Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Bezstarostná jazda po okraji priepasti: Nedravý súcit. Priateľstvo víťazí nad pravdou. Utešovať alebo vziať skalpel a rezať? Spása bez pokánia nedáva zmysel
legenda: Žena a muž | autor: www.glogster.com

Bezstarostná jazda po okraji priepasti: Nedravý súcit. Priateľstvo víťazí nad pravdou. Utešovať alebo vziať skalpel a rezať? Spása bez pokánia nedáva zmysel

22. 2. 2015

vytlačiť článok

Lumír Folvarčný sa pri prvej pôstnej nedeli zamýšľa nad množstvom omylov, ktorými často nevedomky komplikujeme – sebe aj ostatným – cestu k jedinému reálnemu cieľu našich životov

Povedal im: „Tak je napísané: Kristus bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych; v jeho mene sa bude hlásať pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom, počnúc od Jeruzalema.“

Mám nádej, že mnohí z kresťanov sa skutočne modlia za prebudenie v našej krajine a očakávajú ho. Vidieť túto túžbu je povzbudivé. Niektorí idú ešte ďalej a hovoria, že prebudenie nám nespadne len tak do lona, a preto musíme začať na prebudení usilovne pracovať. Títo služobníci sa pustili do evanjelizácie, modlitieb, duchovného boja a mobilizujú druhých, aby pracovali pre Pána.

Súhlasím s tým, že je to krok správnym smerom. Pozrime sa však na základné piliere spasenia. O spásu predsa pri prebudení ide. Prebudenie, po ktorom cirkev túži, by sa malo manifestovať predovšetkým pokáním hriešnikov a následným odpustením hriechov.

Nielen pre život každodenný

Keď dnes počúvam svedectvá prestúpených ľudí, tak len zriedka počujem, že by sa radovali z očistenia od hriechov. Nehovoria o svojom vlastnom pokání ani o Kristovi ako Spasiteľovi. V ich svedectvách počujeme, ako im Boh pomohol v problémoch, naplnil nejaké materiálne potreby, uzdravil chorobu, pomohol nájsť ľudí, ktorí im teraz rozumejú, a tiež som už počul kuriózne svedectvo o tom, že po modlitbách bola štíhla osoba ešte o pár kíl ľahšia.

Keď to počúvam, nedokážem príliš radostne zvolať aleluja, ale kladiem Bohu jednu otázku: „Pane, kde robíme chybu?“ Keď ľudia nesvedčia o svojom vykúpení z hriechu, ako potom môžeme mať istotu, že budú spasení? Pripadá mi to, ako keby chceli Ježiša len pre tento život. Ľudia si dnes myslia, že sú v podstate dobrí, a hľadajú niekoho, kto im pomôže ešte viac vylepšiť ich osobnosť a skvalitniť život na tejto zemi.

Nepriateľ použil vzdelaných ľudí, aby zmenili slovník. Slovo hriech, ktoré v ľuďoch vzbudzuje pocit viny, zamenili za iné odborné názvy. Napríklad krádež je tunelovanie. Homosexualita je iná sexuálna orientácia. Opilstvo je závislosť. Pedofil je človek s malou úchylkou. Pýcha je sebavedomie.

Tadiaľ cesta k Bohu nevedie, táto cesta vedie do mizérie a biedy. Píše o tom svätý Pavol v 1. Kor 15,19: Ak máme nádej v Kristovi iba v tomto živote, sme najbiednejší zo všetkých ľudí!

Je dobré, že ľudia spoznávajú Boha ako toho, kto sa o nich zaujíma a pomáha im vo všedných veciach života, ale toto nie je celé evanjelium Ježiša Krista. S tým nemôžeme byť spokojní. Ak majú byť ľudia spasení, musia činiť pokánie. Prečo ľudia necítia potrebu kajať sa zo svojich hriechov? Pokúsme sa nájsť aspoň niektoré príčiny.

Nekážeme biblické evanjelium

Obávam sa, že niektorí kazatelia, presnejšie kazitelia, začali hlásať Krista bez pokánia. Hovoria ľuďom: „Prijmi Ježiša a budeš spasený. Budeš slobodný. Boh ti dá do srdca pokoj a radosť. Tvoj problém Boh vyrieši a chorobu uzdraví.“

Veľmi pekné slová, veľa sľubov, ale táto zvesť nemôže mať v sebe moc premeniť hriešnika. Človek tu nie je konfrontovaný s pravdou, že naše hriechy nás oddeľujú od Boha. Sú to práve vaše neprávosti, čo vás oddeľuje od vášho Boha, vaše hriechy zahalili jeho tvár pred vami, preto nepočuje. (Iz 59,2) Pokánie, taký dôležitý základ pre spasenie, sa opomína. Niekto si myslí, že túto usvedčujúcu prácu má na starosti Duch Svätý. Áno, je to tak, ale on najčastejšie pracuje v spolupráci s kázaným Božím slovom. Ján Krstiteľ vo svojich kázňach volal ľudí k pokániu (Mt 3,2) a to isté robil Pán Ježiš (Luk 5,32) a učeníci (Sk 3,19).

Nezdravý súcit

Služobníci nevedú ľudí k pokániu, lebo vidia, ako sú mnohí hriešnici už aj tak nešťastní a plní duševných zranení. Jednoducho nechcú ľuďom pôsobiť ďalšiu traumu, keď im povedia, že sú hriešni. Je to naozaj nezdravý súcit a nepochopenie podstaty evanjelia. Väčšina ťažkostí, ktoré si človek nesie, predstavuje následky hriechu. Je nám ľúto ľudí a v dobrom ich chceme povzbudiť. Veď vo svete im už toľkokrát ublížili, a preto ich nechceme v cirkvi zraňovať.

Tento postoj mi pripomína moju skúsenosť s prvou operáciou. Dostal som zápal slepého čreva a dva dni ma hrozne bolelo brucho. Doktor ma povzbudzoval a hovoril: „Všetko bude dobré, zjedol si len niečo zlé. Ber žalúdočné kvapky.“ Povzbudivé slová, ale žiadna úľava. Druhý deň ma vyšetril iný, skúsenejší doktor a povedal: „Okamžite na sálu, budeme operovať apendix.“ Touto vetou mi pridal k mojim bolestiam ešte psychickú traumu. V tom čase som sa strašne bál operácie, narkózy a ďalších bolestí. Výsledok však stál za to, operácia sa podarila, prežil som a zbavil som sa bolestí brucha.

Priateľstvo víťazí nad pravdou

Je prospešné, keď má človek okolo seba priateľov a ľudí, na ktorých mu záleží. Je však veľmi ťažké tieto osoby viesť k pokániu. Máme pocit, že im ublížime a tým poškodíme naše vzťahy a vzájomnú dôveru. Ja sám som stratil veľa priateľov zo sveta, keď som im začal ukazovať cestu k Bohu.

Trochu viem, ako to chutí. V takom momente príde diabol a povie vám: „Pokračuj a už sa s tebou nebude nikto baviť.“ Moja otázka však znie: Čo je dôležitejšie? Zachovanie dobrých vzťahov s priateľmi alebo večná záchrana nám blízkych ľudí? Odpoveď by nemala byť príliš zložitá.

Neznalosť pojmu hriech

Vo svete sa nehovorí o hriechu a ani sa príliš tento výraz nepoužíva. Ľudia, ktorí sa nepohybovali v cirkevnom prostredí, nevedia, čo si majú pod pojmom hriech predstaviť. To, čomu minulé generácie hovorili hriech, sa dnes volá inak.

Nepriateľ použil vzdelaných ľudí, aby zmenili slovník. Slovo hriech, ktoré v ľuďoch vzbudzuje pocit viny, zamenili za iné odborné názvy. Napríklad krádež je tunelovanie. Homosexualita je iná sexuálna orientácia. Opilstvo je závislosť. Pedofil je človek s malou úchylkou. Pýcha je sebavedomie. Hnev a prchkosť je choroba duševne labilných jedincov. Lož je umenie diplomacie. Lakomstvo je sporivosť. Môže sa stať, že aj keď kážeme o hriechu, ľudia nevedia, ako to slovo súvisí s ich životom. Pokiaľ máme byť svetlom a soľou v spoločnosti, očakáva sa od nás okrem iného, že budeme ľuďom ukazovať, čo je hriech v Božích očiach. Čo je správne a čo nie. Svet nevie rozoznať dobré od zlého. Nech nás Duch Svätý zmocní na túto úlohu.

Nezodpovednosť je moderná

Skutočné pokánie potrebuje zodpovedný prístup človeka k vlastným hriechom a chybám. Ochotu priznať si svoju vinu. Toto dnes nie je moderné. O slabostiach sa nehovorí. Ak chceš, aby ťa druhí rešpektovali, neukazuj svoje chyby. Slabosť sa nenosí. Všimnite si výrazy, ktoré dnes nájdeme v slovníku nielen mladých ľudí. „Počuj, to nerieš. Pusť to z hlavy. Kašli na to. Buď v pohode.“ Pozorujem, že niektorí rodičia dokonca v tomto duchu vychovávajú svoje deti.

Hovorme preto o následkoch hriechu, neriešených konfliktov, neodpustení a o ovocí, ktoré prináša nezodpovednosť. Buďme príkladom pre druhých pri riešení vlastných chýb a slabostí.

Zdroj.


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top