Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Stigmy: Ani záhada, ani senzácia. Krvavé rany sú vzácne znamenie. Prirodzené vysvetlenie zlyháva. Spojenie so Stvoriteľom. Obžaloba povrchnosti. Nevýslovné šťastie obdarovaných. Ako čítať Božiu správu?
legenda: Stigmy | autor: Ondřej Höppner

Stigmy: Ani záhada, ani senzácia. Krvavé rany sú vzácne znamenie. Prirodzené vysvetlenie zlyháva. Spojenie so Stvoriteľom. Obžaloba povrchnosti. Nevýslovné šťastie obdarovaných. Ako čítať Božiu správu?

14. 2. 2016

vytlačiť článok

Ivan Poledník sa zaoberá pozabudnutou a na okraj záujmu vytlačovanou záhadou – stigmami a ich nositeľmi, inšpirovaný štúdiou Silvestra M. Braita O. P., slávneho teológa mučeného komunistami

Slovo stigma pochádza z gréckeho slova stizo, ktoré znamená poznamenávať, prebodávať, prepaľovať železom, čo sa robilo antickým otrokom. V kresťanskom zmysle slova je stigma vonkajšie znamenie živej účasti na Kristovom utrpení. Je zvláštnou účasťou na vykupiteľskom a trpiteľskom diele Ježiša Krista, preto je akýkoľvek ich okultný či symbolický (či naopak prísne prirodzený) výklad nezmyselný a neprijateľný.

Prvým doloženým stigmatikom bol svätý František z Assisi. Do 20. storočia bolo bezpečne zistených asi 300 stigmatizovaných, okrem ktorých existoval pravdepodobne celý zástup ďalších, ktorým sa podarilo uniknúť pozornosti verejnosti a ukryť svoje znamenia.

Účasť na bolesti

Niekedy bola Bohom vyvoleným jedincom dopriata iba mimoriadne pociťovaná účasť na bolestiach bez vonkajších prejavov, inokedy boli rany znateľné len v prvých chvíľach po ich udelení. Niekedy rany mizli na prosbu samotnej obdarovanej osoby, ktorá sa bála pozornosti a nemohla si dovoliť pre svoj spôsob života nosiť otvorené rany. To bol prípad sv. Kataríny Sienskej. Ctihodná Ida Lovanská si vyprosila, aby boli jej stigmy skryté v čase, keď potrebovala pracovať rukami. Svätej Lidvíne či blahoslavenej Lucii z Narni sa stigmy pokryli jemnou blanou, cez ktorú boli rany viditeľné. Niektorým sa stigmy uzatvárali v hodine smrti (blahoslavená Helena Uhorská), iným sa naopak vo chvíľach skonu otvárali.

Stigmy nám majú pripomínať chvíle, ktoré Kristus vytrpel pre všetkých blúdiacich ďaleko od pravdy.

Dôležitou okolnosťou je rozdielny čas udelenia a trvania stigiem. Svätý Ján z Kríža dostal stigmy na Veľký piatok a nosil ich až do Nanebovstúpenia Krista vždy od piatku do nedeľného rána. Ctihodná Gertruda z Oosten bola stigmatizovaná od Zeleného štvrtka do Nanebovstúpenia Krista. Osanna z Mantovy mala stigmy každú stredu (Judášova zrada) a piatok.

Podoba stigiem

Väčšina ľudí si pod stigmami predstavuje iba rany na nohách, rukách, prípadne na boku. Druhov vonkajšej stigmatizácie však existuje viac. Mnohí trpiaci s Kristom boli obohatení o rany po tŕňovej korune alebo o odreniny na ramenách od ťažkého kríža. V ojedinelých prípadoch sa vyskytli aj rany po bičovaní alebo stopy po zviazaní na krku a na nohách. Zaznamenané boli aj prípady krvavého potu.

Stigmy v porovnaní jednotlivých obdarovaných nevyzerali vždy rovnako. Často boli ruky, nohy aj bok skutočne prepichnuté, pričom v nich namiesto klincov zívalo prázdne miesto, niekedy krvácajúce. Stigmy sv. Jána z Kríža boli guľaté, o priemere veľkej mince a stále čerstvé. Blahoslavená Mária od Piatich rán mala ruky prepichnuté skrz-naskrz. Katarína Emmerichová a niektoré ďalšie stigmatizované mali rôzne podoby rán po tŕňovej korune okolo hlavy.

Na krvavý pot sa dívali teológovia ako na jav, ktorého vysvetlenie môže byť do určitej miery prirodzené – môže nastať počas vytrhnutia pri intenzívnom precítení Kristovho utrpenia. Nepatrí preto medzi zvláštne znamenia v rámci pravidiel pre kanonizáciu svätcov od Benedikta XIV., ale aj tak ide o pozoruhodný jav doložený v prípade mnohých stigmatizovaných.

Čo majú všetky stigmy spoločné, je skutočnosť, že nehnisajú a nezapáchajú. Výnimku tvorí len prípad blahoslavenej Chiary, ktorá nosila krvavé znamenie na čele, ktoré hnisalo a šírilo okolo seba neznesiteľnú atmosféru. Veľmi dôležitou a pozoruhodnou skutočnosťou je tiež nevyliečiteľnosť stigiem lekárskymi prostriedkami.

Skepsa dnešného človeka

Moderný človek, ktorý vo svojej pýche zosadil z trónu Stvoriteľa, pretože ho vyrušoval v kulte svojho „Ja“, stále chtiac-nechtiac naráža na zvesti z iného sveta – stále ho prenasleduje prízrak nadprirodzena. Cíti vnútorný hnev a vynakladá námahu, aby konečne zniesol zo sveta všetko, čo narušuje ním narysovaný dvojrozmerný obraz sveta. Do svojho registra zaradil pojmy ako veda a pokrok, s nimi všelijako neobratne žongluje a prisudzuje im kompetencie, ktoré im zo svojej podstaty nemôžu náležať. Na prejav nadprirodzena sa vrhá so zúrivosťou a v kombinácii s predpojatosťou voči Cirkvi, vybudovanou v našej spoločnosti na základe stáročného prívalu lží a demagógie, otvára stavidlá svojej obmedzenosti.

Preto, samozrejme, musí odmietnuť aj stigmy. Najčastejšie si pomôže pohotovým obvinením z podvodu. Lenže tých 300 prípadov sa veľmi podrobne skúmalo. Cirkev nikdy nepristupovala ľahkovážne k potvrdeniu nadprirodzených úkazov. Mnohokrát sa dlho odmietavo stavala aj voči úprimným a čestným jedincom (čo platí nielen v otázke stigiem).

Ani jeden prípad oficiálne uznanej stigmatizácie sa nedá vysvetliť podvodom. Proces skúmania je vždy veľmi prísny, zahŕňa štúdium vonkajších aj vnútorných okolností stigmatizácie, lekárske posúdenie, sledovanie správania stigmatizovaného a tak ďalej. Všetky osoby, u ktorých sa stigmy takto potvrdili, boli uznané za absolútne dôveryhodné.

Snahy o psychologické vysvetlenie stigiem priniesli len veľmi chabé analógie v podobe slabých fyziologických prejavov vriaceho sústredenia na utrpenie Pána. Popri skutočných a preskúmaných stigmách však úplne skrachovali. Existujú navyše prípady stigiem, ku ktorým došlo aj bez sústredeného uvažovania o Kristovom utrpení (napríklad prísne lekársky skúmaný prípad Angely de la Paz).

Pokusy o vysvetlenie tiež často poukazovali na akúsi hystériu. To je však v rozpore so záverom všetkých skúmaní – ani u jednej z osôb nebola pozorovaná abnormalita, ktorá by sa dala čo i len vzdialene prirovnať k hystérii. Stigmatizovaní sú väčšinou zdravé, často robustné, pokojne a usporiadane žijúce osoby.

Význam stigiem

Stigmy sú nadprirodzené znamenie. Predstavujú výsadu svätcov, ukazujú na svoj nadprirodzený pôvod, ako aj na vzorný súkromný a verejný život stigmatizovaných osôb. V stigmách je prúdenie posväcujúcej milosti, predstavujú intímne spojenie Bohu oddanej duše s Kristom, vzorom všetkých trpiacich. Boli dané mnohým osobám pre ich vlastné posvätenie a posilnenie v ich zvláštnom poslaní na tomto svete.

Stigmy sú však aj milosť spadajúca do kategórie divov na osvietenie blížnych. Podľa jasnej vôle Božej znamenajú svedectvo o Bohu neumierajúcom, Bohu, ktorý neochabuje vo svojej sile, ktorý je stále Bohom sily a moci. Stigmy majú byť tiež svedkami nadprirodzena v dobe, ktorá nadprirodzeno podceňuje, nedoceňuje alebo priamo odmieta.

Na stigmy preto musíme hľadieť nie očami maloverného človeka chtivého divov a dych berúcich znamení. Stigmy nie sú určené na nejaký obchod či verejnú senzáciu. Majú nám pripomínať chvíle, ktoré Kristus vytrpel pre všetkých blúdiacich ďaleko od pravdy. Majú byť znamením tým, ktorí by sa mali včas zamyslieť, aby boli vyrušení zo svojho pokoja a pohodlia na tomto svete na úkor svojej duchovnej cesty. Stigmy totiž predstavujú aj obžalobu tých povrchných jedincov, ktorí nechcú hľadať a uspokoja sa s odmietnutím hľadania pravdy, ktoré učinili v prázdnote svojej duše.

Nie je od veci si tieto skutočnosti pripomínať práve v pôstnom období.


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top