Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Ako rozvrátiť Cirkev zvnútra: Pápež František na to ide boľševicky. Úžas a zmätenie veriacich sa už nedá zakryť. Rastie riziko tragického rozkolu. Prehovárajú zasvätení. Je všetko zlé na niečo dobré?

Ako rozvrátiť Cirkev zvnútra: Pápež František na to ide boľševicky. Úžas a zmätenie veriacich sa už nedá zakryť. Rastie riziko tragického rozkolu. Prehovárajú zasvätení. Je všetko zlé na niečo dobré?

15. 5. 2016

vytlačiť článok

Ivan Poledník sa pozastavuje nad ničivými súvislosťami súčasného pontifikátu a prináša vyjadrenia niekoľkých zasvätených odborníkov – dokladajúce, že cesta k náprave bude tŕnistá a ťažká

Vaša Svätosť,

dovoľte prosím, aby náš Pandémonický klub vyjadril úprimný obdiv nad postupom Vášho pontifikátu. Nedúfali sme, že sa Vám podarí uskutočniť tak veľa za taký krátky čas. Pri výkone svojho úradu sa spoliehate na prekvapenie a spontánnosť a tomu môže náš klub jedine tlieskať.

Členom klubu sa náuka katolíckej cirkvi vždy javila trochu preťažená tradíciou a príliš zaujatá dôslednosťou. Keď Vaša Svätosť odhodila zábrany a začala bez obáv a bez premýšľania hovoriť od srdca, odštartovala tým novú éru vzťahov medzi Svätou stolicou a našou rovnako ctihodnou organizáciou.

Po „sexuálnych radovánkach“ vysväcovanie žien za diakonky! Vývoj ide dopredu skutočne míľovými krokmi.

Výbor nášho klubu ma požiadal, aby som Vám na znak nášho uznania ponúkol doživotné členstvo. Ak túto ponuku láskavo prijmete, rezervujeme Vám v našom fajčiarskom salóniku exkluzívne miesto hneď pri ohni. Som si istý, že sa tam budete cítiť dokonale ako doma.

Jeremiáš Huntingdon Zmarchrob, KCMG
predseda, Pandémonický klub, 666, Pall Mall, Londýn, SW1Y 5EP

Je to vážne

Niet pochýb, že skutočne ide do tuhého. Vždy, keď už sa zdá, že pápež František (vlastným menom Jorge Bergoglio) už nemôže Cirkvi a tým aj celej našej civilizácii viac uškodiť, nás svojou šokujúcou priamočiarosťou dokáže obratom presvedčiť o opaku.



Katolíkovi sa hovorí s ťažkým srdcom, že za ostatných niekoľko storočí nešiel protikresťanským silám takto v ústrety azda žiadny pápež. A aj keď niekedy existoval nejaký porovnateľný, aspoň na svoju skazonosnú misiu nemal také účinné nástroje (najmä médiá), ktoré celú deštrukciu spustia skôr, než sa stačí sformovať účinná opozícia.

Niet azda príhovoru, rozhovoru, symbolického gesta či oficiálne vydaného dokumentu (najnovšie napríklad Amoris laetitia), kde by nedošlo k nejakému závažnému prešľapu či priam škandálu. Likvidácia všetkého katolíckeho, všetkého tradičného a prirodzeného akoby bola hlavnou a jedinou úlohou súčasného pontifikátu, príznačne sprevádzaného bezbrehým podlizovaním sa tomuto svetu.

Všímajú si to už nielen odborníci, ale aj prostí veriaci. Pre nich je súčasná situácia natoľko znepokojujúca, mätúca až neuveriteľná, že – aj keď doteraz voči tradícii vplyvom modernistickej propagandy nedôverčiví až nevraživí – sa mnohokrát uchyľujú k zostávajúcim ostrovčekom tradície v Cirkvi, v ktorých po desaťročiach liberálnych excesov pomaličky spoznávajú skutočnú podobu a hĺbku kresťanskej viery, tradičnej omše a mnohých ďalších úchvatných a prekvapivých súvislostí.

V tomto zmysle môžeme naopak o Františkovi (s istou dávkou sarkazmu) hovoriť ako o apoštolovi tradície. Nieže by jeho predchodcovia neboli modernisti s nemalou spoluzodpovednosťou za úpadok Cirkvi (od II. vatikánskeho koncilu veľmi strmý). Darilo sa im však mnohé maskovať. Nešli na to skrátka boľševicky – na rozdiel od Františka. Ťažko povedať, čo je teda vlastne horšie.

Venujeme sa (s bolesťou) tejto téme v Protiprúde už dlho. Útočia na nás preto v ateistických médiách bergogliovskí propagandisti typu Tomáš Halík či „profesor“ Putna (prezident Zeman mu dôvodne odmietol odovzdať profesúru), Jan Jandourek (nedávno v Reflexe) a mnohí ďalší. Ozývajú sa tiež občas aj niektorí naši čitatelia. V obavách o osud Cirkvi nám radia, aby sme radšej o pápežovi a jeho excesoch nepísali – a nedávali tak nepriateľom Kristovým do rúk ďalšie zbrane. Lenže ono je to práve naopak. Tiež máme obavy – a preto o nich musíme aspoň na slobodných a nezávislých stránkach otvorene hovoriť. A nie sme sami.

Kritických rozborov súčasného pontifikátu od významných teológov aj cirkevných hodnostárov si dnes môžeme prečítať už celé stohy. Zvlášť výrečné a pre laických veriacich zrozumiteľné sú poznámky Antonia Socciho, známeho talianskeho žurnalistu a znalca cirkevných i vatikánskych pomerov.

Pápež František s červeným nosom

Čítajte TU: Podivný pápež menom František: Prečo ho tak milujú, obdivujú a popularizujú práve ateistické médiá? Podarí sa jeho „revolučným súdruhom“ zviesť veriacich na scestie? Nádej v Kristovi: Pekelné brány Cirkev nepremôžu

Antonio Socci: Riziko tragického rozkolu

Odpovedať na otázku, či si súčasný pápež počína ako veriaci katolík, nám môžu pomôcť plody jeho pôsobenia podľa výpovedí povolaných odborníkov.

Prof. Robert Spaemann, veľký Ratzingerov priateľ, vo svojej reakcii na pápežovu exhortáciu odsudzuje Bergogliov autokratický systém. Kladie Bergogliovi sarkastickú otázku: „Pokiaľ ide o sexuálne vzťahy, ktoré sú v objektívnom rozpore s poriadkom kresťanského života, rád by som počul od pápeža, po akom čase a za akých okolností sa toto objektívne hriešne konanie zmení na Bohu príjemné akty.“

Prof. Spaemann pripomína, že bludnú „situačnú etiku“, akú presadzuje Bergoglio vo svojej exhortácii, odsúdil Ján Pavol II. jednoznačne v encyklike Veritatis splendor. Varuje pred následkami, aké za sebou pápežov postup zanecháva:

Vzhľadom na devastujúce účinky Bergogliovho pontifikátu „je nutné očakávať vzostup sekularizačného prúdu a ďalší pokles počtu kňazov...“. Pokračuje: „Chaos bol povýšený na princíp jedným škrtnutím pera. Ako pápež by mal vedieť, že svojimi krokmi rozdeľuje cirkev a vedie ju k schizme. Táto schizma by sa netýkala periférie, ale zasiahla by samotné srdce cirkvi.“

Prof. Spaemann uzatvára: „Dnes je teda každý jednotlivý kardinál, ale aj každý biskup a kňaz povolaný, aby bránil v oblasti vlastnej kompetencie katolícky sviatostný poriadok a verejne ho hlásal. Ak pápež nie je ochotný urobiť potrebné korektúry, bude to záležitosťou nasledujúceho pontifikátu, aby oficiálne uviedol všetky veci na pravú mieru.“

Táto situácia pripomína prípad pápeža Honoria I. (VII. storočie), ktorého za oveľa menšie omyly a zmätky odsúdili jeho nástupcovia aj III. ekumenický koncil v Konštantínopole.

Pohroma migrácie

Iný veľmi zodpovedný odborník Paul Collier, docent ekonómie a politiky na univerzite v Oxforde a predovšetkým autor štúdie Exodus, vystúpil v Catholic Gerald proti Bergogliovej migračnej demagógii. Predovšetkým vyložil, že rétorika otvorených brán nesmierne škodí najmä samotným trpiacim štátom, odkiaľ odchádzajú utečenci a emigranti, pretože boli zbavené zdrojov najlepšej energie a síl potrebných na rekonštrukciu krajiny.

Collier upozorňuje, že európske štáty a predovšetkým ich elity nemajú právo otvárať hranice miliónom cudzincov, obetovať záujmy chudobných v samotnej Európe, a tak dávať podnety na rasizmus.

Napokon hranice štátov nie sú žiadny „morálny nešvár“. Sú to zákonné prostriedky na ochranu pokojného života príslušného spoločenstva.

Aj ekonóm a spisovateľ Geminello Alvi upozorňuje, že Bergoglio posiela svojou úplne nerozvážnou imigráciou katolicizmus do likvidácie (jezuiti zo seba robia filantropov na cudzí účet).

Pápež František na surfe

Čítajte TU: Významný vatikanista: Zničujúci populizmus pápeža Františka. Bohatí a utopení. Nielen Európe hrozí kolaps. Africkí biskupi: „Ožobračujete Afriku. Zostaňte doma!“ Bergogliova krajina zázrakov

Antiliberálny populista

Práve publikovaná štúdia historika Lorisa Zanattu o medzinárodných vzťahoch v Latinskej Amerike konštatuje, že „peronistické zmýšľanie“ Jorgeho Bergoglia sa dá označiť za „antiliberálny populizmus“.

Jeho ideológia sa opiera o „pueblo“, chudobný ľud, ktorého symbolom je z jeho pohľadu migrant, ktorý má byť podľa Bergogliovej fantázie romantickou nádobou všetkých cností, a to na rozdiel od strednej triedy, ktorá operuje so satanovými denármi.

Bergogliova zjednodušená ideológia je, samozrejme, plná rozporov (podľa tejto vízie by potom bolo zlé oslobodzovať cnostných chudobných z chudoby). Dovoľuje mu obviňovať Západ z ekonómie, ktorá podľa neho zabíja, zatiaľ čo proti násilným komunistickým režimom na Kube, v Kórei a Číne nemá ani tie najmenšie námietky.

Úplne mimo katolicizmu

Flavio Guniberto, docent filozofie na univerzite v Perugii, demaskuje Bergogliovu teologickú tvár. Argentínsky pápež živí falošnú vieru, že „dedičný hriech“ je ekonómia. Františkovo „pueblo“ (ľud), ako sa sám vyjadril, nie je logická kategória, ale kategória „mystická“. Jeho náboženstvo smeruje k tomu, aby nahradilo cirkev ako mystické Telo Kristovo novou mystickou masou.

To je tiež vysvetlenie, prečo sa počas Svätého týždňa namiesto toho, aby hovoril o utrpení Krista, venoval utrpeniu migrantov. Namiesto oslavy a úcty k Eucharistii, pred ktorou nikdy nepokľakne, sa skláňa na Zelený štvrtok, aby uctieval a bozkával nohy migrantom, moslimom a hinduistom.

Bergoglio úplne prekrúca evanjelium a tým aj kresťanstvo podľa svojich predstáv a podľa kľúča New Age na náboženstvo bez Kristovho kríža.

Samozrejme, že v elaboráte Amoris laetitia nehovorí o posväcujúcej milosti ako nevyhnutnej podmienke svätého prijímania. Vyznáva iné náboženstvo: teológiu pauperizmu. Hriechom pre neho nie je cudzoložstvo, ateizmus a povery, ale používanie plastických pohárov a znečisťovanie ovzdušia.

Zdroj 1, Zdroj 2.

Podporte PP


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top