Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Pápež Benedikt XVI.: V žiadnej inej kultúre na svete nevznikla taká hudba, akú dala svetu kresťanská civilizácia. Láska a smrť ako dotyk Boží. Dôkaz pravdivosti
legenda: Duchovná hudba | autor: PP

Pápež Benedikt XVI.: V žiadnej inej kultúre na svete nevznikla taká hudba, akú dala svetu kresťanská civilizácia. Láska a smrť ako dotyk Boží. Dôkaz pravdivosti

19. 7. 2015

vytlačiť článok

Redakcia Protiprúd prináša pozoruhodnú úvahu pápeža Benedikta XVI., ktorý pri príležitosti prevzatia doktorátu honoris causa na krakovskej univerzite spomenul tradíciu, ktorá vzbudzuje myšlienky ďaleko presahujúce hudobné pole

Významné kruhy liturgického hnutia sa domnievali, že pre veľké chorálové diela, ako aj pre orchestrálne omše bude do budúcna priestor len v koncertných sieňach, nie v liturgii. Tu malo byť miesto len pre spev a spoločnú modlitbu veriacich.

Čím je v skutočnosti hudba

Na druhej strane nastalo zdesenie nad týmto kultúrnym ochudobnením cirkvi, ktoré z toho nutne plynulo. Ako oboje zmieriť? To boli otázky, ktoré som si kládol ja aj mnohí ďalší veriaci, bežní ľudia nemenej než tí, ktorí prešli teologickou formáciou. V tomto bode je možno na mieste položiť si zásadnú otázku: Čím je v skutočnosti hudba? Odkiaľ prichádza a kam smeruje?

Myslím si, že môžeme lokalizovať tri „miesta“, odkiaľ pramení hudba.

Prvým jej žriedlom je skúsenosť lásky. Keď sú ľudia uchvátení láskou, otvára sa im iná dimenzia bytia, nová veľkosť a šírka reality. A nabáda tiež na nové spôsoby vyjadrovania. Poézia, spev a hudba vôbec sa zrodili z tohto vytrhnutia, z tohto otvorenia novej životnej dimenzie. Druhým prameňom hudby je skúsenosť smútku, dotyk smrti, bolesti a existenciálnych priepastí. Aj v tomto prípade sa otvárajú – opačným smerom – nové dimenzie reality, ktoré už nemôžu nájsť odpoveď v obyčajnom slovnom prejave.

Veľká hudba západnej tradície nie je liturgii cudzia, ale zrodila sa a vyrástla z nej.

A napokon tretím miestom pôvodu hudby je stretnutie s tým, čo je božské a čo je už od počiatku súčasťou toho, čo sa nazýva človečenstvo. O to viac výskyt toho, čo je úplne iné a úplne veľkolepé, vzbudzuje v človeku nové spôsoby vyjadrovania. Možno môžeme tvrdiť, že aj v oboch predchádzajúcich oblastiach – láske a smrti – sa nás v skutočnosti dotýka mystérium božstva, a v tomto zmysle je práve dotyk Boha tým, čo súhrnne vzaté predstavuje pôvod hudby.

Skrytá hudba stvorenia

Citeľne sa ma dotýkajú napríklad zmienky v Žalmoch, ľuďom už nestačí len spev, ale dovolávajú sa všetkých nástrojov, prebúdza sa skrytá hudba stvorenia a jej tajomný jazyk. V žaltári, kde pôsobia aj obidva motívy lásky a smrti, sa ocitáme priamo pri hudobných počiatkoch cirkvi Božej. Môžeme povedať, že kvalita hudby závisí na čistote a veľkoleposti stretnutia s božstvom, so skúsenosťou lásky a bolesti. Čím rýdzejšia a pravdivejšia je tá skúsenosť, tým rýdzejšia a veľkolepejšia bude aj hudba, ktorá sa z nej rodí a vyvíja.

V tomto bode by som chcel vyjadriť jednu myšlienku, ktorá mi v ostatných rokoch stále častejšie prichádza na um aj s ohľadom na rôzne kultúry a náboženstvá, ktoré spolu nadväzujú vzťahy. Na poli tých najrôznejších kultúr a náboženstiev sa vyskytuje veľká literatúra, veľká architektúra, veľké maliarstvo a sochárstvo. A všade je tiež hudba.

Základom jedinečnej západnej hudby je kresťanstvo

Avšak v žiadnom inom kultúrnom prostredí nie je hudba, ktorej veľkosť je porovnateľná s tou, ktorá vznikla v priestore kresťanskej viery: od Palestrinu k Bachovi cez Händela až po Mozarta, Beethovena a Brucknera. Západná hudba je niečím jedinečná a v iných kultúrach nemá sebe rovnú. To by nás malo viesť k zamysleniu.

Určite, západná hudba silno presahuje náboženskú a cirkevnú oblasť. Napriek tomu však nachádza svoj najhlbší zdroj v liturgii, v stretnutí s Bohom. U Bacha, pre ktorého je Božia sláva tým posledným účelom hudby, je to úplne zrejmé. Veľká a rýdza odpoveď západnej hudby sa rozvinula v stretnutí s tým Bohom, ktorý sa nám v liturgii sprítomňuje v Ježišovi Kristovi.

Hudba, ktorej krása pochádza z pravdy

Táto hudba je pre mňa dôkazom pravdy kresťanstva. Tam, kde sa rodí takáto odpoveď, došlo k stretnutiu s pravdou, so skutočným stvoriteľom sveta. Preto je veľká sakrálna hudba skutočnosťou teologického dosahu a trvalého významu pre vieru celého kresťanstva, aj keď nie je vôbec nutné, aby bola prednášaná vždy a všade. Na druhej strane je však tiež zrejmé, že nemôže z liturgie zmiznúť a že jej prítomnosť môže byť celkom zvláštnym spôsobom účasti na posvätnej oslave tajomstva viery.

Keď si pomyslíme na liturgiu, ktorú slávil svätý Ján Pavol II. na každom kontinente, uvidíme celú šírku výrazových možností viery v liturgickom dianí; a vidíme tiež, ako veľká hudba západnej tradície nie je liturgii cudzia, ale zrodila sa a vyrástla z nej, a tak stále znovu prispieva k tomu, že dostáva formu.

Nepoznáme budúcnosť našej kultúry a sakrálnej hudby. Jedna vec je však istá: tam, kde skutočne dochádza k stretnutiu so živým Bohom, ktorý v Kristovi prichádza k nám, tam sa rodí a znovu rastie aj odpoveď, ktorej krása pochádza zo samotnej pravdy.

Zdroj.


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top