Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Biblia ako hádanka. Kadiaľ pretekala legendárna rieka Píšon. Slovensko, Uhorsko a Európa na stranách Svätého písma? Čo všetko nám povie etymológia

Biblia ako hádanka. Kadiaľ pretekala legendárna rieka Píšon. Slovensko, Uhorsko a Európa na stranách Svätého písma? Čo všetko nám povie etymológia

4. 6. 2016

vytlačiť článok

Stanislav Slabeycius prichádza s odvážnou historickou analýzou a pýta sa, či sa o Slovensku píše už na stránkach Starého zákona

Hneď na druhej strane „knihy kníh“ - Biblie – v druhej kapitole Prvej knihy Mojžišovej (známej aj ako „Genezis“), sú obsiahnuté zaujímavé údaje o stvorení človeka a biblickom Raji. Čítame:

„A Hospodin Boh dal, aby vyrástol zo zeme všelijaký strom žiadúcny na pohľad a ovocím dobrý na jedenie, a strom života prostred raja ako aj strom vedenia dobrého i zlého.
A rieka vychádzala z Édena, aby zvlažovala záhradu, raj, a odtiaľ sa delila a bola vo štyri hlavné rieky.
Meno jednej je Píšon; tá obchádza celú zem Chavila, kde je zlato.
A zlato tej zeme je výborné; tam sa nachodí bdelium i kameň onyx.

A meno druhej rieky je Gichon; tá obchádza celú zem Kúšovu.
A meno tretej rieky je Hidekel; tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Eufrates...“

Rajská záhrada a štyri rieky Raja v podaní Hartmanna Schedela v „Norimberskej kronike“

Z daného úryvku knihy Genezis je vidieť, že zem Chavila, ktorú „obchádzala“ rieka Píšon (dnes neexistuje ani presný odborný konsenzus, ani hodnoverná lokalizácia tejto rieky) ako aj nerastné bohatstvá tej zeme boli dobre známe zostaviteľom Biblie, a zjavne zaujímali prvoradé postavenie v celej „starovekej“ politickej geografii, keďže z početných biblických toponymov je Píšon a Chavila spomenuté na druhom a treťom mieste, hneď po Édene...

Slepá ulička tradičnej lokalizácie

Podľa tradičnej historickej vedy je lokalizácia dvoch z 4 biblických riek, vytekajúcich z Raja, istá – Eufrat a Tigris (Hidekel). Lokalizácia prvých dvoch – Pišona a Gichona – však zostáva naďalej nejasná. Existuje niekoľko protirečivých súčasných aj minulých verzií, prináležiacich rôznym autorom a autorským kolektívom, no niet akademického konsenzu, ani presvedčivých argumentov v prospech akejkoľvek z týchto verzií. Flavius Josephus, autor „Židovskej vojny“, napríklad stotožňoval Pišon s indickou Gangou. Iní zas hľadali bájny Pišon tam, kde tečú rieky Araks a Oxus. Stalo sa však zaužívaným zvykom umiestňovať „staroveký Pišon“ na Arabský poloostrov alebo do severovýchodného Jemenu. V práci „Garden of Eden“ Jurisa Zarinsa sa pohorie Hidžáz prezentuje ako lokalita, uspokojivo spĺňajúca biblický popis. Hidžáz zahŕňa aj zlaté bane v Mahd adh Dhahabe, a taktiež možný zdroj Pišonu – koryto dnes vyschnutej rieky cca 970 km od Perzského zálivu v systéme Wadi Al Batin. Istý Farouk El-Baz z Bostonskej univerzity vo svojom archeologickom výskume danej oblasti poukázal na to, že tento „riečny systém“ bol aktívny 2500-3000 p.n.l.

Iní sa snažia dopátrať sa Pišonu cez druhý zemepisný ukazovateľ, obsiahnutý v Biblii, totiž zem Chavila, ktorú obteká bájna rieka. Pojem „obteká“ v danom prípade treba pravdepodobne chápať ako „povodie“, čiže zem Chavila objíma celé povodie Pišonu. V Biblii sa pojem Chavila spomína ešte v zozname národov-potomkov Noeho (Noacha) – Gen 10:7-29 a 1.Kráľov 9-23. Raz ako syn Kúša, syna Chama; druhý raz ako syn Joktána, potomok Šema.

Čo však biblických archeológov najpresvedčivejšie usmerňuje v hľadaní zeme Chavila a Pišonu práve na Arabskom polostrove, je pasáž z 1. Knihy Mojžišovej (Genezis) 25:18:

A bývali [rody Izmaelove] od Chavily až po Šúr, ktoré leží oproti Egyptu, ako ideš do Assýrie...“

Aj keď umiestnenie zeme Chavila na Arabský poloostrov, t.j. oproti Egyptu, sa pri súčasnej geografii zdá byť logické, nič to nemení na skutočnosti, že prakticky nič z miestnych arabských reálií nezodpovedá biblickému opisu krajiny zlata Chavila, obmývanej Pišonom. Krajiny, ktorá sa mala nachádzať na pomedzí Assýrie a Týru, s riekou, vytekajúcou z dobre zavlažovanej Rajskej záhrady. Čo ak bájny Píšon historici jednoducho nehľadajú na správnom mieste?

Čítajte TU: Stigmy: Ani záhada, ani senzácia. Krvavé rany sú vzácne znamenie. Prirodzené vysvetlenie zlyháva. Spojenie so Stvoriteľom. Obžaloba povrchnosti. Nevýslovné šťastie obdarovaných. Ako čítať Božiu správu?

Metodológia

Pišon sa po anglicky píše ako Pishon, po rusky ?????. Keďže v starých textoch sa nosovka „N“ často vynechávala alebo bola označovaná vlnovkou, dá sa spoluhlásková kostra v slove Pišon zredukovať na PS. Ak uvážime, že grécke písmeno „fita“ - „?“ - sa v rôznych jazykoch zapisovalo a vyslovovalo aj ako „Th“, „F“, „Ph“, a taktiež spodobujúce sa s „F“ - V a W (…), je namieste rozšíriť možný „výskyt kombinácií spoluhláskovej kostry“ v slove Pišon nasledovne:

Pishon:

P.... (F/T/V/W) + S.... (C/Z) a všetky ich vzájomné kombinácie. Ďalším krokom je nájsť oblasť alebo región s vysokým výskytom toponymov v rámci horeuvedených kombinácií možných spoluhláskových kostier.

Píšon – európska rieka

Ak obrátime svoj zrak na Európu, logická odpoveď sa nám núka sama sebou. V stredoveku sa 80-90% európskeho zlata vyťažilo v Uhorsku – v slovenských a sedmohradských baniach. Slovensko až na rieky Poprad a Dunajec spadá do povodia mohutnej rieky Dunaj, ako aj Sedmohradsko (Transylvánia), ktorého riečky a potoky sa vlievajú do najväčšieho dunajského prítoku – rieky Tisy. Pojmy Tisa a Pison sú príbuzné a pravdepodobne odvodené z toho istého koreňa. Pisonom sa tiež mohol nazývať aj Dunaj, o ktorom je známe, že mal viacero názvov, vrátane „antických“, napríklad Ister. Naviac, Bratislava sa dodnes po maďarsky píše Poszóny a vyslovuje „Pošoň“. Jedným zo stredovekých názvov Bratislavy je aj Pisonium.

Okrem toho sa na rakúsko-maďarskom pohraničí nachádza dnešné Neusiedler See, resp. Neziderské jazero. No v minulosti sa Neusiedler See (tento „novoosadnícky“ názov je už svojou podstatou neskorým, druhotným pomenovaním, vzniknutým asi po tom, ako nemeckí „novoosadníci“ odtiaľ vyhnali tých starých...) volal Peiso lacus. Čiže taktiež jazero Pišon.

Kliknite pre plnú veľkosť

Poďme ďalej. Krajina, ktorú obtekala rieka Pišon, sa nazývala Chavila. Chavila môže znamenať Valachiu, čiže Valašsko (Valachiu), alebo „Chan + BL“, čiže územie Bieleho Chána (kráľa) – Balkán. Hoci sa dnes pod pojmom Valašsko poníma historická oblasť súčasného Rumunska (pozri S. Muenster mapa), vyskytuje sa valašské etnonymum aj odvodené toponymá po celej strednej Európe, naviac je známa tzv. „valašská kolonizácia“, v dôsledku ktorej máme napr. Valašsko na Južnej Morave, rôzne Valaské Belé a Valaské Lehoty po celom Československu. Ako sa dozvieme nižšie, v stredoveku mohli byť pojmy „Valašsko“ a „Uhorsko“ príbuzné, ak nie priam totožné.

Naviac, okrem Valachov a Balkánu stretávame v našich krajoch aj iné nedvojzmyselné svedectvá o tom, že zem Chavila a rieka Pišon je úzko spätá so strednou a juhovýchodnou Európou. Jedným z takých do oči bijúcich fenoménov je aj častý výskyt priezviska Havel (anglicky „Chavila“ znie Havilah), ako aj názov prítoku nemeckej rieky Sprévy – die Havel. Nie je vonkoncom vylúčené, že aj slávne francúzske prístavné mesto le Havre je jednou z možných variácií biblického pojmu Chavila, rovnako ako talianska Pisa je variáciou Pišonu. To by však potom znamenalo, že zem Chavila by objímala nielen povodie Dunaja, ale prakticky celú Európu. Obzvlášť, ak za stopy po Chavile budeme považovať variácie etnonymu „Valachia“/Valasi, roztrúsené po Európe – napr. britský Wales.

Valachia – Uhorsko. Stratený názov našej vlasti – Vargia, resp. Vagria.

Existuje bezprostredná väzba medzi pojmom Valachia (predpokladanou Chavilou) a Uhorsko (Hungaria). Analyzujúc bližšie pojem „Hungaria“ („Ugria“), je možné stanoviť nasledovné:

- keďže „H“ a „N“ sú neznelé spoluhlásky a často sa v starých textoch vynechávali, redukuje sa „Hungaria“ na „Ugria“.

- „U“ bolo v starých textoch zapisované ako „V“, tým pádom dostávame Ugria – Vgria, čo sa dá prečítať aj ako Vagria alebo Vargia; toto alternatívne a v minulosti bezpochyby široko zaužívané pomenovanie Uhorska poslúžilo predlohou pre poľské a ruské názvy Wegry a ???. Uhorsko/Vagria bola krajinou Vargov či Varjagov (staroruský epos o Rurikovi), čo dosvedčujú slovenské priezviska Varga, Virág, ale aj Bugár, rieka Váh a mnohé iné.

Ak by sme etymológiu pojmu „Vargia“ odvodzovali od maďarského var – mesto, hrad, dostávame, že VARGIA je jednoducho krajina hradov a miest, ktorých v Uhorsku všeobecne a na Slovensku konkrétne skutočne je neúrekom. Je prípustné predpokladať, že akronym Vagrie/Vargie – BRG (totožnosť cyrilického „B“ s latinským „V“) sa do západných jazykov pretavil pod tvarom BURG.

Kde sa nachádzal Rím podľa ruského kronikára Nestora?

V Nestorovej „Povesti vremennyh let“ sa o apoštolovi Andrejovi, nazývanom v Rusku „Pervozvannym“, t.j. prvým apoštolom Rusi, píše, že odišiel z Kyjeva „...k Varjagam, v Rim“. Mohol snáď najznámejší ruský kronikár narážať na skutočnosť, že Rím jeho súčasníci spájali s Varjagmi, t.j. Vgrami – Uhrami?

V skutočnosti je nami analyzovaný „staromaďarský“ koreň VAR alebo WAR (mesto, hrad) len alternatívne ozvučeným slovom RAM (M ~ W), čiže Rím. Tým pádom by Uhry-Vgri alebo VAR-gia mohlo znamenať aj Rímsku ríšu.

Porovnávajúc spoluhláskové kostry názvov „Valachia“ a „Vagria“/“Vargia“ dostávame: VLCH + VRG. S ohľadom na to, že hlásky „R“ a „L“ sa v mnohých jazykoch zamieňajú, sú spoluhláskové kostry Valachov a Uhrov veľmi podobné, a pravdepodobne majú v svojom základe ten istý koreň. To isté sa týka aj Bulharov/Bugarov.

Pokračujúc v enumerácii zemepisných a národopisných „linkov“ medzi stredoeurópskymi reáliami a biblickými názvami Pišon a Chavila uvedieme:

- časté priezvisko Tiso, Tisoň, ako aj Fico;

- mesto Piešťany, Tisovec, vrch Sitno a i.

Píšon = „Boh Ježiš“. Rieka

Ďalší nečakaný úhol pohľadu na novoobjavené biblické pozadie našich národných dejín dostaneme, ak budeme analyzovať podstatu pojmu Pišon/Pishon/Fison. V podstate Pišon/??? predstavuje spojenie slov Theo (Th/F - „Boh“ - gréc.) + Iso(n), t.j. „Boh Ježiš“. Ničmenej, ak si za východiskový pojem stanovíme PS, resp. FS/TS/VS/WS, taktiež BS a ich kombinácie, môžeme do Pisonu zarhúť aj rieku Sávu, Bosnu, maďarské mestá Vác, Vasvár, Veszprém ~ Zemplín. Vo všetkých uvedených slovách je obsiahnutý v tej či inej podobe koreň -was, resp. -sav (VS-SV), ktorý svedčí o ich príbuznosti s Pišonom/Fisonom/Tisou/Dunajom, resp. krajinou, ktorou táto rieka preteká.

Čítajte TU: Moderný svet sa márne pokúsil o nemožné: Je rozumné veriť v Boha? Sú veda a viera vo vojne? Bol Kopernik kartárka? Pravda je jednoduchšia, ako by sa mohlo zdať

Väzby na Egypt

„Ok, všetko je to pekné a zaujímavé,“ - povie náročný čitateľ, „ale v Biblii sa taktiež hovorí, že neďaleko od Chavily sa nachádza „Šúr, ktorý je oproti Egyptu“. Preto aj „skutočné“ Pišon a Chavilu historici umiestňujú do Arábie, pretože je oproti Egyptu“. Na takúto spravodlivú námietku odpovieme hneď dvojako:

  • súčasná politická geografia Egypta a Blízkeho Východu sa sformovala až v XIX.-XX.storočí, tradícia umiestňovať biblické a evanjelské udalosti do regiónu východného Stredomoria sa v západnej vede ukotvila len od čias slávnej egyptskej výpravy Napoleona, dovtedy predstavy Európanov o „Svätej Zemi“ boli nanajvýš hmlisté.
  • v XVI. storočí (hoci je otázne, či nie o storočie neskôr, t.j. v XVII. stor.n.l.) slávny kartograf Ortelius umiestňoval Arabov do stredného Podunajska, okolia súčasného Ostrihomu. Taktiež je známa lokalita Bessarábia, súčasť dnešného Moldavska. Pripomeňme, že dávni kronikári a letopisci si, naopak, často zamieňali Uhrov a Maďarov s Avarmi. Ale AVAR a ARAB majú ten istý koreň a sú zmyslovo identické. V ruštine sa dokonca predtým Arab vysolovoval „ARAV“, Arábia po rusky dodnes znie „ARAVIJA“.
  • Nami viackrát spomínaný a v mnohých „uhorských“ toponymách sa vyskytujúci koreň „was“ (ako aj početné iné variácie kostry tohto pojmu v Strednej a Východnej Európe) je foneticky aj etymologicky identický so slávnym kľúčovým symbolom MOCI v starovekom Egypte – totiž žezlom Was („Was sceptre“ - angl.).

„Was“ ako ústredný pojem „starovekého“ Egypta. Slovensko a Slovinsko – krajiny SLV, čiže VLS, alebo aj dedičné krajiny byzantských cisárov – VASIL-eov

Was je kľúčový pojem „starovekého“ Egypta, ktorý figuroval aj v pôvodnom názve krajiny samotnej, podľa ktorého je spomínaný v Biblii,„staroegyptských“ a ugaritských zachovalých písomných prameňoch pod pojmom MSRM, čo môže znamenať WAS-Rím. Panovníci Byzantskej ríše sa taktiež nazývali Basilei, čiže B/V/Was- Ilos, resp. „Boh Was“. Tradičné žezlo Was je zobrazované v „staroegyptských“ pamiatkach ako tyč s hlavicou vo forme čudne pretiahnutej do dĺžky hlavou šakala (so šakaliou hlavou bol zobrazovaný aj „staroegyptský boh“ Seth/Anubis – S+TH ~ S+F/V ~ FiSon).

Chýrne „staroegyptské“ žezlo, symbolizujúce MOC (samotný pojem MOC je pravdepodobne kvintesenciou, ak nie variáciou pojmu Was, keďže C a S sa spodobujú, a naše C v ruštine a cyrilike znie presne ako naše „S“ a M ~ W...) môžeme v novodobých variáciách vidieť aj dnes. Jedná sa o tzv. Posoch ruského patriarchu – dediča pravoslávnych patriarchov Romey/Ríma na Bospore. Jedná sa o spojenie symbolov kríža a polmesiaca. Na fragmente ikony z múzea srbskej pravoslávnej komunity v maďarskej Szentendreji vidíme, že s podobným „žezlom patriarchov“ bol pravoslávnymi ikonopiscami zobrazovaný aj Pilát Pontský. S rovnakým žezlom s polmesiacom boli zobrazovaní aj srbskí pravoslávni dejatelia.

Moskovský patriarcha stojí na čele Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorej hlavné chrámy sú v moskovskom Kremli, nazývanom spolu s ostatným mestom v minulosti aj „Tretím Rímom“, alebo „moskovským“ Rímom (MoS – RiM).

MSRM je taktiež možné a prípustné foneticky ozvučiť ako MiZ-Rím, Was-Ram alebo Mizraim. Jeden Mizraim sa spomína v starozákonnej knihe „Genezis“ medzi synmi Púta. Dovolíme si predpokladať, že to nie je konkrétny názov pre konkrétnu krajinu (napr. dnešný Egypt v Afrike), ale označenie-skratka pre civilizciu rímskej ríše. Čiže sa v prípade Egypta jedná o niečo oveľa vyššie, nadregionálne, presahujúce rámec jedného štátu, s globálnym významom aj dosahom. Ak sa tak môžeme vyjadriť, táto ríšska „ciacha“ (eštafeta) v podobe rôznych variácií pojmu „MS“-Rím sa v rôznych časoch „vypaľovala“ a prepožičiavala rôznym krajinám a národom, ktorým pripadol kiplingovský údel „niesť bremeno bieleho človeka“ (čítaj – niesť civilizáciu)ako napr. - Egyptu (MSRM), Byzancii (Romea), Rusku (MOS-kovský Rím) a, ako sa odvážime predpokladať – Uhorsku a Rakúsku.

Naviac, umiestňujúc dejisko bitky izraelského kráľa Saula s Amalekitmi z Genezisu 25:18 do oblasti „...od Chavily až po Šur, ktorý leží oproti Egyptu“ (čiže v Arábii A. Ortelia neďaleko Ostrihomu-Curty), zisťujeme, že pod pojmom „Šúr“ môže byť myslený vrch Šúr pri Bratislave, ale aj Šurany južne od Nitry. Na prítomnosť biblických Amalekitov na našom území poukazujú toponymá ako napr. Malacky. Podľa nášho odhadu sa v prípade horeuvedeného biblického príbeho jedná o alegorický opis pustošenia týchto oblastí tureckým vojskom v roku 1530, kedy boli v dôsledku osmanských nájazdov spustošené Bratislavská, Nitrianska a Hontianska stolica, a viac než 40 tisíc ľudí odvlečených do zajatia spolu s viac než 3000 vypálenými usadlosťami.

V akom klimatickom pásme sa nachádzal Egypt?

Ak však hovoríme A, treba hovoriť aj B. Ako nájsť v našom priestore stopy po Egypte, ktorý „...je oproti Chavile“? Dôsledná argumentácia a dôvodenie v prospech našej hypotézy je záležiťosťou nejednoduchou a vyžaduje viac, než len letmé prilákanie pozornosti na zaujímavé názvoslovné a etymologické fenomény. Zaväzujúc sa v prípade čitateľského záujmu predostrieť detailnú analýzu danej problematiky, obmedzíme sa teraz len na niektoré základné konštatácie:

- lokalizácia „starovekého“ Egypta do oblasti Egypta dnešného berie svoj pôvod vo výprave Napoleona 1798-1800 a konsenze západoeurópskych historikov, že práve v údolí afrického Nílu sa odohrali všetky starozákonné a novozákonné udalosti, spojené s Egyptom; dovtedy takého konsenzu nebolo;

- v Biblii je Egypt vykreslený ako obrovská, neuveriteľne mocná a bohatá krajina, s obrovskými stádami dobytka, volov, prvotriednych koní, s nesčíselným obyvateľstvom. No veľké stáda dobytka a koní by v stredoveku nijako nemohli byť chované vo vyprahnutej egyptskej púšti, lež v oblasti s dostatkom trávnatého porastu;

- spomedzi „desiatich egyptských rán“ sú povšimnutiahodné také „údery prírody“, ako krupobitie a hmla, fenomény, typické pre stredné a vodnaté klimatické pásmo, ale sotva dnešné stredomorské subtrópy; podnebie a príroda biblického Egypta je tiež zaujímavo zobrazená na plátne Lucasa Cranacha „Útek do Egypta“;

- popri tradičnej etymológii pojmu „Egypt“ - „hut-ka Pta“ (Dom Ptah-a) existuje ešte druhé vysvetlenie, totiž že „Egypt“ pochádza z arabského „Dost el-Kiptchak“, kde „Kiptchak“ znamená „Veľká Step“, pričom koreň „Kipt-chak“ (KPT) a E-gypt (GPT) sú prakticky totožné, viď egyptskí KOPT-skí kresťania.

Je známe, že Maďarsko je snáď najznámejším európskym štátom, ktorý ma zachovanú stepnú zónu.

Historici taktiež tvrdia, že na našom a susednom území v dávnej minulosti prebývali kmeňové zväzky Bastarnov, ktorí, podobne ako mnohé iné protonárody pred nimi, sa nenávratne stratili v hĺbke dejín. No zároveň bola Bast jednou z čelných bohýň „staroegyptskej ogdoady“, a slovné spojenie „Bastarni“ môže znamenať vyznávačov kultu bohyne Bast, pretože Bastarni = Bast + Ra.

Devín – Devény – Tewen – Theben, Konglomerát Viedeň-Devín-Budín

Súčasne jedno z dvoch hlavných miest starovekého Egypta – slávne Théby – sa po egyptsky nazývali Waset. Koreň -was napovedá o možnej súvislosti hornoegyptských Théb s Pišonom (VS-FS-PS). Ak hypoteticky identifikujeme Pišon s Dunajom (a jeho prítokmi Tisou a Sávou), dá sa na jeho hornom toku bezchybne určiť miesto, dodnes nosiace meno „staroegyptských Théb“. Je to snáď najznámejší a najzáhadnejší slovenský hrad – Devín, ktorý sa po nemecky dodnes volá Burg Theben. Je priam zarážajúce, že si to dodnes nik nevšimol. Pravda je najskôr taká, že ak niekto na tento zaujímavý lingvo-historický fenomén aj naďabí (čo sa trebárs germanistom nemôže nestať), spravidla ho hneď aj zavrhne, pretože nikoho nenapadne hľadať „staroegyptské“ stopy u nás doma... Ak by sa naša hypotéza o čiastočnej totožnosti „starovekého“ Egypta, vrátane „antického“ a „ptolemajovského“ obdobia v dejinách tejto krajiny, so stredovekým Uhorskom, bola by to očividná ilustrácia existencie globálnej chronologicko-historickej Matrix, v ktorej žijeme a ktorá nám bráni v náležitom pochopení vlastných dejín, čiže aj samých seba, svojich blízkych a historicko-koncepčných osnov štátnosti a životaschopnosti spoločnosti, v ktorej žijeme.

Keďže Théby sa po grécky volali aj „Diospolis Magna“, je namieste otázka, ktorý názov je prednostný – slovanský Devín, či „grécko-egyptské“ Théby. Pretože slovo „Dius“ (Boh) sa v minulosti zapisoval DIVS, čo môže byť odvodené od slovanského slova „DIV“. Preto Divín, resp. Devín môže značiť jednoducho „Božie mesto“, „mesto Diva/Devy“. V tomto zmysle koreň „DV“ môžeme považovať za staroslovanské hutné pomenovanie hermafroditickej podstaty Ammona-Ra, ktorého kult slávili v Thébach.

 Zároveň s Devínom upozorňujeme čitateľa na etymologicky identické názvy – Viedeň a západná časť Budapešti – Buda, nazývaná v minulosti Budín. Všetky tri mestá v istom zmysle kontrolujú pásmo severozápadného „vchodu“ horného Dunaja-Píšona do Karpatskej kotliny – Devín kontroluje sútok Moravy a Dunaja pred vchodom Dunaja cez Devínsku bránu do Podunajskej nížiny a Budín kontroloval prechod Dunaja pohorím Pilis do stredného Uhorska.

Konkretizujeme to preto, lebo z histórie vieme, že Egypt sa delil na Horný a Dolný, pričom hlavným mestom Horného Egyptu boli práve Théby. V aplikácii na Dunaj ako možnú staroegyptskú rieku skutočne platí, že hrad Devín, kontrolujúci prechod horného toku Dunaja cez Devínsku bránu do Podunajskej nížiny, skutočne môže byť po nemecky zvaný „Théby“ nielen tak pre nič za nič.

Pravdaže, všetky tieto autorské postrehy vyžadujú hlbšie prepracovanie a bezpochyby môžu znieť sporne, ničmenej však so zreteľom na všetky horeuvedené skutočnosti sa nám podarilo nájsť dostatok relevantných dôkazov, svedčiacich v prospech hypotézy, že skutočný biblický Píšon, spomínaný na druhej strane knihy Genezis a požívajúci vo vnútrobiblickej hierarchii primát medzi štyrmi riekami Raja, je s vysokou pravdepodobnosťou totožný veľkej európskej rieke, Dunaju, a Slovensko v podobe „zlatonosnej Chavily“ má popredné postavenie v globálnych a biblických dejinách ľudstva.


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top