Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Najhlbšie tajomstvo vesmíru: Najsvätejšia Trojica. Piliere kresťanstva zakrývané súčasným pápežom. Popieranie Trojice v samotnom Vatikáne. Námestník nepozná svojho nadriadeného: Zabudol už František na Ježiša?

Najhlbšie tajomstvo vesmíru: Najsvätejšia Trojica. Piliere kresťanstva zakrývané súčasným pápežom. Popieranie Trojice v samotnom Vatikáne. Námestník nepozná svojho nadriadeného: Zabudol už František na Ježiša?

22. 5. 2016

vytlačiť článok

Ivan Poledník pripomína dnešnú slávnosť Najsvätejšej Trojice a v tejto súvislosti sa znovu vracia k bolestivej duchovnej kríze, ktorá zachvátila Cirkev a celý kresťanský svet

Slávime sviatok Najsvätejšej Trojice. Viera v Najsvätejšiu Trojicu je pilierom celého kresťanstva a jasne ho vymedzuje voči iným náboženstvám. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého začínajú veriaci všetky svoje súkromné modlitby, často aj svoju každodennú prácu a každý dôležitý krok.

Ivan Poledník

Tajomstvo Najsvätejšej Trojice nám osobne zjavuje Boží Syn v evanjeliu ako súčasť vzácneho nástroja znovuzrodenia, ktorým je dar svätého krstu. Toto zjavenie spája Boh s prísľubom svojej trvalej duchovnej prítomnosti medzi nami. Náznaky existencie Najsvätejšej Trojice sa však objavujú už v Starom zákone.

Komplikované poznanie Trojice

Na existenciu jediného Boha, Stvoriteľa celého vesmíru, môže samotný ľudský rozum prísť – pozorovaním, poznaním, dnes aj prostredníctvom vedeckého poznania. Navonok tak pôsobia všetky tri Božské osoby spoločne.

Trojjediný Boh je však najväčším tajomstvom – prvým, základným, najhlbším a nepoznateľným ani samotnými anjelmi. Človek ponechaný svetlu prirodzeného rozumu ho nebol nikdy schopný poznať a aj potom, keď sa mu zjavil, ho nebude nikdy schopný úplne pochopiť.

Otec je z večnosti, nepochádza z nikoho. Syn je splodený z večnosti Otca, Duch Svätý vychádza z večnosti Otca i Syna. Žiadna osoba nie je prvá alebo druhá, žiadna väčšia alebo menšia, všetky sú si úplne rovné. Otec a Syn sa vzájomne poznávajú a milujú a ich láska nie je prechodný úkon, ale tretia božská osoba. Otec je zdroj. Syn, čiže Slovo, je osobným sebapoznaním Otca. Duch Svätý je láska oboch. Spoločne však majú jednu činnosť, jedno chcenie, jedno poznávanie všetkých vecí možných aj skutočných, minulých, prítomných aj budúcich.

Určitý odraz Trojice nájdeme aj v samotnom človeku: človek je, myslí a chce. Má bytie, z ktorého vyviera rozum a vôľa.

Keď sme pri ohni, vidíme plameň, vnímame svetlo a teplo. Tieto tri deje sú iný obraz nášho tajomstva. Žiadny z nich nie je prvý, všetky fungujú naraz. Z plameňa (Otca) vychádza svetlo, obraz božskej Múdrosti (Syna), a teplo, obraz božskej Lásky (Ducha Svätého) – nerozdielne a neoddelene. Aby sme pochopili rozdielnosť Božských osôb, hovoríme, že Otec stvoril svet, Syn vykúpil ľudstvo, Duch Svätý nás posväcuje. Pripisujeme im tak niektoré diela primerane ich osobným vlastnostiam.

Pápež František v kine

Čítajte TU: Ako rozvrátiť Cirkev zvnútra: Pápež František na to ide boľševicky. Úžas a zmätenie veriacich sa už nedá zakryť. Rastie riziko tragického rozkolu. Prehovárajú zasvätení. Je všetko zlé na niečo dobré?

Trojica ako prekážka

Pretože nás viera v Najsvätejšiu Trojicu tak jasne oddeľuje od islamu a judaizmu (aj napriek ich dnes takému populárnemu zmiešavaniu), je vlastne pochopiteľné, že sa hlave katolíckej cirkvi pápežovi Františkovi ako apoštolovi zosvetšteného kresťanstva vôbec nehodí do krámu jeho podivnej misie a v záujme údajného zblíženia s kýmkoľvek nechá Najsvätejšiu Trojicu popierať aj v samotnom srdci katolíckeho sveta.

Dokazuje to už trochu pozabudnutý (respektíve riadene zamlčovaný) škandál, keď pred dvoma rokmi inicioval spoločnú „modlitbu za mier“ priamo vo Vatikáne. Vyzerá to síce mediálne úžasne, lenže z princípu ide o neprípustný synkretizmus, ktorého by sa predošlí pápeži, konajúc v duchu tradície, nikdy nedopustili.

Keď pozve pápež moslimov a židov, aby sa prostredníctvom svojho vyznania obracali na cirkevnej pôde k svojej predstave Boha, utvrdzuje ich tým len v omyle o dobrote a spasiteľnosti ich vyznania a kresťanov zneisťuje vo viere v jedinečnosť Kristovho prostredníctva („kto ma nepozná, nepozná ani Otca“).

A zároveň: keď sa modlí skutočný moslim za mier na Blízkom východe, prosí tým o rozšírenie učenia a praxe islamu na tomto území. Rozhodne tým neprosí o pokojné spolunažívanie rôznych vyznaní, ktoré zahŕňa uznanie práv kresťanov.

Za mier bez Najsvätejšej Trojice

Modlitba za mier pozostávala z troch častí: vďakyvzdania za dar Stvorenia, prosby o odpustenie a vzývania pokoja medzi národmi. Zatiaľ čo sa židia a moslimovia modlili v jazykoch, ktoré považujú za posvätné, teda hebrejsky, respektíve arabčinou Koránu, katolícki hostitelia zvolili taliančinu s angličtinou. Je to len ďalší dôkaz toho, že „moderná“ cirkev žiadny posvätný jazyk, pokiaľ ním, pravda, nie je angličtina, už nemá.

Oveľa závažnejšia je však skutočnosť, že v deň, keď si radostne pripomíname pevné odhodlanie apoštolov posilnených Duchom Svätým ísť do celého sveta a získavať pre pravú vieru židov, pohanov aj vyznávačov falošných kultov, umožňuje nástupca svätého Petra, prvého pápeža, ktorého svätodušné kázanie viedlo k obráteniu a krstu asi 3 000 ľudí, aby predstavitelia náboženstiev, ktoré sú zo svojej podstaty namierené proti Spasiteľovi, prednášali pod záštitou Cirkvi a v samotnom strede katolíckeho sveta svoje „invokácie mieru“.

Tým, ktorí definujú mier v zmysle podrobenia sa islamu (Dar al-Islam), pápež umožnil, aby na katolíckej pôde predniesli invokáciu, v ktorej sa vzýva „jediný Boh, ku ktorému nie je nič pridružené“. V islamskom poňatí je totiž Božia jednota chápaná v priamom protiklade k učeniu o Božej Trojici a výraz „pridruženie“ moslimovia zámerne používajú na popretie reality Božieho synovstva.

Pápež František na surfe

Čítajte TU: Prorocké slová irackého arcibiskupa: Čím trpíme my, budete trpieť aj vy. Islam nepovažuje ľudí za seberovných a nie je od Boha. Pápež Benedikt mal pravdu. Svet mu dlhuje ospravedlnenie

Syn Boží je pre Františka tabu

Ešte viac znepokojujúcim dôkazom Františkovej rezignácie na apoštolát opretý o Najsvätejšiu Trojicu je jeho úplné vytesnenie Božieho Syna – Ježiša Krista – z jeho príhovoru k publiku.

Keď sa pozrieme na sedem hlavných prejavov z Františkovej „apoštolskej misie“ do Spojených štátov a na Kubu, dozvieme sa veľa vecí o zmenách klímy, náboženskej tolerancii, nasledovaní svojich snov, rôznorodosti, imigrácii, ale ani raz nenarazíme na Ježiša Krista!

Samozrejme, ani v tomto prípade to nie je u Františka nič nové. Jeho zapieranie Ježiša bolo markantné aj v predchádzajúcich prejavoch. Prísť s novým desatorom ako receptom na to, „ako byť šťastnejší“, na to by súčasnú hlavu Cirkvi bolo: zahrnul aj také pokyny ako „žiť a nechať žiť“, „nebyť negatívny“, „rešpektovať prírodu“ a podobne. O Kristovi však ani slovo.

Hlboký úpadok

Sedem hlavných prejavov na americkej pôde zahŕňa približne 13-tisíc slov. Ide o tieto príhovory:

  • ku kubánskej mládeži,
  • tlačová konferencia z lietadla,
  • pred Bielym domom,
  • v Kongrese USA,
  • v sídle OSN,
  • na „Ground Zero“ pri pamätníku útokov z 11. septembra,
  • pre Svetové stretnutie rodín.

Zazneli tu okrem iného slová:

  • ja, mňa – 226-krát,
  • človek – 42-krát,
  • spoločenský, sociálny – 42-krát,
  • sen, sny, snívanie – 36-krát,
  • budúcnosť – 21-krát,
  • životné prostredie – 18-krát,
  • brat, bratstvo – 20-krát,
  • hospodársky – 11-krát,
  • Ježiš – ani raz,
  • Kristus – ani raz.

Presne to ilustruje, kam vlastne ateistickými médiami milovaný pápež smeruje, na koho sa obracia a predovšetkým: aký hlboký úpadok zažíva súčasný pontifikát v osobe Argentínčana Jorgeho Bergoglia, toho času námestníka Kristovho, z Božieho dopustenia. Napriek mnohým a úplne jasným výzvam na šírenie Božieho mena obsiahnutým v Novom zákone.

Relativizácia, zamlčovanie a pošľapávanie vlastných duchovných koreňov súčasnej Európy veľmi úzko súvisí s jej celkovou spoločenskou a politickou situáciou. Je na každom veriacom, ktorý sa s tým nechce zmieriť, aby túto krízu, nielen viery, ale aj celej kresťanskej civilizácie, prestál.

Netreba upadať do beznádeje, naopak. Nie sme opustení, len skúšaní. Obracajme sa preto čo najčastejšie na trojjediného Boha, aby sme získali posilu do tohto neľahkého boja o všetko.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top