Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Vlna imigrácie: Súčasť plánu na zničenie európskej civilizácie. Nič nové pod slnkom. Idea zjednotenej Európy pomocou džihádu. Posledná totalita dejín. Odvážny hlas jezuitu

Vlna imigrácie: Súčasť plánu na zničenie európskej civilizácie. Nič nové pod slnkom. Idea zjednotenej Európy pomocou džihádu. Posledná totalita dejín. Odvážny hlas jezuitu

25. 5. 2016

vytlačiť článok

Redakcia Protiprúd prináša pozoruhodný článok kňaza, ktorý má na rozdiel od „petície akademikov“ aj mnohých svojich kolegov nezastretý pohľad na príčiny a súvislosti súčasného prívalu imigrantov na starý kontinent

Na webe Rádio Vaticana vyšiel pred časom ako nepriama odpoveď na „diskusiu“ k problematike súčasnej imigračnej vlny v akademických sférach Cirkvi veľmi odvážny, v istom zmysle prelomový, text z pera vedúceho českej sekcie tohto média, otca Milana Glasera SJ. Zaoberá sa ideovými koreňmi súčasnej imigrantskej vlny a medzi nejasné či evidentne sebazničujúce postoje mnohých čelných cirkevných predstaviteľov vnáša hlas rozumu.

Extra

Páter Glaser je jezuita. Tento rád je v súčasnosti v totálnom modernistickom rozklade, rovnako ako väčšina ostatných cirkevných štruktúr. Sv. Ignác z Loyoly, pôvodne bojovník, neskôr zakladateľ a duchovný otec jezuitského rádu, by nad súčasným stavom zaplakal. O to statočnejší je postoj otca Glasera, ktorý svojou jasnou rečou stojí mimo hlavnej línie.

Prečo takto jasne nehovoria oficiálne hlasy Cirkvi v jednotlivých európskych krajinách – miestne biskupské konferencie? Z textu samotného je zrejmé, komu sa vytrvalo podkladajú. Výnimky existujú už len medzi jednotlivcami.

Milan Glaser: O imigrácii inak

Kresťanská povinnosť pomáhať človeku, ktorý sa ocitol v núdzi, nijako nebráni racionálnemu pohľadu na fenomén zvýšeného prílivu imigrantov na starý kontinent. Nejde o jav spontánny, ako naznačuje väčšina médií, ktoré však nikdy neukazujú príčiny či dôsledky diania, o ktorom informujú, ale snažia sa doň človeka iba vtiahnuť bez toho, aby mal možnosť sa samostatne pýtať a premýšľať.

Populačná divízia OSN (UNPD) uviedla už v roku 2000, že „Európa bude do roku 2025 potrebovať 159 miliónov imigrantov“. Poukaz na potrebu a nezaokrúhlená číslovka prezrádzajú, že je reč o konkrétnych plánoch. Ideový tvorca Európskej únie, rakúsky gróf Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi (1894 – 1972), hovoril už v roku 1923 o vzniku „miešaneckej rasy budúcnosti“, aby mohli byť európske národy zjednotené pod jedinou vládou. Meno tohto muža, ktorý bol aj držiteľom československého pasu, pretože vyrastal na zámku v juhočeských Poběžoviciach, sa zvyčajne príliš nespomína v učebniciach ani médiách, aj keď to bol práve on, kto už v dvadsiatych rokoch minulého storočia formuloval ideu Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), ktorej realizáciou v roku 1950 započal proces dnes nazývaný „európska integrácia“, a okrem iného prišiel aj s tým, aby sa Beethovenova Óda na radosť stala hymnou Európy.

Jeho prínos trochu zatieňuje legenda o „otcoch zakladateľoch“ De Gasperim, Schumanovi a Adenauerovi. Napokon ten posledný v poradí sa ako kolínsky starosta už v roku 1926 zúčastnil vo Viedni na prvom zasadnutí 2 000 delegátov z 24 krajín dodnes pôsobiaceho Paneurópskeho hnutia, ktoré Coudenhove-Kalergi založil a ktorého členom bol napríklad aj Sigmund Freud. V mediálnom prítmí sa postava Coudenhova-Kalergiho zrejme nenachádza nedopatrením. Idey, ktoré formuloval vo svojich spisoch, sú totiž – mierne povedané – zarážajúce.

Napríklad v knihe Praktischer Idealismus (Paneuropa Verlag Wien-Leipzig, 1925) predpovedá odstránenie národných kultúr pôvodných obyvateľov Európy a vznik novej „negroidnej euroázijskej rasy“ ovládanej elitou, ktorú nazýva nemecky führernation. Tieto a mnohé podobné výplody formuloval človek, ku ktorého odkazu sa Európska únia hlási a zrejme sa ho pokúša uskutočňovať. Každé dva roky dostane niektorý z čelných európskych politikov cenu nesúcu meno Coudenhova-Kalergiho za prínos tzv. európskemu procesu integrácie.

Kino

Čítajte TU: Ako rozvrátiť Cirkev zvnútra: Pápež František na to ide boľševicky. Úžas a zmätenie veriacich sa už nedá zakryť. Rastie riziko tragického rozkolu. Prehovárajú zasvätení. Je všetko zlé na niečo dobré?

Z krajiny nikoho do Európy

Francúzsky denník Le Monde priniesol v júni tohto roku reportáž z bývalej Líbye, ktorá je dnes krajinou nikoho, kde vládne chaos a odkiaľ týždenne prichádzajú do Talianska tisíce ľudí, väčšinou mladých mužov zo subsaharskej Afriky. Dvaja reportéri navštívili miesto, kde sa títo ľudia zhromažďujú pred nalodením, kde ich líbyjskí džihádisti nalákajú falošnými sľubmi, peniazmi a nezriedka aj unesú a držia v barakoch pod ochranou, kde musia celé mesiace živoriť v otrasných hygienických podmienkach. Majú len jedinú možnosť úniku: vydať sa na chatrnej bárke do Európy, hlavne cez Taliansko. Kto organizuje tento proces integrácie? To už francúzsky denník neuvádza.

V Ženeve sídli Medzinárodná organizácia pre migráciu, ktorá má ročný rozpočet viac ako jeden a pol miliardy dolárov a disponuje so 7 500 zamestnancami vo viac ako stovke krajín. Táto medzivládna organizácia sa však nesústreďuje na humanitárnu pomoc, ale „celosvetovo sprostredkováva a realizuje programy presídlenia“, ako uvádza na svojich internetových stránkach. Migračný pohyb, ktorý smerom do Európy v ostatnom roku tak dramaticky silnie, teda nie je spontánny. Chudobní a hladujúci ľudia koniec koncov nemajú prostriedky a spravidla ani silu či ochotu opúšťať svoj domov.

Technokrat na čele OSN

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun povedal v Dubline 26. mája tohto roku, že „starnúca Európa potrebuje migrantov, aby udržala svoj ekonomický dynamizmus“. Kórejský technokrat tým sugeruje existenciu ekonomických dôvodov tohto sociálneho inžinierstva. Mohli by sme tomu veriť, keby v Európe neexistovala nezamestnanosť. Dôsledkom je teda v každom prípade zmätok. Nevraživosť v spoločnostiach cieľových krajín, ale aj na strane tzv. utečencov, ktorí si oprávnene pripadajú ako novodobí otroci posielaní tentoraz nie do Ameriky, ale do Európy, kde s nimi čachrujú filantropi či organizácie, ktoré sa nazývajú mimovládne, pretože sú financované zo štátnych rozpočtov krajín, v ktorých nepôsobia. Za ekonomickými dôvodmi sa však s veľkou pravdepodobnosťou skrývajú ciele iné, geopolitické, ako sa dnes hovorí, teda to, čo sa označuje ako global governance, ale zaváňa skôr dokonalým, a preto tiež posledným totalitným režimom ľudských dejín.

Organizovaný príliv imigrantov však predstavuje len čriepok tejto agendy anonymných sociálnych plánovačov, ktorých ciele sú mocenské, ba priam okultné. Ideologický, politický, legislatívny, ekonomický a kultúrny proces dezintegrácie kresťanskej civilizácie v Európe trvá už prinajmenšom dve storočia a jeho skutočný zmysel sa ukazuje iba v perspektíve viery, o ktorej vymazanie z ľudských sŕdc sa usilujú predovšetkým.

Utrpenie v Sýrii

Čítajte TU: Päť rokov nehoráznych klamstiev o Sýrii. Cynické obetovanie najstarších kresťanských komunít. Podpora teroru na vlastnej rodine a boj proti jej ochrancom. Ako dlho ešte musí trpieť? Sviatok Zvestovania Pána je plný nádeje

Skúška viery

V poslednom pokušení na púšti ponúkal Ježišovi otec lži za poklonu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu (Mt 4,8-9) a rovnaký vládca tohto sveta ponúka aj dnes kolektívne a diferencovane, každému inak, iluzórny podiel na moci, o ktorú sa však s človekom určite deliť nemieni. Kráľovstvo tohto sveta však Ježiš nielenže neprijal, ale zároveň ho premohol založením Svojho vlastného kráľovstva, ktoré dospeje až k verejnému zjaveniu Kristovho víťazstva. Ponuka otca lži, ktorá akoby bola stále zrejmejšia, však neprestáva byť adresovaná všetkým ľuďom až do konca sveta.

Migračná kríza, rovnako ako tá globálne-finančná či akákoľvek iná mediálne propagovaná, nie je teda ničím iným ako kolektívnou a individuálnou skúškou viery. Nejde v nej o premenu sveta vedúcu k premene človeka, ako sa spolu s otcom lži domnievajú sociálni inžinieri, ale o premenu človeka vierou v Ježiša Krista.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top