Každý má vlastnú voľbu: Pohodlne plávať do otroctva alebo vstúpiť do PROTIPRÚDU
Zázraky 20. storočia: nádej aj varovanie pre dnešnú dobu. Obrátenie zachránilo celý národ. Ako rakúski štátnici bojovali za vlasť. Zničia nás tentoraz moslimské hordy? Ešte nie je neskoro
legenda: Fatima | autor: Ondřej Höppner

Zázraky 20. storočia: nádej aj varovanie pre dnešnú dobu. Obrátenie zachránilo celý národ. Ako rakúski štátnici bojovali za vlasť. Zničia nás tentoraz moslimské hordy? Ešte nie je neskoro

28. 2. 2016

vytlačiť článok

Ivan Poledník pripomína zázračné vymanenie sa Rakúska z pazúrov boľševizmu, od ktorého nedávno uplynulo 60 rokov, a chce dúfať, že aj my sa ešte môžeme týmto svetlým momentom európskych dejín inšpirovať

Fatimské zjavenie Panny Márie je jedno z najslávnejších zjavení Matky Božej v dejinách a pre našu dobu ide o zjavenie pravdepodobne vôbec najzávažnejšie. V roku 1917 sa Panna Mária zjavila trom chudobným portugalským deťom, ktoré pásli stáda asi dve míle od dedinky menom Fatima. Naliehavo tu žiadala o pokánie za naše hriechy aj za hriechy druhých, osobné obete a nápravu našich životov. A tiež za neustálu a pravidelnú modlitbu ruženca.

Sľúbila, že ľudstvo (na európskom kontinente práve zúrila I. svetová vojna) dosiahne mier, ak vyslyší jej slová. Ak to však neurobí, prídu ešte väčšie katastrofy, zaniknú celé národy a Cirkev bude prenasledovaná. Svoje posledné zjavenie v októbri 1917 sprevádzala zázrakom. Tisícky očitých svedkov – veriacich, neveriacich aj najväčších skeptikov – rozprávali o slnku tancujúcom po oblohe, jeho priblížení k zemi vyvolávajúcom obavu, že spadne na zhromaždený ľud. Celý dav vtedy padal na kolená a prosil o Božiu milosť.

Súmrak civilizácie

Odvtedy kríza kresťanskej civilizácie ďalej významne pokročila. Milióny ľudí odpadli od viery, zabudli na Božie prikázania aj základné kresťanské princípy. V Cirkvi samotnej sa potom rozšírila rakovina modernizmu a bludné učenia, došlo k zničeniu liturgie, európske národy sa takmer úplne vzdialili od kresťanstva. Svet v celom 20. storočí zachvátili konflikty a revolúcie krutejšie, nezmyselnejšie a počtom obetí mnohonásobne prekonávajúce katastrofu I. svetovej vojny.

Státisíce kresťanov po celom svete sú prenasledovaní a denne prelievajú krv, predovšetkým v moslimských krajinách. Islam je stále silnejší a hrozí zaplavením celej Európy, ktorá sa nie je schopná postaviť na akýkoľvek odpor – naopak tej skaze prostredníctvom svojich vodcov ide naproti. Globálny konflikt môže vypuknúť v podstate kedykoľvek.

Nádej prebudená v Rakúsku

Môžeme tomu všetkému ešte zabrániť? Niekedy sa zdá, že len v prípade, že sa stane zázrak. To, že sa však také zázraky dejú, dokazuje prípad povojnového Rakúska, ktoré sa vďaka poslednému veľkému kresťanskému zdvihnutiu sa zachránilo pred komunizmom.

Už počas II. svetovej vojny uvažovali spojenci o tom, že Rakúsko (rodisko Adolfa Hitlera, pripojené pôvodne k Nemecku a v očiach sveta nesúce diel zodpovednosti za vojnové hrôzy) rozdelia medzi víťazné veľmoci – rovnako ako Nemecko. Nakoniec sa rakúsky štát zachoval, avšak pod okupačnou správou štyroch víťazných mocností s dominantnou pozíciou Sovietov.

Studená vojna sa stávala čoraz intenzívnejšou, časť rakúskeho územia si nárokoval juhoslovanský vodca Tito a s Dolným Rakúskom to vyzeralo podobne ako so sovietskou okupačnou zónou Nemecka, kde vznikla NDR.

Ružencové krížové ťaženie

Vtedy sa kapucínsky kňaz Petrus Pavlicek (za intenzívnej modlitebnej podpory rehoľníčok) vybral do najvýznamnejšieho rakúskeho pútnického miesta Mariazell, kde naliehavo prosil Pannu Máriu o pomoc. Vo februári 1946 sa horlivo modlil pred zázračným obrazom a zrazu začul vnútorný hlas, ktorý mu povedal: „Robte to, čo Vám ukladám, a budete žiť v mieri.“

Nešlo o nič iné než o pripomenutie prosby Panny Márie z Fatimy. Na základe tohto podnetu založil otec Pavlicek ružencové krížové ťaženie. Vďaka biskupovi z portugalského mesta Leiria získal sochu Panny Márie Fatimskej a vybral sa na púť po rakúskych mestách a dedinách. Veriacim pripomínal nutnosť spoločnej modlitby ruženca a obrátenia hriešnikov ako podmienku mieru a slobody pre Rakúsko. Tisícky Rakúšanov sa spojili na jeho popud a spoločne sa modlili.

Otec Pavlicek bol horlivý a neúnavný. Po kázaní na dedinách v blízkosti Amstettenu si vypočul spoveď 6 000 ľudí. Je doložené, že spovedal aj tri dni a tri noci bez prestávky. Rakúšania sa obracali späť k viere predkov doslova po tisícoch, činili pokánie a modlili sa za spoločný úmysel. Kňaz neváhal vyhľadávať veriacich aj mimo kostolov, a keď to bolo možné, pomáhal im zo všetkých síl s ich bremenami.

Obliehanie nebies

V roku 1948 zaviedol otec Pavlicek vo Viedni pravidelné pobožnosti zadosťučinenia – súčasť ružencového krížového ťaženia. Nazýval túto pobožnosť „obliehaním nebies“ či „útokom modlitby“, ktorý môže trvať pokojne až päť dní. Veriacim hovorieval: „Mier je darom od Boha, nie výsledkom práce politikov!“ Dar od Boha dostávame prostredníctvom modlitieb, ktoré dobývajú Nebo podobne ako odhodlaní vojaci opevnené mesto.

Každý mesiac sa konali procesie so sochou Panny Márie Fatimskej, zúčastnili sa na nich tisíce ľudí vrátane významných predstaviteľov verejného života. Každý rok sa potom konali procesie na poctu Kráľovnej neba a zeme za účasti všetkých viedenských farností, a to vždy 12. septembra, na výročie slávneho víťazstva kresťanských armád nad moslimskými Turkami – okamihu, kedy bola zachránená Európa.

Vtedajší rakúsky premiér Leopold Figl pred procesiami uistil otca Pavliceka: „Aj keby sme tam mali byť len my dvaja, ja pôjdem! Moja vlasť to naliehavo potrebuje!“ Potom kráčal vpredu aj s členmi svojho kabinetu, v jednej ruke držal sviecu, v druhej ruženec. Aj jeho nasledovník v premiérskej funkcii – Julius Raab – nevynechal tieto procesie. Pol milióna Rakúšanov sa zaviazalo modliť denne k Panne Márii Fatimskej a vyprosovať u nej obrátenie hriešnikov, mier a slobodu pre Rakúsko.

Rakúsky zázrak

Medzitým v Londýne prebehli konferencie o osude Rakúska. Počas ôsmich rokov prebehlo 260 stretnutí bez výsledku. Panovalo presvedčenie, že Rakúsko definitívne upadne do boľševickej diktatúry. Premiér Raab naliehavo prosil otca Pavliceka o modlitbu.

V tej chvíli úplne nečakane a pre neveriaci zvyšok sveta bezdôvodne a nevysvetliteľne ustúpil Sovietsky zväz od svojich nárokov a sľúbil, že stiahne svoje jednotky z Rakúska. Krátko nato bola podpísaná zmluva o nezávislosti, Rakúsko sa stalo neutrálnym štátom a v roku 1955 opustil posledný sovietsky vojak jeho územie.

O zázraku s ohľadom na doterajší vývoj situácie vtedy nikto nepochyboval. Viedňou opäť pochodovali tisíchlavé procesie s pochodňami a ružencami. Ďakovali Panne Márii Fatimskej za oslobodenie od komunizmu. Rakúsky premiér sa vtedy modlil: „Dnes my so srdcami plnými vďačnosti voláme do nebies v radostnej modlitbe: Sme slobodní. Ó Mária, ďakujeme ti.“

Posledná šanca?

Kiežby pre nás dnes tento zo spomienok úmyselne vytlačený míľnik európskych dejín mohol byť inšpiráciou a vzpruhou v súčasnom „pochode barbarov“ na Európu. Lenže – vie si niekto predstaviť našich súčasných politikov nasledujúcich ich rakúskych predchodcov? Tých, ktorí svoju krajinu ubránili pred zlom tak, ako sa to podarilo v 17. storočí pri bránach opevnenej Viedne?

Samo o sebe by takéto ich obrátenie znamenalo zázrak, aj keď sa niektorí z nich ešte stále hrajú na katolíkov. Súčasne však nás a našu krajinu hodlajú vydať moslimským hordám v plen. Ani žiadny druhý otec Pavlicek zatiaľ nie je na obzore...

Panna Mária Fatimská, oroduj za nás!


Tagy článku

Odporúčame

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti sa éra veľkých silných osobností? Nekompromisný katolícky vodca je dodnes populárny

Zázrak v Portugalsku: Rytier v podobe úradníka. Krajina pod ochranou Panny Márie. Vráti...

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej priepasti. Aký vzdialený je rozhodujúci okamih? Človek zahrnutý láskou a nádejou. Démoni škodia pri každej príležitosti. Je na nás, komu pritakáme

Sedem posledných slov Krista: slávne, ale napriek tomu neznáme. Krik a kliatby z hlbokej...

to top