Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Tajomná eucharistia: Stovky zázrakov naprieč dejinami. Vedecky doložená realita Božieho tela a krvi. Minulosť a súčasnosť kresťanských sviatkov. Krv v uliciach aj na strope chrámu. Kristus je stále s nami

Tajomná eucharistia: Stovky zázrakov naprieč dejinami. Vedecky doložená realita Božieho tela a krvi. Minulosť a súčasnosť kresťanských sviatkov. Krv v uliciach aj na strope chrámu. Kristus je stále s nami

29. 5. 2016

vytlačiť článok

Ivan Poledník opisuje množstvo zázrakov spojených s telom a krvou nášho Spasiteľa, pripomína podstatu eucharistie a vysvetľuje význam veľkých kresťanských sviatkov

Vo štvrtok sme slávili sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, v piatok 3. júna nás čaká sviatok Najsvätejšieho srdca Ježišovho. Zatiaľ čo mnohé kresťanské sviatky a zvyky majú doposiaľ svoj odraz aj v časti našej od Boha odvrátenej spoločnosti – s istou mierou pochopenia, znalosti reálií či významu niektorých obsiahnutých symbolov –, význam týchto sviatkov sa už pre mnohých ľudí definitívne stráca v hmle.

Ivan Poledník

Najsvätejšie srdce Ježišovo je symbol Ježišovej lásky k nám a ako také je predmetom verejnej úcty. Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, ľudovo Božieho tela, je sviatok, ktorým sa zdôrazňuje reálna prítomnosť Ježiša Krista ako Boha i ako človeka v eucharistii. Jeho oslava je charakterizovaná sprievodom, v ktorom sa nesie Oltárna sviatosť, a na štyroch vopred určených miestach sa konajú krátke pobožnosti.

Účasť v sprievode je okrem samotného aktu úcty aj verejným prihlásením sa ku Kristovi pred okolitým svetom. Demonštráciou vedomia Božej existencie, všadeprítomnosti, veľkosti a lásky. Dnes, keď je naša pôvodne spoločne vyznávaná kresťanská viera vytlačená na okraj spoločnosti, narazíte na takýto sprievod málokde. Aj mnohými kresťanmi je totiž vlastná viera v dôsledku vonkajších tlakov aj hlbokého vnútorného úpadku Cirkvi považovaná za čosi intímne, vykázané kamsi do úkrytu. Veď aj samotné kostoly sú dnes často považované skôr za verejné multifunkčné zariadenie, nie za miesto modlitby a obete svätej omše.

Podstata eucharistie

Stredobodom slávnostného sprievodu je kňaz nesúci telo Ježiša Krista. Telo a krv Ježiša Krista sú skutočne obsiahnuté v Oltárnej sviatosti vo forme chleba a vína, Božou mocou premenené čo do podstaty (transsubstanciované) – chlieb na telo a víno na krv. Aby sme dosiahli tajomstvo jednoty, prijímame od neho to, čo on prijal od nás.

Ako je známe, chlieb sa pri konsekrácii mení na telo Kristovo a víno na Kristovu krv tak, že zostávajú len akcidenty (accidentia), teda vnímateľné vlastnosti chleba a vína (tvar, chuť, vôňa, farba a pod.), a podstata (substantia) oboch živlov „nepokračuje v existencii“, ale nahradí ju podstata Kristovho tela a krvi.

Z toho je zrejmé, akú nevyčísliteľnú a nepochopiteľnú hodnotu má čo i len jediný úlomok premenenej hostie a akú nekonečnú úctu si zasluhuje. Z minulosti sú známe prípady, keď ľudia chránili vlastným telom aj za cenu mučenia a zmarenia vlastného života hostiu pred znesvätením (napríklad počas smutne preslávenej Francúzskej revolúcie). Po zničujúcom modernistickom prevrate v Cirkvi reprezentovanom predovšetkým II. vatikánskym koncilom a následnou liturgickou reformou však došlo k totálnej devastácii eucharistickej úcty – samotná nová omša sa od nej programovo odvracia, kňazi ju prestali zdôrazňovať, Kristovo telo je denne znesväcované na tisíckach miest po celom svete. A to aj napriek zázrakom, ku ktorým v súvislosti s eucharistiou v histórii dochádzalo a stále dochádza.

Fatima

Čítajte TU: Tajomné slová Matky Božej: Mariánske zjavenia nie sú rozprávky. Predpovede a varovania sa s desivou presnosťou napĺňajú. Cirkevná kríza kulminuje. Socha v Japonsku oplakáva náš pád. Každý má ešte šancu sa zachrániť

Eucharistický zázrak

Písalo sa 8. storočie, stredovek sa ešte len prebúdzal. U nás v tom čase – podľa nie tak úplne neoprávnených úškľabkov niektorých historikov – bol v podstate ešte pravek, lebo epocha starovekých kultúr sa nášmu územiu takmer vyhla. V talianskom Lanciane slúžil kňaz svätú omšu. Mal vraj isté pochybnosti o reálnej prítomnosti Ježiša v eucharistii. Vo chvíli, keď vyriekol konsekračné slová, chlieb sa skutočne zmenil na rozpoznateľné ľudské telo a víno na krv.

Krv sa nahromadila do piatich guličiek reprezentujúcich päť Kristových rán. Kus tela sa zachoval do dnešných dní. Profesor anatómie Odoardo Linoli ho po 12 storočiach analyzoval a zistil, že ide o stále čerstvé srdcové tkanivo bez stôp akejkoľvek konzervácie. Rovnako ako v prípade krvi. Dodnes si tieto relikvie môžeme pozrieť v kostole svätého Františka v Lanciane.

Avšak to, čo je na celej veci ešte zaujímavejšie, je nedávny prípad z Argentíny.

V roku 1996 sa v Buenos Aires našla na zemi konsekrovaná hostia, ktorá musela nedopatrením spadnúť. Kňaz ju dal do pohára s vodou, aby sa rozpustila. O niekoľko dní neskôr sa premenila na krvavý kúsok ľudského mäsa. To zostalo tri roky bez zmeny.

Neurofyziológa Ricarda Castanóna povolali, aby vzorku preskúmal v laboratóriu. Vzal ju do špecializovaného pracoviska v San Franciscu. Zistil, že ide o časť srdcového svalu. Ďalšie testy ukázali, že krv mala rovnakú krvnú skupinu ako krv na Turínskom plátne.

Vzorku potom skúmal na Columbia University v New Yorku profesor Frederick Zugibe, špičkový kardiológ a súdny patológ. Zistil, že dotyčný, zo srdca ktorého vzorka pochádza, bol pravdepodobne mučený. A na dovŕšenie celého neuveriteľného zistenia: vzorka mal nielen rovnakú krvnú skupinu, ale aj zhodnú DNA so vzorkou z talianskeho Lanciana!

Zázračne zachované hostie

Eucharistických zázrakov sa udialo, pochopiteľne, oveľa viac. O pol tisícročia neskôr po Lanciane začala hostia pri premieňaní v Orviete (mesto v Taliansku) krvácať na plátno oltára. Aj to je dodnes vystavené v miestnom kostole.

O ďalšie stovky rokov neskôr, v starobylej Siene, niekto na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v roku 1730 ukradol zlaté cibórium s väčším množstvom konsekrovaných hostií. O dva dni neskôr však hostie vrátil do iného z miestnych kostolov. Boli veľmi špinavé a od pavučín.

Potom boli s patričnou úctou vložené do iného cibória a ponechané na mieste (s ohľadom na ich zašpinenie neboli určené na sväté prijímanie). Počas niekoľkých ďalších desaťročí ľudia s ohromením zistili, že hostie sú nielen v poriadku, ale že sú aj čisté a čerstvé. V roku 1914 prebehol odborný výskum – steny cibória boli plesnivé (hoci sa na nich nenachádzal žiadny organický materiál), hostie boli úplne čerstvé a čisté. V tomto stave sú dodnes, po takmer 300 rokoch. Môžeme ich vidieť v Bazilike svätého Františka v Siene.

Stigma

Čítajte TU: Stigmy: Ani záhada, ani senzácia. Krvavé rany sú vzácne znamenie. Prirodzené vysvetlenie zlyháva. Spojenie so Stvoriteľom. Obžaloba povrchnosti. Nevýslovné šťastie obdarovaných. Ako čítať Božiu správu?

V rôznych dobách na rôznych miestach

V portugalskom meste Sanremo prijala žena eucharistiu, ponechala si ju však na jazyku a potom si ju z úst tajne vybrala. Miestna čarodejnica jej totiž poradila, že pomocou konsekrovanej hostie odvráti manžela od nevery.

Hostia však začala ihneď krvácať. Žena ju schovala, ale hostia na seba upozorňovala zázračným svetlom. Žena čin ľutovala, vrátila zakrvavené Kristovo telo do kostola, kde ho môžeme vidieť dodnes. Stalo sa to v 13. storočí.

V talianskom Trani fingovala židovka sväté prijímanie. Hostiu chcela neskôr usmažiť na panvici. Z panvice sa však začala valiť krv z pivnice až na ulicu. Ľudia utekali po kňaza, ktorý hostiu v procesii preniesol späť do kostola. Dva kúsky hostie sú dodnes zachované v miestnom kostole sv. Ondreja.

V kostole Santa Maria in Vado vo Ferrare vystrekli v roku 1171 počas lámania premeneného chleba tisíce kvapiek krvi na klenbu nad oltárom. Videli to kňazi aj všetci prítomní. Na klenbe sú kvapky krvi vidieť dodnes.

V roku 1560 v Morrovalle zachvátil veľký požiar miestny kostol. Po siedmich hodinách ostali zo stavby iba dymiace ruiny. Pri zvyšku mramorového oltára sa našla nedotknutá premenená hostia. Morrovalle sa dodnes nazýva „Mesto eucharistie“ a každý rok sa tu konajú na pamiatku tejto udalosti veľké slávnosti.

Eucharistické zázraky nie sú len záležitosť dávnej histórie. Pred 15 rokmi sa v indickom Chirattakonam objavila na hostii tvár človeka (s najväčšou pravdepodobnosťou Ježiša). Tento zázrak je dobre zdokumentovaný. Zázrak podobný tomu argentínskemu bol zase nedávno zaznamenaný v Poľsku. A tak ďalej.

Eucharistických zázrakov boli po celom svete zaznamenané stovky. Niektoré z nich boli podrobne študované a uznané za preukázané, iné boli ponechané bez jasného stanoviska príslušných autorít. Nie sme povinní v tieto zázraky bezvýhradne veriť (podobne ako nie sme povinní veriť zázračným zjaveniam). Niektoré z nich sa skutočne nedajú vysvetliť prirodzeným spôsobom, avšak okolnosti, za akých sa odohrali, by nás mali prinajmenšom inšpirovať k upevneniu dnes tak katastrofálne upadajúcej eucharistickej úcty, ako aj viery samotnej.

Budeme ju naliehavo potrebovať.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top