Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
„Sviatok zamilovaných“ ako priemysel made in USA: Prečo práve svätý Valentín? Revolúcia aj v kalendári. Všetko začalo českou princeznou a Richardom II. Pre čisté srdcia, nie pre sexshopy
legenda: Nákupná horúčka | autor: Ondřej Höppner

„Sviatok zamilovaných“ ako priemysel made in USA: Prečo práve svätý Valentín? Revolúcia aj v kalendári. Všetko začalo českou princeznou a Richardom II. Pre čisté srdcia, nie pre sexshopy

13. 2. 2015

vytlačiť článok

Michal Semín si kladie otázku, či vôbec máme oslavovať Valentína, a pripomína, že dávno predtým, než sa tento sviatok stal predmetom „priemyslu zamilovaných“, mal – ako mnoho ďalších zničených tradícií – svoj krehký pôvab

Oslavovať či neoslavovať? A keď áno, tak ako? Zajtra je deň, kedy si naši predkovia pripomínali mučeníka svätého Valentína. Kto si naňho ešte dnes spomenie? A je vôbec na koho spomínať?

Túto otázku si paradoxne nekladú len neveriaci, ale aj katolíci ovplyvnení modernizačnými trendmi po Druhom vatikánskom koncile. V kŕčovitej snahe vlichotiť sa Bohu vzdialenému modernému svetu došlo k zavrhnutiu mnohých posvätných tradícií. Súčasťou týchto zmien, ktorých duchovným plodom je aj súčasný pápež František, je aj „reforma“ cirkevného kalendára. V roku 1969 sa z verejného kultu odstránili mená svätcov, ktorých život a skutky môžeme doložiť len z legiend. Tento osud postretol okrem sv. Filomény či sv. Juraja aj sv. Valentína.

Cirkev pochybuje, darebáci profitujú

Aj to určite prispelo k tomu, že dovtedy všeobecne obľúbený sviatok stratil v ostatných desaťročiach akékoľvek náboženské či mravné posolstvo. Kto na tejto premene profituje, je erotický (a ďalší) priemysel. Obchodníci po skúsenostiach minulých rokov očakávajú značný nárast predaja kondómov a špeciálnou valentínskou ponukou sa podľa bulvárnych médií chvália aj sexshopy. Po Halloweene (démonická paródia Sviatku všetkých svätých) a Santovi Clausovi (ktorý vytláča Ježiška z centra vianočných osláv) je tak „Valentín“ ďalší duchovný nepodarok „made in USA“, ktorý nemá s pôvodným zmyslom daného sviatku skoro nič spoločné.

Dokonca sa v médiách často dočítame o tom, že sviatok má v skutočnosti pôvod v starorímskom sviatku „Lupercalia“, pri ktorom mladíci vhadzovali do nádoby lístočky s menami dievčat, aby si vzápätí vylosovali svoju „vyvolenú na ďalší rok“. To je podobný nezmysel, ako hovoriť, že kresťanské Vianoce sú v skutočnosti pohanské saturnálie, pretože zhodou okolností pripadajú na podobné obdobie.

Čo s tým? Bola by veľká škoda, keby sme v dôsledku pochopiteľného znechutenia znetvorenou podobou pôvodného sviatku dali sv. Valentínovi zbohom.

Svätec skutočne žil

Obnovu pôvodného valentínskeho étosu začnime vyvrátením tvrdení skeptikov, ktoré popierajú existenciu tohto svätca. Vieme, že od konca 3. storočia sa nielen v Ríme, ale aj v iných cirkevných obciach šírila voči osobe sv. Valentína úcta. Na mieste, kde ho vraj pohanská luza zbila a následne pripravila o hlavu, stála svojho času Porta Valentini (dnes Porta del Popolo). Sedemdesiatpäť rokov po mučeníkovej smrti nechal nad jeho hrobom pápež Július I. postaviť baziliku tomuto svätcovi zasvätenú.

V roku 496 sv. Valentína svätorečil pápež Geláz I., ktorý sa nedostatkom historických prameňov rozhodne netrápil: „Aj keď jeho činy pozná iba Boh, jeho meno uctievame právom.“ V stredoveku boli tomuto svätcovi zasvätené hneď dva rímske kostoly, z ktorých jeden bol neskôr pripojený ku kláštornému špitálu zasvätenému takisto sv. Valentínovi. Práve odtiaľ mali byť v 13. storočí svätcove ostatky prenesené do rímskeho kostola Santa Prassede. V 19. storočí sa v priľahlých katakombách našli ďalšie kosti pripisované sv. Valentínovi, ktoré pápež Gregor XVI. venoval karmelitskému kostolu v írskom Dubline.

Svätá lopatka v Čechách

Dôkazy o svätcovej existencii však majú aj český pôvod. Jedna z najvýznamnejších a súčasne najväčších relikvií sv. Valentína, ktoré sa nachádzajú mimo Talianska, je svätcova lopatka, ktorá sa našla pri opravách Vyšehradu v roku 2002. Ako sa do Čiech dostala, presne nevieme, pravdepodobne však zásluhou Karola IV., zapáleného zberateľa ostatkov svätých.

Spoločnosť, ktorá núti ženu, aby zmysel svojho života nachádzala v profesionálnej kariére mimo rámca rodinného života, nemá na sv. Valentína čo oslavovať.

To všetko určite stačí na to, aby sme sv. Valentína nepovažovali za zbožný prelud, ale za skutočnú osobu z mäsa a kostí. A duše, pochopiteľne. Pokiaľ ide o jeho životný príbeh, tu si už musíme vystačiť s dochovanými legendami.

Zázrak v mene lásky ku Kristovi

Známe sú dva nosné príbehy, v ktorých vystupuje sv. Valentín, zbožný kňaz žijúci v Ríme v druhej polovici 3. storočia. Podľa prvého si ho predvolal cisár Claudius II., ktorý obdivoval jeho múdrosť a vedomosti. Povzdychol si však, že nemôže mať Valentína za priateľa, kým neprestane veriť „tým poverám“.

Odvážny svedok evanjelia Valentín kontroval tvrdením, že keď tu niekto dôveruje rozprávkam, potom to nie je on, ale cisár. Claudius prikázal mestskému prefektovi Astoriovi, aby na „smelého kňaza“ dohliadal. Prefekt mal krásnu, ale slepú dcéru. Valentín sa modlil za navrátenie jej zraku a Boh ho vypočul. Správa o tejto udalosti sa veľmi rýchlo rozšírila po celom Ríme. To tiež stálo Valentína život, lebo pohania odmietli zázraku uveriť, Valentína prepadli, zbili a za mestom popravili.

Mučeník tradičnej rodiny

Tento príbeh sa v kratšej a trochu odlišnej podobe objavuje aj v jednej z najčítanejších kníh stredoveku Zlatej legende (Legenda Aurea). V nej sa dočítame, že sv. Valentín odmietol pred cisárom Claudiom zaprieť Krista, a preto bol odsúdený na trest smrti. Ešte predtým, než mu sťali hlavu, mal dcére žalárnika navrátiť zrak aj sluch.

Druhá legenda hovorí o tom, ako sa svätý Valentín odmietal riadiť cisárskym výnosom a oddával mladých mužov, potenciálnych rímskych vojakov. Cisár Claudius bol totiž veľký bojovník a veľmi mu záležalo na početnej sile svojho vojska. Budúcim vojakom preto zakázal ženiť sa a zakladať si rodiny. Sv. Valentín však tento zákaz nerešpektoval a tajne zamilované páry oddával.

Srdiečka pre českú princeznú?

Je to zjavne táto druhá legenda, ktorá viedla k tomu, že sa sv. Valentín považuje za nebeského obhajcu zamilovaných. Pomyselným iniciátorom dnešných srdiečkových listov však nebol tento svätý Talian, ba dokonca ani podnikaví Američania, ale Angličan.

A aj jedna Češka. Menovite stredoveký básnik Geoffrey Chaucer a dcéra Karola IV. česká princezná Anna. Prvú historicky dochovanú súvislosť medzi sviatkom sv. Valentína a láskou medzi mužom a ženou nachádzame v Chaucerovej epickej básni Vtáčí snem, ktorú napísal pri príležitosti zasnúbenia pätnásťročného anglického kráľa Richarda II. s o osem mesiacov staršou Annou Českou.

Kult svätého Valentína ako patróna zamilovaných sa teda objavuje až v stredoveku. Prvú historicky doloženú valentínsku báseň poslal svojej žene v roku 1415 mladý francúzsky vojvoda Karol Orleánsky z väzenia v londýnskom Tower. Mimochodom, z toho väzenia jej vydržal písať ľúbostné básne dlhých dvadsaťpäť rokov. Aj to všeličo vypovedá o dimenzii lásky, ktorú „zaostalý“ stredovek poznal a ktorá sa dnes, bohužiaľ, stráca.

Päťdesiat odtieňov pekla

Nech už je pôvod valentínskych tradícií akýkoľvek, jedno je isté: Sv. Valentín vyprosí požehnanie len pre tých zamilovaných, ktorých prejavy vzájomnej lásky sa nesú v duchu prikázania „Nezosmilníš!“. Dnes všeobecne rozšírené sexuálne avantúry násťročných, ktorým sú cudné pytačky a prvé milovanie až po svatbe na smiech, majú celkom iných patrónov, ako je sv. Valentín. Sexuálna neviazanosť modernej doby má za následok javy, ktoré prispievajú nielen k strate osobného šťastia, ale aj k rozpadu spoločnosti – promiskuita, neschopnosť žiť manželský život, nevera, vysoká rozvodovosť, závislosť od pornografie, feminizmus, homosexuálny životný štýl.

Spoločnosť, ktorá núti ženu, aby zmysel svojho života nachádzala v profesionálnej kariére mimo rámca rodinného života, nemá na sv. Valentína čo oslavovať. Kto túži po skutočnej láske, aj tej romantickej, musí vedieť ovládať svoje libido. Len tak zažije krásu cudného dvorenia a predmanželskej čistoty spätej s obetavým čakaním na dobrá manželského milovania.

Duchovný boj medzi sv. Valentínom a „Valentínom“ má mnoho podôb. Napríklad aj tú kinematografickú. Pri príležitosti tohto sviatku idú do kín, aspoň tých amerických, dva úplne rozdielne filmy. O sadomasochistickej snímke Päťdesiat odtieňov sivej sa píše všade, pozornosť zamilovaných si však zaslúži úplne iný film. Film, ktorý na rozdiel od pornografickej antitézy romantickej lásky do našich kín s najväčšou pravdepodobnosťou nezamieri.

Volá sa Old Fashioned, teda – voľne preložené – „starosvetský“ alebo „po starom“. Jeho podtitul znie: Láska je všetko – len nie sivá.

Názov je to aj napriek tomu trochu zavádzajúci. Dvoriť niekomu nie s vyhliadkou na okamžitý sex, ale na nájdenie celoživotného partnera, s ktorým sme spojení putom vernosti a obetavej lásky, nie je niečo staromódne, ale vlastne nadčasové. Rovnako ako pravda, dobro a krása. Teda to, čoho je dnes, a to nielen v spálňach, ako šafranu.

Svätý Valentín, oroduj za nás!


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top