Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Život po živote: Smrť nie je okamih, ale proces. Život duše po konci tela je realitou už aj pre vedcov. Ako sa neveriaci zmieria s dôkazom existencie pekla?

Život po živote: Smrť nie je okamih, ale proces. Život duše po konci tela je realitou už aj pre vedcov. Ako sa neveriaci zmieria s dôkazom existencie pekla?

23. 5. 2016

vytlačiť článok

Redakcia Protiprúd komentuje (pre niekoho) prekvapivé vedecké zistenia, ktoré rovnako ako v mnohých iných prípadoch potvrdzujú to, čo už ľudstvo vedelo tisíce rokov

Často informujeme o faktoch, ktoré súčasné „ateistické náboženstvo“ pokladá za „nevedecké“, čiže nemožné a neexistujúce. Zvyčajne sa zo strany oficiálnych „skeptikov“ stretávame s kritikou. Že táto „skepsa“ nemá nič spoločné s procesom, ktorý pôvodne pochádza z gréckeho slova „skúmať“, je však zjavné.

Aj ty, veda?!

Často zároveň upozorňujeme na to, že v prípade rôznych „nemožných“ a „svetonázorovo nekorektných“ informácií z našej strany ide o čosi, čo „oficiálne vedecké miesta“ neakceptujú, pretože o tom skrátka veda doposiaľ nič nevie – a možno ani nikdy vedieť nebude.

Extra

Jednou z takýchto oblastí je nepochybne pokračujúci život ľudskej duše po telesnej smrti. „Skeptik“ novej doby – ktorý v hĺbke duše často „vyznáva“ materializmus (aj keď sa navonok niekedy proklamuje napríklad za katolíka) – vyhlási: nič také neexistuje, a keď áno, nedá sa to zistiť. Tobôž nie dokázať. Koniec debaty.

Tým, ktorí majú v porovnaní s ním výhodu nejakej duchovnej cesty, to v tomto prípade väčšinou nevadí – vedia, že pre vieroučné pravdy je dôležitá práve viera. Tá však nevylučuje, aby čiastkové aspekty tejto dimenzie sveta, ktorá je inak „materialistom“ – skrze ich vieru v „božstvo hmoty“ – úplne uzavretá, vedecké poznanie aspoň vzdialene zahliadlo, a trochu tak „dohnalo“ skutočný stav odvekého poznania ľudstva.

Práve preto je zaujímavý výskum, ktorý podnikla skupina vedcov z anglickej univerzity. Dokázali v ňom nielen to, že ľudské vedomie nie je „funkciou mozgu“, že prežíva zástavu všetkých životných pochodov, ale aj možno ešte zaujímavejší fakt, že „zážitky“ našej duše na jej ďalšej púti nemusia byť len príjemné, ako sa často dočítame v rôznych opisoch.

Smrť je proces

V najväčšej štúdii, aká sa na danú tému kedy uskutočnila, našli vedci presvedčivý dôkaz, že ľudské vedomie sa „nevyparí“ v okamihu, keď ustane mozgová aktivita. Doklad života po živote ponúkla štúdia, ktorú vypracoval a následne vo vedeckom časopise Resuscitácia (Resuscitation) tiež publikoval výskumný tím z Univerzity v Southamptone.

„Aj keď sa tak často poníma, smrť nie je špecifický okamih, ale proces, ktorý sa dá kedykoľvek prerušiť, to znamená vrátiť sa do života, a ktorý nastáva potom, keď ťažká choroba či nehoda spôsobí zlyhanie srdca, pľúc a mozgu,“ vyhlasuje vedúci výskumu Dr. Sam Parnia. „Ak sa niekto úspešne pokúsi proces zvrátiť, nazveme ho potom ,zástavou životných funkcií‘. Ak nie, ide podľa nás o ,smrť‘.“

Zhruba štyridsať percent opýtaných pacientov, ktorí prežili zástavu životných funkcií, pritom uviedlo, že si boli vedomí sami seba aj potom, keď ich srdce prestalo biť a doktori ich vyhlásili za klinicky mŕtvych.

Pohľad z okna

Čítajte TU: Neurochirurg z Harvardu: Existujú iné svety, kde je život oveľa krásnejší. Výlet do najtajomnejších zákutí ľudského vnútra. Stretnutie s anjelskými bytosťami. Zážitky z kómy menia pohľad na svet

Zážitky z predpeklia

Štúdia nazvaná AWARE (skratka zo slov AWAre – vedomý, vnímajúci – a during REsuscitation – počas resuscitácie – pozn. red.) sa pomocou vedeckých metód pokúšala skúmať zážitky bežne označované ako skúsenosť blízkej smrti (Near Death Experience, NDE) či mimotelový zážitok (Out of Body Experience, OBE). Vedci v rámci výskumu hovorili s vyše 2 000 pacientmi z pätnástich nemocníc v Rakúsku, Anglicku a Spojených štátoch.

„Štúdiou sme sa pokúsili preniknúť za hranice termínu zážitok blízkej smrti, ktorý vyvoláva v ľuďoch veľké emócie, a skutočne sa pozrieť na to, čo sa deje, keď umierame,“ hovorí o svojej práci Dr. Parnia.

Zážitky v procese umierania sa pritom u skúmaných osôb dramaticky líšili. Štúdia uvádza, že cca 39 % respondentov zažívalo po zástave srdca pocit, že sú „pri vedomí“. Mnohí však nemali žiadne konkrétne spomienky na to, čo sa s nimi dialo.

„Tento fakt naznačuje, že oveľa viac ľudí, než sa predtým predpokladalo, si po smrti uchováva mentálnu aktivitu, ale svoje spomienky stratí, keď sa vráti do života – možno v dôsledku mozgovej či inej traumy alebo sedatív,“ špekuluje Dr. Parnia na základe dát, ktoré zozbieral.

Z tých, ktorí mali dojem, že boli po klinickej smrti stále „hore“, len asi dve percentá osôb opísali konkrétny zážitok tak, ako si bežne predstavíme mimotelový zážitok – napríklad, že videli či počuli, čo sa deje okolo ich tela. Deväť percent potom opisovalo „zážitky blízkej smrti“, ktoré poznáme z literatúry: pocit tepla alebo víziu mohutného svetla. Štyridsaťšesť percent ľudí však opísalo niečo, o čom sme sa doteraz dočítať nemohli – vrátane rôznych desivých alebo nepríjemných zážitkov.

Otváranie zabuchnutých dverí?

Pre mnoho ľudí bol možno na celej štúdii najzaujímavejší jeden prípad, ktorý je asi prvým klinicky potvrdeným mimotelovým zážitkom. Päťdesiatsedemročný sociálny pracovník, ktorý ho prežil, presne opísal, čo sa dialo v miestnosti potom, keď už jeho mozog prestal fungovať.

„Je to veľmi dôležité, pretože vedci majú často sklony predpokladať, že zážitky súvisiace so smrťou sú halucinácie alebo ilúzia,“ podotýka Dr. Parnia. „Tieto halucinácie sa údajne objavujú buď ešte predtým, ako srdce dobije, alebo potom, keď ho lekári znovu naštartujú, a pacient ich len pokladá za niečo, čo sa dialo v čase, keď bol klinicky mŕtvy, takže údajne nejde o ,skutočné‘ zážitky v čase, keď srdce nebilo.

Lenže v tomto prípade vedomie a jasné vnímanie pokračovali počas trojminútového intervalu, kedy sa pacientovo srdce preukázateľne zastavilo. To je paradoxné – tvrdí sa totiž, že mozog prestane fungovať v klasickom slova zmysle už do dvadsiatich až tridsiatich sekúnd potom, keď sa srdcový tep zastaví, a ,nenaskočí‘, kým srdce zase nebije. Lenže v prípade tohto muža sú tu detailné spomienky vrátane vizuálnych na to, čo sa – opäť preukázateľne – v miestnosti skutočne dialo.“

Vesmír

Čítajte TU: Moderný svet sa márne pokúsil o nemožné: Je rozumné veriť v Boha? Sú veda a viera vo vojne? Bol Kopernik kartárka? Pravda je jednoduchšia, ako by sa mohlo zdať

Pacientove spomienky boli nielen presné, ale dokonca ich bolo možné aj presne časovo určiť.

„Opisoval všetko, čo sa na pohotovosti odohrávalo. Dokonca si, čo je dôležité, všimol jeden pípajúci prístroj. Pretože počul minimálne dve pípnutia a stroj vydáva zvuk v trojminútových intervaloch, vieme, ako dlho bol takto pri vedomí,“ hovorí Dr. Parnia. „To, čo hovoril, sa javilo ako dôveryhodné. Všetko, čo s ním podľa jeho opisu lekári robili, sa skutočne v tomto poradí stalo.“

Jerry Nolan, šéfredaktor časopisu Resuscitácia, o výskume vyhlásil: „Môžeme kolegom k tejto fascinujúcej práci len pogratulovať. Rozhodne otvorila dvere extenzívnejšiemu skúmaniu toho, čo sa deje po smrti.“

Vedomie uprostred bezvedomia

Slová šéfredaktora Resuscitácie sú síce láskavé, ale ich naplnenie je nepravdepodobné. „Riskoval“ by hádam niekto ďalší vedecký výskum, pri ktorom by sa mohla ukázať taká „kontrarevolučná“ pravda, že ľudia, ktorí odchádzali z tohto sveta so „záťažou“ rôznych väčších či menších zlých skutkov, prežívajú po smrti „desivé či nepríjemné stavy“? Kam až by sme mohli nahliadnuť s naším „vedeckým svetovým názorom“?

Radšej na to všetci rýchlo zabudnime a pusťme si televízne správy. Inak by sme sa totiž mohli veľmi rýchlo ocitnúť v nebezpečnom myšlienkovom poli: v protiprúde vedomia uprostred spoločenského bezvedomia.

Zdroj.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top