕtva?

Násilie je cnosť

Súra 2, 216: „Bol vám predpísaný boj, i keď sa vám protiví. Môže sa vám však protiviť niečo a pritom je v tom pre vás dobro. Môže sa vám ale aj niečo zapáčiť a pritom je v tom pre vás zlo. A Alah vie, ale vy neviete.“ Tento verš nielenže vydáva násilie za cnosť, ale zároveň vyvracia mýtus, že moslimom je boj dovolený iba v sebaobrane, pretože na tých, ktorým boli tieto slová určené, nikto neútočil. Z hadísu (krátke rozprávanie o slovách a činoch proroka Mohameda a jeho priateľov) vieme, že verš pochádza z obdobia, keď sa Mohamed snažil prehovoriť svojich stúpencov, aby útočili na obchodné karavány a rabovali ich.

Súra 3, 56: „Tých, ktorí odmietli veriť, podrobím trápeniu prísnemu v živote najnižšom i v živote poslednom. A nebudú mať nikoho, kto by im pomohol a podporil ich.“

Súra 3, 151: „Vrhneme do sŕdc tých, ktorí odmietli veriť, hrôzu za to, že pridružili k Alahovi to, o čom nezoslal žiaden dôkaz. Ich útočiskom bude oheň. A zlé je veru obydlie krivdiacich.“ Tento verš sa týka polyteistov, medzi ktorých Korán radí aj kresťanov, pretože veria v Trojicu.

Súra 4, 74: „Nech bojujú za cestu, ktorú Alah určil, tí, ktorí si chcú kúpiť život posledný za život najnižší. A kto by bojoval za cestu, ktorú Alah určil, a bol by zabitý alebo premožený, tomu dáme odmenu obrovskú.“ Mučeníci islamu sa podstatne líšia od kresťanov prvých storočí, ktorí šli pokorne na popravu. Moslimovia, o ktorých hovorí uvedený verš, umierajú v boji, keď v mene Alaha šíria smrť a skazu. Tieto slová sú teologickým ospravedlnením dnešných samovražedných útokov.

Súra 4, 76: „Tí, ktorí uverili, bojujú za cestu, ktorú Alah určil...“

Zabite ich tam, kde ste ich našli

Súra 4, 89: „Želali by si, aby ste odmietli vieru, tak ako ju oni odmietli, aby ste boli na tom všetci rovnako. Preto si spomedzi nich neberte žiadnych dôverníkov, až kým neemigrujú kvôli ceste, ktorú Alah určil. Ak by sa odvrátili, tak ich vezmite a zabite tam, kde by ste ich našli. A neberte si z ich radov žiadneho dôverníka ani pomocníka a podporovateľa.“

Súra 4, 95: „Nie sú na rovnakej úrovni tí z radov veriacich, ktorí ostali sedieť doma s výnimkou tých, ktorí sú boja neschopní, s tými, ktorí sa usilovali o cestu, ktorú Alah určil, majetkom svojím i dušami svojimi. Alah uprednostnil o jeden stupeň tých, ktorí sa snažili majetkami svojimi a dušami svojimi, pred tými, ktorí ostali doma. A všetkým Alah sľúbil dobro. Alah uprednostnil tých, ktorí sa snažili, pred tými, ktorí ostali sedieť doma, obrovskou odmenou.“

Tento verš kritizuje mierumilovných moslimov, ktorí sa nechcú zúčastniť v boji, a oznamuje im, že majú v očiach Alaha menšiu cenu. Vyvracia to dnes rozšírený mýtus, že džihád v Koráne neznamená svätú (násilnú) vojnu, ale len duchovný boj. Arabský text nielenže používa slovo „mudžáhid“, ale navyše očividne nehovorí o duchovnom boji, pretože ospravedlňuje osoby, ktoré nie sú fyzicky schopné sa v ňom zúčastniť (podľa hadís sú uvedené slová odpoveďou na námietku slepca, že nie je schopný sa pripojiť k džihádu, čo by nedávalo zmysel, keby išlo o duchovný boj).

Súra 4, 104: „Nestrácajte odvahu na sledovanie týchto ľudí. Ak cítite bolesti, tak aj oni cítia bolesti podobne, ako vy bolesti cítite, vy ale dúfate od Alaha v to, v čo oni nedúfajú. A Alah všetko vie a múdrosťou oplýva.“ Môže byť azda sledovanie ranených a ustupujúcich nepriateľov považované za prejav sebaobrany?

Súra 5, 33: „Odplata tých, ktorí bojujú proti Alahovi a jeho poslovi a šíria na zemi skazu, je, aby boli pozabíjaní alebo ukrižovaní alebo aby boli odseknuté ich ruky a nohy v opačnom poradí alebo aby boli vyhnaní zo zeme. Bude to pre nich potupa v živote najnižšom a v živote poslednom sa im dostane trápenie obrovské.“

Súra 8, 12: „Vrhnem hrôzu do sŕdc tých, ktorí odmietli veriť. Udierajte ponad krk a udrite ich po koncoch všetkých prstov.“ Tieto slová nemôže žiadny rozumný človek interpretovať v zmysle duchovného boja.

Súra 8, 15 – 16: „Vy, ktorí ste uverili, ak by ste stretli tých, ktorí odmietli veriť, ako tiahnu, tak nezačnite pred nimi prchať. Kto by pred nimi v ten deň začal prchať s iným cieľom, než zmeniť pozície v boji alebo pridať sa k inej skupine, ten bude sprevádzaný silným hnevom Alahom určeným a jeho útočiskom bude peklo. A je to veru koniec zlý.“

Súra 8, 39: „I bojujte proti nim, aby ste v skúške neprepadli (al-fitnah) a aby bolo jediným skutočným náboženstvom to, v ktorom sa uctieva len Alah.“

Babylón verzus Brusel

Čítajte TU: Vlna imigrácie: Súčasť plánu na zničenie európskej civilizácie. Nič nové pod slnkom. Idea zjednotenej Európy pomocou džihádu. Posledná totalita dejín. Odvážny hlas jezuitu

Vnútiť islam silou

Ako sme už spomenuli, niekto prekladá al-fitnah ako „prenasledovanie“, ale okolnosti, za ktorých tieto verše vznikli, taký výklad vyvracajú. Obyvatelia Mekky skrátka odmietli povoliť Mohamedovi vstup do ich mesta počas hadždž (púte). Iným moslimom to bolo dovolené, ale nie ozbrojeným skupinám, pretože Mohamed pred svojím útekom vyhlásil Mekke vojnu. Aj obyvatelia Mekky konali na obranu svojho náboženstva, pretože zámerom Mohameda bolo zvrhnúť ich modly a vnútiť im islam silou (čo neskôr aj učinil). Uvedený verš teda musíme chápať ako boj, kým nebude „jediným skutočným náboženstvom to, v ktorom sa uctieva len Alah“, v zmysle, že ospravedlnením násilia bola snaha neprepadnúť v skúške a preukázať vieru.

Súra 8, 57: „Ak by si sa s nimi stretol vo vojne, tak nimi rozožeň tých, ktorí sú za nimi, azda budú na to spomínať.“

Súra 8, 67: „Neprislúchalo žiadnemu prorokovi, aby mal zajatcov, až kým silné rany na zemi nezasadí.“

Súra 8, 59 – 60: „Nech si nemyslia tí, ktorí odmietli veriť, že sa im podarilo pred nami ujsť. Oni tomu nemôžu zabrániť. Pripravte proti nim, koľko len budete môcť, síl a konských popruhov, aby ste nimi nahnali strach nepriateľom Alaha i vašim nepriateľom a okrem nich i ďalším, o ktorých neviete, o ktorých však Alah vie.“

Súra 8, 65: „Prorok! Povzbudzuj veriacich k boju.“

Súra 9, 5: „A až posvätné mesiace uplynú, tak zabite modloslužobníkov, kdekoľvek by ste ich našli, a vezmite ich do zajatia, obliehajte ich a číhajte na nich na každom mieste. Ak by potom pokánie učinili, konali modlitbu a dávali zakát, tak ich pustite. Veď Alah je odpúšťajúci a milostivý.“

Podľa uvedeného úryvku je najlepším spôsobom, ako si zaistiť bezpečnosť pred moslimami, prijatie islamu (modlitba salát a daň z majetku a príjmov zakát patria medzi päť pilierov islamu). Obsah veršov vyvracia dnes rozšírený názor, že Korán pripúšťa násilie iba v sebaobrane, pretože na moslimov, ktorým boli tieto slová určené, nikto neútočil. Keby áno, nehovorilo by sa tu o období prímeria (predchádzajúce verše hovoria o povinnosti viesť vojnu v sebaobrane aj počas posvätných mesiacov). Uvedené slová boli napísané v Mekke, keď boli modloslužobníci už porazení a nepredstavovali nebezpečenstvo. Keď moslimovia získali vládu, vyhnali násilím neveriacich, ktorí odmietli prijať islam.

Súra 9, 14: „Bojujte proti nim, Alah ich trápeniu podrobí vašimi rukami, do potupy ich uvedie, dá vám nad nimi zvíťaziť a uzdraví hrude ľudí veriacich.“

Ponižovanie a ubližovanie neveriacim sa tu ukazuje nielen ako príkaz Alaha, ale aj ako nástroj jeho trestu a dokonca prostriedok, ktorý používa na „uzdravenie“ sŕdc moslimov.

Súra 9, 20: „Tí, ktorí uverili a emigrovali a svojimi majetkami i svojimi dušami sa usilovali o cestu, ktorú Alah určil, sú u Alaha na vyššom stupni. A to sú tí, ktorí vyhrali.“

Arabské slovo prekladané ako „usilovali sa“ vychádza z rovnakého koreňa ako slovo „džihád“. V tejto súvislosti sa teda očividne hovorí o svätej vojne.

Kresťania a židia

Súra 9, 29: „Bojujte proti tým, ktorí neveria v Alaha ani v Deň posledný a ktorí nezakazujú to, čo zakázal Alah a jeho posol, a ktorí nevyznávajú pravdivé náboženstvo a pochádzajú z radov tých, ktorým bola daná Kniha, až kým neodvedú poplatok rukou vlastnou, pociťujúc pokoru.“

Tými, „ktorým bola daná Kniha“, sú kresťania a židia. Podľa uvedeného verša majú byť násilne ponižovaní, čo je ospravedlňované len ich náboženským postojom. Súra 9, 33 moslimom hovorí, že si Alah vyvolil posla, aby islam „pozdvihol nad všetky náboženstvá“. Táto kapitola bola jedným z posledných zjavení Alaha a podnietila vojenské výboje, v rámci ktorých sa prívržencom Mohameda podarilo v priebehu nasledujúcich sto rokov dobyť dve tretiny kresťanského sveta.

Súra 9, 30: „Tí, ktorí pokánie činili, povedali: ,Ezra je synom Alaha.‘ A tí, ktorí podporovali a nasledovali Mesiáša, povedali: ,Mesiáš je synom Alaha.‘ To sú ich slová prednesené ich vlastnými ústami. Napodobňujú slová tých, ktorí odmietali veriť už predtým. Alah nech je proti nim. Kam sú zvedení?“

Súra 9, 38 – 39: „Vy, ktorí ste uverili, čo sa to s vami deje, keď je vám povedané ,Tiahnite do boja za cestu, ktorú Alah určil‘? Lenivosť vás pripútala k zemi? Uspokojili ste sa so životom najnižším pred životom posledným? Veru úžitok života najnižšieho bude vyzerať v živote poslednom malý. Ak nebudete tiahnuť do boja, podrobí vás trápeniu bolestivému a nahradí vás inými ľuďmi a pritom Mu v ničom neuškodíte. A Alah má veru nad všetkým moc.“

Tieto verše varujú, že tí, ktorí nebudú chcieť bojovať, budú potrestaní peklom.

Súra 9, 41: „Tiahnite do boja, keď ste ľahkí i ťažkí, a usilujte sa svojimi majetkami a svojimi dušami o cestu, ktorú Alah určil. Je to pre vás lepšie, keby ste to len vedeli.“

Aj nasledujúci verš uvádza: „Keby bolo šlo o blízko dosiahnuteľný prospech a o cestu ľahkú, boli by ťa nasledovali. Ďaleká sa im však zdala táto ťažká cesta...“ Tieto úryvky opäť vyvracajú mýtus, podľa ktorého je moslimom dovolené bojovať iba v sebaobrane, keďže zo slov jasne vyplýva, že boj bude prebiehať ďaleko od ich domovov.

Súra 9, 73: „Prorok! Bor sa s tými, ktorí veriť odmietajú, a s pokrytcami a buď na nich prísny. Ich útočišťom bude peklo a je to veru koniec zlý.“

Odľudštenie tých, ktorí odmietajú islam, pripomínaním, že údelom neveriacich je pekelný oheň, slúži na ospravedlnenie vrážd. To zároveň vysvetľuje, prečo súčasných zbožných moslimov veľmi nevzrušuje osud ľudí vyznávajúcich iné náboženstvo ako oni.

Súra 9, 88: „Posol a tí, ktorí uverili spolu s ním, sa snažili svojimi majetkami a dušami svojimi. Tí získajú tie najväčšie a najlepšie dobrá a to budú tí, ktorí prospeli.“

Súra 9, 111: „Alah kúpil od veriacich ich duše a ich majetky výmenou za záhradu rajskú. Budú bojovať za cestu, ktorú Alah určil, a tak budú zabíjať a budú zabíjaní. Je to sľub pravdivý, ktorým sa Alah zaviazal v Tóre a v Evanjeliu a v Koráne. A kto iný než Alah môže s istotou dodržať sľub svoj. Radujte sa z obchodu, ktorý ste uzavreli. A to je veru tá obrovská výhra.“

A ako Korán opisuje horlivého vyznávača?

Súra 9, 123: „Vy, ktorí ste uverili, bojujte proti tým, ktorí sú blízko vás, ktorí odmietli veriť a nech vo vás spoznajú tvrdosť. A vedzte, že Alah je s tými, ktorí sú bohabojní.“

Súra 17, 16: „Keď by sme chceli vyhubiť dedinu, príkaz dáme tým z jej obyvateľov, ktorí v prepychu žijú. Oni sa ale spurnosti dopustia, a tak sa právom voči nej uplatní to, čo bolo povedané. A tak ju zničíme zničením.“

Všimnime si, že spurnosťou je tu mravný priestupok, trestom potom „zničenie“.

Utrpenie v Sýrii

Čítajte TU: Päť rokov nehoráznych klamstiev o Sýrii. Cynické obetovanie najstarších kresťanských komunít. Podpora teroru na vlastnej rodine a boj proti jej ochrancom. Ako dlho ešte musí trpieť? Sviatok Zvestovania Pána je plný nádeje

Vražda zo cti

Súra 18, 65 – 81: Toto rozprávanie predstavuje teologické odôvodnenia „vrážd zo cti“, keď je člen rodiny zabitý, pretože na ňu priviedol hanbu, zriekol sa islamu alebo pre neprijateľný mravný pokles. Príbeh (nenachádzame ho v žiadnych židovských ani kresťanských prameňoch) hovorí o stretnutí Mojžiša s človekom, ktorý bol obdarený „poznaním“ a ktorý robí veci nemajúce zdanlivo zmysel, ale nakoniec nachádzajú svoje vysvetlenie.

Jedným z takýchto činov je zabitie chlapca na prvý pohľad úplne bezdôvodné. Neskôr však mudrc vysvetlí, že tu bola obava rodičov, „aby ich jeho prekračovanie medzí a odmietanie viery nevyčerpalo“. Bol teda zabitý, aby ho Alah „zamenil za lepšieho“ syna (to je jeden z dôvodov dovolenosti vrážd zo cti; Umdat al-Salik [„Pútnikova opora“, príručka islamského práva] hovorí, že rodičia či starí rodičia, ktorí zabíjajú svojich potomkov, nepodliehajú trestu).

Súra 21, 44: „Úžitky sme dali týmto aj ich otcom, dlhé roky potom prešli. A či nevidia, že prichádzame k Zemi a uberáme z nej, z jej okrajov. A či oni sú tí, ktorí zvíťazia?“

Súra 25, 52: „Neposlúchaj tých, ktorí odmietajú veriť, a snaž sa proti nim snažením veľkým.“

Ide, pochopiteľne, o džihád. Významné potom je, že verš spadá do mekkského obdobia.

Súra 33, 60 – 62: „Ak neprestanú pokrytci a tí, v srdciach ktorých je choroba, a tí, ktorí šíria lži v Medine, tak ťa zlákame proti nim a potom nebudú s tebou v nej susediť, len málo. Budú prekliati. Kdekoľvek by boli, budú vzatí a zabití zabitím. Je to zákonitosť Božia, ktorá sa uplatnila už u tých, ktorí boli predtým. Nenájdeš, že by sa zákonitosť Božia zamenila.“

Spomínaný verš schvaľuje zabíjanie ľudí patriacich do troch skupín: pokrytcov (moslimov, ktorí odmietajú bojovať „za cestu, ktorú Alah určil“ [3, 167], a preto nekonajú tak, ako sa patrí na pravých veriacich); tých, „v srdciach ktorých je choroba“ (to zahŕňa židov a kresťanov [5, 51 – 52]); a tých, „ktorí šíria lži“, čo sa podľa Mohamedových životopiscov týka ľudí, ktorí vystupujú proti islamu len slovne.

Povšimnime si, že moslimovia majú svoje obete vyhľadávať, čo práve robia dnešní teroristi. Keby sa mala výzva týkať len mesta Medina, nemala by byť súčasťou knihy údajne obsahujúcej večné Alahovo slovo, ktoré sa týka aj budúcich pokolení.

Súra 47, 3 – 4: „To preto, že tí, ktorí odmietli veriť, nasledovali nepravdu, a preto, že tí, ktorí uverili, nasledovali pravdu pochádzajúcu od ich Pána. [...] Keď stretnete tých, ktorí odmietli veriť, údery na krky im zasaďte. Až im silné rany zasadíte, potom ich pevne spútajte. [...] Keby Alah bol chcel, bol by víťazstvo nad nimi určil, ale podrobil vás skúške tak, že ste sa stretli jeden proti druhému. Tí, ktorí boli zabití za cestu, ktorú Alah určil, tých skutky On nenechá zblúdiť.“

A tak tí, ktorí odmietajú Alaha, majú byť počas džihádu zabíjaní. Zranení majú byť zadržaní kvôli výkupnému. Jediným dôvodom, prečo Alah osobne nezabíja, je ten, že chce vyskúšať vernosť moslimov. Tí, ktorí zabíjajú, tú skúšku úspešne plnia.

Súra 47, 35: „Nestrácajte odvahu a silu a nevyzývajte k uzatvoreniu mieru, keď ste vy tí, ktorí majú prevahu. Alah je s vami. Neuberie vám z vašich skutkov.“

Súra 48, 17: „Slepý sa však nedopustí hriechu a ani ten, kto kríva, a ani ten, kto je chorý. Kto poslúchne Alaha a jeho posla, tomu dá vojsť do záhrad, pod ktorými tečú rieky. Kto sa odvráti, toho podrobí trápeniu bolestivému.“

Pápež František na surfe

Čítajte TU: Prorocké slová irackého arcibiskupa: Čím trpíme my, budete trpieť aj vy. Islam nepovažuje ľudí za seberovných a nie je od Boha. Pápež Benedikt mal pravdu. Svet mu dlhuje ospravedlnenie

Skutočný džihád

Ako už bolo povedané, niektorí dnešní obhajcovia islamu tvrdia, že džihád znamená „duchovný boj“. Prečo by sa v ňom teda nemohli zúčastniť slepí, chromí a chorí? Uvedený verš zároveň hovorí, že tých, ktorí nebojujú, stihne pekelný trest.

Súra 48, 29: „Mohamed, posol Alahov, a tí, ktorí sú s ním, sú prísni voči tým, ktorí odmietli veriť, a sú milostiví medzi sebou.“

Tento verš moslimom hovorí, že sú dve kritériá konania závislé od náboženského postavenia. Použité slovo „prísni“ má rovnaký koreň ako slovo „bolestivý“, ktoré sa objavuje v opise pekla vo viac ako dvadsiatich piatich iných veršoch.

Súra 61, 4: „Alah má rád tých, ktorí bojujú za cestu, ktorú On určil, zoradení ako stavba spojená.“

Vo verši nachádzame slovo „zoradení“, čo nasvedčuje tomu, že ide o skutočný boj. Podobne v 61, 9 čítame: „On poslal svojho posla so správnym usmernením a s náboženstvom pravdy, aby ho pozdvihol nad všetky náboženstvá, aj keby sa to protivilo modloslužobníkom.“

Súra 61, 10 – 12: „Vy, ktorí ste uverili: ,Mám vám ukázať obchod, ktorý vás zachráni pred trápením bolestivým? Budete veriť v Alaha a jeho posla a budete sa usilovať svojimi majetkami a dušami svojimi o cestu, ktorú Alah určil. To je lepšie pre vás, keby ste to len vedeli. Odpustí vám vaše hriechy a dá vám vojsť do záhrad, pod ktorými tečú rieky a do príbytkov dobrých v záhradách Edenu. To je veru tá výhra obrovská.‘“

Tento verš sa týka skutočného boja, ktorého cieľom je vnútiť islam vyznávačom všetkých ostatných náboženstiev. Je v ňom použité arabské slovo „džihád“.

Súra 66, 9: „Prorok, usiluj sa proti tým, ktorí veriť odmietli, i proti pokrytcom a buď na nich prísny. Ich príbytkom bude peklo. Je to veru koniec zlý.“

Tu opäť nachádzame koreň slova „džihád“. Zo súvislosti je zrejmé, že ide o svätú vojnu, pričom k tým, proti ktorým treba bojovať, pribudli aj „pokrytci“, to jest tí, ktorí sa nazývajú moslimami, ale nekonajú tak, ako sa na prívržencov Mohameda patrí.

Vyšlo v Te Deum 1/06.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top